7. novembra si celý svet pripomína výročie jednej z najvplyvnejších udalostí moderných dejín. Aj keď ju buržoázna propaganda zavalila množstvom klamstiev a dezinterpretácií, aj keď načas takmer upadla do zabudnutia a ani v Rusku už nie je sviatkom, ostane naveky v pamäti všetkých bojovníkov za práva pracujúceho ľudu..
Cárizmus stroskotal, nastal čas alternatívy
Aké udalosti predchádzali 7. november 1917 (podľa juliánskeho kalendára 25. október) v Petrohrade? Začiatkom 20. storočia bolo Rusko najzaostalejším štátom v Európe so 70 % negramotnej populácie. Industrializácia bola na nízkej úrovni, väčšina obyvateľstva žila na dedine, robotníci tvorili 1 % populácie. Kým zvyšok Európy už opatrne vykročil k parlamentarizmu a kapitalizmu, Rusko ostalo feudálnym svetom zaseknutým v minulosti, absolútnu moc mal v rukách cár, pôda patrila šľachte a problémy, ktoré na Západe vyriešili buržoázne revolúcie, ostávali v Rusku nevyriešené.
Cárizmus sa snažil odkloniť hnev ľudu podnecovaním antisemitizmu a pogromov, podporoval protofašistické skupinky černosotnencov, tyranizoval národnostné menšiny a protežoval pravoslávnu cirkev. Postupne si vytváral nepriateľov na skoro všetkých frontoch a v roku 1914 urobil kardinálnu chybu – zatiahol Rusko do prvej svetovej vojny.
S miliónmi obetí na frontoch a s minimálnou motiváciou vojakov klesala popularita režimu a vzbury boli ešte častejšie, až bol vo februári 1917 v rámci prvej, tzv. Februárovej revolúcie cár donútený odstúpiť a moci sa chopila dočasná vláda. Tá však takmer nič z požiadaviek ľudu nesplnila a čelila útokom sprava aj zľava.
Všetka moc sovietom!
A tu prišiel na scénu dovtedy málo známy V. I. Lenin a jeho strana boľševikov. Leninova genialita bola v tom, ako okamžite pochopil situáciu a vedel, ako na ňu čo najefektívnejšie zareagovať. Prvú svetovú vojnu označil za imperialistickú a odmietol v nej podporovať ktorúkoľvek stranu. Otvorene vyzýval ľud, aby sa nenechal zabíjať za záujmy mocných a vyzýval k neposlušnosti a vzburám. Pochopil kľúčový aspekt ruských roľníkov (tvoriacich drvivú väčšinu populácie) a aj ich túžbu po pôde, dosiaľ patriacej feudálom. Pochopil, že ak ich oslobodenie z feudalizmu nestihla dosiaľ uskutočniť buržoázna, môže to urobiť proletárska revolúcia. Pochopil neskutočnú príležitosť, ktorá sa pred boľševikmi otvárala – a zdrapil ju ako nikto.
Keď ešte v apríli dorazil z emigrácie do Petrohradu, hádal sa s Kamenevom a Stalinom, ktorí odmietali podporiť protivojnový kurz a buntošiť proti dočasnej vláde. Po sporoch nakoniec ustúpili a budúcnosť ukázala, že Lenin mal pravdu. Nevymyslel slovo soviet. To sami robotníci zakladali spontánne vo fabrikách v priebehu revolúcie rady, ktoré tak nazývali, a spontánne v nich aj organizovali robotnícku samosprávu. Lenin ale pochopil potenciál týchto rád a vyhlásil: Všetka moc sovietom!
Vzburu neorganizoval iba ako úzko stranícku a boľševickú akciu. Naopak, vrchné velenie preberal priamo Petrohradský soviet, jeho demokraticky volené vedenie a Vojenský revolučný výbor. V októbri 1917 získali boľševici jasnú väčšinu a do vedenia postavili Leninovu pravú ruku L. D. Trockého.
Prvý výstrel a dekrét o pôde a mieri
Po boku boľševikov bojovali proti dočasnej vláde ich spolubojovníci a druhovia ľaví eseri a anarchisti. Všetci vedení tým istým snom o Rusku v mieri, dostatku, slobode a rovnosti. Američan John Reed vo svojej knihe Desať dní, ktoré otriasli svetom opisuje tú úchvatnú atmosféru tak, ako ju zažil. 6. novembra sa začali v Petrohrade prvé prestrelky, na druhý deň večer o deviatej zaznel prvý symbolický výstrel z Auróry a davy robotníkov a námorníkov šturmovali Zimný palác.



Ešte niekoľko dní to vyzeralo, že bývalý režim Petrohrad znovu ovládne. Ale už 8. novembra odovzdali povstalci „všetku moc“ zjazdu sovietov, do demokraticky zvoleného orgánu ruských robotníkov a roľníkov. Zjazd ešte toho dňa prijal dekréty o mieri a pôde. Podľa Johna Reeda mali delegáti v očiach slzy, spievali sami od seba Internacionálu a potom Pohrebný pochod starých ruských revolucionárov.
Sen toľkých generácií socialistov sa stal skutkom. Revolúcia zvíťazila. Sovietsky experiment sa začal.
.
.
Kristián Haulík, člen FĽM Západ