Slovensko a Európa čelia veľkej výzve, ktorá za posledné roky zabila stovky tisícov ľudí v USA. Reč je o fentanyle a jeho obdobách. Ide o liečivo – drogu, ktorá sa v medicíne používa proti bolesti či pri anestéze. Proti bolesti je fentanyl stonásobne účinnejší ako morfín a rádovo účinnejší aj ako heroín (chemický derivát morfínu). Drogy ako fentanyl sú syntetickými opiátmi – sú umelo pripravené s cieľom čo najvyššieho účinku, zatiaľ čo heroín je „prírodná” droga. Novo-vznikajúce syntetické drogy dokonca prekonávajú aj samotný fentanyl. Je to práve účinnosť syntetík, ktorá ich robí „atraktívnymi“ aj pre drogovo závislých ľudí.
Sú všetci závislí rovnakí?
Hovoriť o drogových závislostiach nie je ľahké, už len z dôvodu ostrej stigmy, ktorá v spoločnosti pretrváva. Drogovo závislí sú videní ako ľudia, ktorí sa do svojej situácie dostali vlastnou vinou, ktorí sa nesnažia zlepšiť vlastné postavenie, prípadne, že sú niečím menej ako zvyšok spoločnosti. Nepravdivé predsudky sú veľkou brzdou snáh o overené a fungujúce riešenia.
Do koreňových príčin drogových závislostí nebolo urobených dostatok vedeckých štúdií a obvykle sa dočítate, že ľudia drogy užívajú lebo sa „chcú cítiť dobre”. Náchylnosť k závislosti je ovplyvnená genetikou aj prostredím, v akom človek vyrastá. Pochopiteľne, ak človek v detstve trpí kvôli nevhodnému prístupu rodičov, je v neustálom strese napríklad v oblasti finančného a pracovného zabezpečenia alebo celý život strávi v betónovej džungli, odrazí sa to na mentálnom zdraví a vedie to k hľadaniu alternatív. Bolo by však karikatúrou predpokladať, že takí a takí ľudia s problémami ihneď skončia pri droge. Oveľa pravdepodobnejšia je teória, že drogy sú „posledným riešením“. Teda ak sa človeku v zlých podmienkach opakovane nedarí zlepšiť svoj život a nevidí žiadne ďalšie východisko, privádza ich to do zúfalstva a extrémnych psychických ťažkostí. Až v takomto bode môžeme predpokladať, že je človek ochotný siahnuť aj po „ľahkej“ úľave od svojich problémov. Drogovo závislí ľudia si častokrát veľmi dobre uvedomujú následky tejto cesty, svoju závislosť ľutujú a túžia po lepšom živote.
Mojím cieľom nie je drogovo závislých ľudí infantilizovať, ale práve naopak humanizovať. Ak sa vidíme ako seberovní napriek odlišným životným príbehom či chybám a správnym rozhodnutiam, môžeme sa dôslednejšie pozerať na možné riešenia.
Hrozí nám epidémia
Späť teda k syntetickým drogám a tomu, čo nám hrozí a ako tomu môžeme predísť. Pri opakovanom užívaní akejkoľvek drogy dochádza ku vzniku tolerancie. Telo si na danú látku zvykne, respektíve je na ňu menej citlivé. Jej účinky sú tým pádom nižšie. Nižší účinok drogy však môže obratom vyvolať „absťáky“, ktoré u tvrdých drog dokážu byť naozaj nepríjemné. Z toho dôvodu je človek závislý na droge prakticky nútený úžívať čoraz vyššie dávky, aby sa miera účinku zachovala.
V úvode článku som spomínal, že syntetické drogy sú stokrát (a viac) účinnejšie ako morfín. Táto vlastnosť ich robí veľmi nebezpečnými, pretože dokážu účinne nahradiť slabšiu drogu u ľudí, ktorí sú na nej závislí a závislosť tým zhoršiť. Zároveň ich sila spôsobuje, že sa nimi veľmi ľahko dá predávkovať. Veľkým problémom je aj „rezanie“ drog inými, lacnejšími látkami. Mnohokrát sú drogy zmiešané s chemikáliami, ktoré ich robia škodlivejšími. Ide o podobnú situáciu ako s cigaretami – nikotín sám o sebe nie je veľmi škodlivý pre organizmus (a je tou „dobrou“ zložkou), ale všetko ostatné v cigarete značne ubližuje človeku. V prípade heroínu ide častokrát o rezanie práve fentanylom alebo ešte nebezpečnejšími syntetickými opiátmi, ktorých obstaranie je násobne lacnejšie. Kupujúci môže byť v dojme, že kupuje „čistú“ drogu a následne môže ľahko dôjsť k predávkovaniu.
Geopolitická situácia však hrozí tým, že syntetické opiáty takmer úplne nahradia heroín. Takmer všetok totiž pochádzal z Afganistanu, kde Taliban po stabilizácii svojej pozície zakázal pestovanie ópiového maku. Dostupnosť drogy sa tak výrazne znižuje, no počet závislých, pochopiteľne, neklesá. Díleri čoraz viac pridávajú do heroínu prídatné látky (prípadne predávajú celé syntetiká pod „značkou” heroínu). Podobne sa aj závislí obracajú k alternatívam, predovšetkým silnejším a lacnejším syntetickým opiátom. Postupne tak narastá aj počet obetí na predávkovanie týmito drogami.
Dáta o tom, v akej miere sa ľudia predávkovávajú syntetikami na Slovensku sa získavajú veľmi ťažko. Ako napísal Matej Dugovič v článku z roku 2017 o užívaní drog stredoškolákmi: „Príčina smrti sa bez podrobnejšieho skúmania môže na Slovensku uzavrieť napríklad ako zlyhanie srdca a nie predávkovanie. Ak obeť nemá drogu pri sebe, či nemá viditeľné vpichy, je ťažšie určiť príčinu než v porovnaní s alkoholom, ktorý cítiť.“ Pitvanosť (koľko pitiev bolo vykonaných na počet zomretých) bola za rok 2022 na Slovensku iba necelých 11%. Ak sa pozrieme na údaje NCZI, ľudia sa na Slovensku najviac liečia hneď po amfetamínoch (pervitíne) práve na heroín.
Obraz nám môže dotvoriť situácia v iných európskych krajinách. Dokument VICE uvádza, že iba v meste Bristol v Spojenom kráľovstve bolo v lete 2023 sedem úmrtí na predávkovanie syntetikami a viac ako 80 zásahov sanitiek (tu išlo práve o prípad rezaných drog). K januáru tohto roka bolo v Británii aspoň 65 úmrtí na predávkovanie syntetickými opiátmi, aj keď toto číslo je pravdepodobne oveľa vyššie (keďže sa iba nedávno začalo na ne pitvať). Podľa Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogové závislosti aj v Estónsku rapídne vzrástol počet predávkovaní na syntetiká.
Riešenie musí byť systematické
Aby sme pomohli ľuďom so závislosťami, nesmieme ich démonizovať, ale naozaj počúvať ich problémy a ľudsky liečiť. Nejde totiž o niečo, čo by bolo diametrálne odlišné od virózy či zlomenej ruky. Aj závislosti majú svoje príčiny, prejavy a spôsoby, ako ich liečiť a predovšetkým im predchádzať.
Individualizmus v spoločnosti v kombinácii s katastrofálnymi životnými výhľadmi privádza predovšetkým mladých ľudí k závažným problémom so psychickým zdravím. Pokiaľ je našim cieľom predísť epidémii so spomínanými drogami, musíme riešiť to, čo privádza ľudí k ich užívaniu. Sociálna fragmentácia, splytčovanie medziľudských vzťahov, hyperkariérne nastavenie spoločnosti, nedostupnosť bývania a podobné faktory sú existenčnými problémami, ktoré sú súčasne späté so súčasným ekonomickým systémom. Kapitalizmus prirodzene vedie k stavu, kedy čoraz vyšší počet ľudí nechce prežívať v reálnom svete a utieka sa k drogám.
Od viny nie sú oslobodení ani kompetentní v zákonodarných a výkonných orgánoch. Prax v iných krajinách jasne dokazuje, že dekriminalizácia drog znižuje úmrtnosť na predávkovania a pozitívne sa odráža na zdraví populácie. Tak, ako nevyliečime tuberkulózu hodením pacienta na samotku, tak ani závislosť nevyliečime zatýkaním obetí drog. Rovnako však ako v otázke potratov či zrovnoprávňovania ľudí v sfére rodu a sexuality, aj tu naráža veda na politické rozhodnutia. Momentálne politické nastavenie, ktoré redukuje demokraciu na hodenie lístka do urny, totálne demoluje možnosť dialógu a odbornej konzultácie s verejnosťou. Pokým bude pretrvávať forma súčasného režimu, kedy je kľúčom k získaniu politických kresiel hľadanie najmenšieho spoločného menovateľa a vrazenie stoviek tisíc eur do marketingu, dovtedy sa nedočkáme nielen zdravej spoločnosti, ale ani skutočnej demokracie.
Priame liečenie pacientov a riešenie problémov spoločnosti idú ruka v ruke, ak chceme brať hrozbu nových drog vážne. Tak, ako socializmus privádza ľudskosť do sféry práce či komunitného spolunažívania, dokáže nám pomôcť aj s riešením zdanlivo nesúvisiacich problémov.
.
.
Jakub Rendvanský, člen vedenia FĽM
autor je študent všeobecného lekárstva
.
Zdroje:
https://www.canada.ca/en/health-canada/services/substance-use/controlled-illegal-drugs/fentanyl.html
https://nida.nih.gov/research-topics/stigma-discrimination#stigma
https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC8932605
https://abcnews.go.com/Health/fentanyl-deadly-drug-dealers-lace-illicit-drugs/story?id=96827602
https://transformdrugs.org/blog/drug-decriminalisation-in-portugal-setting-the-record-straight
https://dennikn.sk/836049/stredoskolaci-beru-aj-tvrde-drogy-predavkovania-su-skryte-mimo-statistik
https://www.nczisk.sk/Documents/rocenky/2022/Zdravotnicka_rocenka_Slovenskej_republiky_2022.pdf