Americko-britský prevrat zničil demokratický Irán

Irán, dnes známy jeho teokratickým islamistickým režimom, mravnou políciou a terorizáciou svojich vlastných občanov (najznámejšie žien), vyzeral pred 70 rokmi úplne inak.

Sekulárne počiatky

Irán v minulosti existoval ako konštitučná monarchia s demokraticky voleným parlamentom. V roku 1951 bol zvolený za premiéra Mohammad Mosaddegh. Mosaddegh bol zakladateľom sekulárneho sociálno-demokratického hnutia Národný iránsky front. Jeho vláda zaviedla veľké množstvo nových sociálnych reforiem. No najvýznamnejšie, Mosaddegh znárodnil ropné polia predtým vlastnené britskou korporáciou AIOC (dnes súčasťou British Petroleum), ktorá využívala iránsku ropu a lacnú pracovnú silu, zatiaľ čo väčsina ziskov putovala do Británie.

Fotografia spred rafinérie Anglo-iránskej ropnej spoločnosti (AIOC) v päťdesiatych rokoch.
Po špirále nadol

Pre britskú vládu bol takýto krok neprijateľným zásahom do ich ekonomických záujmov na Blízkom východe. Takmer okamžite bola povolaná tajná služba MI6 s úlohou zorganizovať v Iráne prevrat a dosadiť novú pro-západnú vládu, ktorá by im umožnila pokračovať v ťažbe ropy. Pre USA bolo znárodnenie ropných ložísk tiež rizikom, keďže vznikla obava, že by to mohlo byť inšpiráciou pre iné štáty na Blízkom východe, kde pôsobili americké korporácie. Do prevratu sa zapojila aj CIA. Prevrat bol organizovaný s podporou iránskeho Shaha (kráľ) Mohammad Reza Pahlaviho, ktorý mal pod kontrolou armádu a dlhodobo súperil o moc s parlamentom.

V roku 1953 bol Mosaddegh a jeho vláda zvrhnutá za 4 dni, pričom bolo zavraždených niekoľko sto ľudí, vrátane niektorých členov vlády. Mosaddegh bol daný do väzby. Nasledovala centralizácia moci v rukách pro-západného Shaha Pahlaviho a de-facto koniec demokracie v Iráne. Ropné polia boli opäť prinavrátené pod kontrolu Británie a USA a naďalej im bolo umožnené vykorisťovať iránske nerastné zdroje. Takýto násilný zásah do slobodnej a demokratickej existencie Iránskeho štátu zasadil v domácom obyvateľstve semiačko nenávisti voči Západu a USA. Spomienka na zvrhnutie vlády a nenávisť voči tým, čo ho spáchali zohrala významnú rolu pri náraste radikálnych islamistických skupín, ktoré otvorene hlásali nepriateľstvo voči Západu. Následne počas revolúcie v roku 1979 tieto skupiny zvrhli monarchiu Shaha Pahlaviho a nasledoval vznik súčasnej Iránskej islamistickej republiky.

Mohammad Mosaddegh
Mohammad Reza Pahlavi
Nebolo to prvýkrát

Udalosti z roku 1953 však nesú aj iný význam. Prevrat v Iráne a jeho následky symbolizujú ničivosť zahraničnej politiky západu a USA, ktorá sa od konca druhej svetovej vojny stala ich novým štandardom. Irán, Guatemala, Kuba (neúspešne), Chile, Brazília a Irak je len pár príkladov z veľkého množstva štátov kde, či už prevratom alebo priamym vojenským zásahom, Spojené štáty zvrhli vlády ktoré by ohrozovali americké ekonomické záujmy a ich pozíciu svetovej veľmoci.

.

.

Matúš, člen FĽM Západ

Zdieľať článok
Návrat hore