Pred pár rokmi bola umelá inteligencia (ďalej ako AI) iba výplodom vedeckej fikcie. Všetci sme ju poznali z filmov ako Matrix alebo Terminátor. Dnes sa s AI stretávame denne. Aké sú jej výhody a z čoho plynú riziká?
AI bez konceptu vedomia
AI nedokáže „rozmýšľať“ samostatne. Je to iba štatistický model, ktorého hlavnou úlohou je urobiť to, čo od neho chcete. Nejde teda o žiadne myslenie, ale iba o matematický model pravdepodobnosti. Pokus a omyl, stále opakovaný. Náhodné písmeno po písmene, až kým to nezačne dávať zmysel.
Pre zjednodušenie sa budem v tomto článku venovať hlavne generatívnej umelej inteligencii. Je to typ AI, ktorý dokáže generovať mediálny obsah, či už text, obraz, alebo zvuk. Momentálne je veľmi rozšírená platforma OpenAI ChatGPT. Tento typ generatívnej AI má za úlohu na základe vstupu zistiť, čo najpravdepodobnejšie chcete počuť, a vygenerovať zmysluplnú odpoveď. Taktiež ste sa mohli stretnúť s platformami ako DALL-E alebo Stable Diffusion na generovanie obrázkov na základe textového vstupu.
Otázka automatizácie
Každá nová automatizačná technológia má veľký dopad na pracujúcu triedu. Avšak s AI je to o niekoľko magnitúd horšie. Historicky v kapitalizme bola každá technológia použitá nie na zlepšenie života bežných ľudí, ale na obohatenie kapitalistu.
Predstavte si príklad. Máte baňu, kde pracuje 200 baníkov. Zrazu sa objaví ťažný stroj, ktorý vykoná prácu za 100 baníkov. Ak by táto technológia mala pomôcť ľudu a „urobiť svet lepším“, stalo by sa to, že tým 200 baníkom by stačilo spraviť prácu za 100, a teda každý by robil iba polovicu predošlého pracovného času za rovnaký plat ako predtým. Čo by sa ale reálne stalo v kapitalizme? Kapitalista by prepustil 100 baníkov, ktorých by nahradil stroj. 100 baníkov by uvrhol do biedy nezamestnanosti, a pre tých „šťastnejších“ 100 by sa nič nezmenilo.
A čo tvorivé povolania?
Ako ľudia sme sa dištancovali od zvierat na základe toho, že máme schopnosť „tvoriť“. Povolania vyžadujúce tvorivosť sa nikdy nemohli nahradiť. Keby ste niekomu pred sto rokmi povedali, že maliarov alebo básnikov nahradí stroj, vysmiali by vás. „Stroj nedokáže tvoriť, to dokážu iba ľudia! A vôbec, prečo by to niekto robil?“
Automatizovať nepríjemné práce, ktoré nikto nechce robiť, dáva zmysel, ale automatizovať to posledné, čo nás robí ľuďmi? Keď umelá inteligencia nahradí našich maliarov, básnikov, režisérov, architektov a inžinierov, čo nám zostane? Tieto povolania sú našou poslednou pevnosťou ľudskosti, nemôžeme si ich nechať takto vziať. Tu prechádzame z otázky čisto ekonomickej do otázky ekonomicko-existenčnej.
V kapitalizme budú títo ľudia nahradení umelou inteligenciou, akonáhle to bude pre kapitalistu ekonomicky výhodné, čím ľudia ako takí budú kompletne nahradení strojmi. Umelá inteligencia totiž nevyžaduje plat, z ktorého sa dá vyžiť, a neštrajkuje, keď ho nedostane. Ľudia budú uvrhnutí do nepredstaviteľnej biedy a chudoby. Pre viac informácií odporúčam pozrieť skvelé video od oceňovaného vedeckého pedagóga Kyle Hilla.
Umelá inteligencia mínus kapitalizmus
Doteraz sme hovorili o AI v kapitalizme, ale čo tak jej použitie v socializme? V socializme by ľudia chápali, že, ako už bolo spomínané, ľudia potrebujú tvoriť, aby dosiahli svoje „naplnenie“, a teda tieto kreatívne povolania by boli ponechané ľuďom. Generatívna umelá inteligencia by mohla stále fungovať v obmedzenom meradle tak, aby pomáhala ľuďom, no nenahrádzala by ich. Príkladom takéhoto použitia sú napríklad služby na preklad textu. Rovnako by sa dala použiť na predpovedanie spotreby v rámci plánovania ekonomiky.
Generatívna AI nie je jediný druh umelej inteligencie. Existuje aj diskriminatívna umelá inteligencia (teda umelá inteligencia, ktorá na základe vstupu dokáže rozoznávať a kategorizovať vstup), ktorá by tiež našla svoje uplatnenie. Napríklad by sa dala použiť na efektívne triedenie odpadkov v zberných centrách, teda prácu, ktorú málokto vykonáva dobrovoľne, a teda je výborným kandidátom na automatizáciu. Automatizácia je vo všeobecnosti výborná vec, záleží ale na tom, kto z nej bude mať benefit, či obyčajní ľudia, alebo veľmi malá skupina superbohatých miliardárov.
Čo teda môžete urobiť dnes? Vyjadrite svoj nesúhlas s nahrádzaním kreatívnych povolaní generatívnou umelou inteligenciou. Nezdieľajte umelecké diela vytvorené AI (alebo aspoň pridajte tag, ktorý jasne ukazuje, že dielo bolo vytvorené AI). Snažte sa obmedziť používanie technológií ako ChatGPT. Nepoužívajte technológiu Github Copilot, ktorá kradne kód slobodného software pre použitie v proprietárnych programoch. V akademickom prostredí netolerujte generovanie študentských prác umelou inteligenciou, či už ste študent, alebo pedagóg. Snažte sa medzi svojimi známymi šíriť povedomie o tomto probléme a vzdelávať ich o tom, čo AI je. Zabráňme nahrádzaniu ľudí v ich najprirodzenejšej aktivite: v tvorivých činnostiach.
.
.
Michal Hutira, člen FĽM Západ
