Úvod
Keby bolo keby – porovnávanie toho čo mohlo byť, ale nie je, je vždy ošemetná záležitosť. To však nebráni mainstreamovým ekonómom, politikom, novinárom, ale aj bežným ľuďom hlásiacim sa k pravici v tom, aby s absolútnou vážnosťou a neotrasiteľnou rozhodnosťou opakovali najopakovanejšiu pravdu ostatných 20 rokov: členstvo Slovenska v EÚ je jednoznačným pozitívom pre našu ekonomiku. Kde sa berie táto istota? V porovnávaní so stavom zbedačenej post-privatizačnej sloveskej ekonomiky so súčasnosťou. Keď ale porovnáme slovenskú životnú úroveň v roku 1948 a 1968 či 1988, tiež zistíme, že sa objektívne zlepšila. Ako potom môžeme vedieť, že pokrok nie je skrátka funkciou času – že sa z dekády na dekádu máme lepšie spravidla (aspoň podľa niektorých metrík)?
V tomto článku použijem verejne dostupné dáta Štatistického úradu SR, Národnej banky Slovenska, Európskej komisie, Eurostatu, Svetovej banky a organizácie Our World in Data a otestujem hypotézu, že naše členstvo v EÚ je ekonomickým prínosom pre slovenskú ekonomiku.
Ukazatele
Vzhľadom na vágnosť tvrdenia, že EÚ má pozitívny vplyv na Slovenskú ekonomiku (a vzhľadom na nejednoznačné chápanie pojmu “ekonomika”) som sa rozhodla popísať trendy ako v oblasti rozvoja ekonomiky, jej internacionalizácie, tak i kvality ľudského života, infraštruktúry a i. Cieľom je tak nájsť akýkoľvek náznak pozitívneho vplyvu EÚ a poskytnúť tak čo najinformovanejší pohľad na vec. Hlbšia analýza môže odkryť nuansy, ktoré pre krátky rozsah tejto práce mohli uniknúť pozornosti, no účelom práce je odhaliť všeobecné trendy.
Skúmané budú: HDP a HDP na obyvateľa (v medzinárodných amerických dolároch), objem obchodu (celková cena exportu a importu) ako percento HDP, výška hrubej mzdy, resp. miera jej rastu a štátny deficit (podiel štátnych výdavkov na štátnom rozpočte).
Rovnako sa pozrieme na výšku priemerného veku dožitia (a jeho medziročný rast) ako jeden z ukazovateľov kvality života.
Pre ucelenejšie zhodnotenie vplyvu členstva v EÚ na ekonomiku bude preskúmaný aj podiel investícií do výskumu a vývoja (R&D), vzdelávania a zdravotníctva na HDP, stav elektrifikácie železníc, počet pasažier-kilometrov v železničnej doprave a rozsah cestnej infraštruktúry – vzdelávanie a infraštruktúra majú vplyv na ekonomiku, keďže sú predpokladom jej rozvoja.
Na záver porovnám výšku čistých príjmov plynúcich z členstva SR v EÚ a výšku nadhodnoty (resp. ziskov) vyprodukovanej na Slovensku, ktorá prúdi do zahraničia. Týmto sa pokúsim určiť, či vďaka členstvu v jednotnom trhu Slovensko získava viac než stráca na ušlých ziskoch putujúcich zahraničným investorom.
Limitácie
Pri práci s dátami treba brať do úvahy možné nepresnosti spôsobené metódou zberu či manipulácie dát, ale aj dobovými limitáciami. Určitý nesúlad medzi rôznymi zdrojmi hodnôt toho istého ukazovateľa je do istej miery nevyhnutný. Preto sa pri analýze neopieram o jednotlivé ukazovatele, ale snažím sa o vytvorenie komplexného obrazu. Tiež sa snažím sústrediť na všeobecné globálne trendy. Zároveň beriem prezentované dáta prima facie, keďže ide o dáta bežne používané mainstreamovou ekonómiou, ktorá ich validnosť nespochybňuje.
V roku 2008 došlo ku globálnej finančnej kríze, ktorej okamžité následky bolo cítiť aspoň do roku 2012 a dôsledky, ako politika šetrenia (austerity), doteraz ovplyvňujú politické, resp. ekonomické rozhodnutia v celej Európe. Na jednej strane táto kríza predstavuje problém pre štúdium dlhodobých trendov, na druhej strane ale predstavuje príležitosť skúmania vplyvu členstva v jednotnom trhu na neoliberálnu kapitalistickú ekonomiku.
Ďalším obmedzením je fakt, že porovnať vplyv členstva v jednotnom trhu sa dá len dvoma spôsobmi: porovnávaním trendov na Slovensku pred a po vstupe do EÚ a porovnávaním trendov v dvoch krajinách – jednej členskej a jednej nečlenskej. Použité budú oba spôsoby, primárne však prvý spôsob. Ako modelovú nečlenskú krajinu tu uvádzam Srbsko. Zjavným obmedzením je fakt, že Srbsko bolo zásadne ovplyvnené 10-ročnou vojnou a leteckým bombardovaním celej krajiny. Toto je jeden z faktorov, ktoré mohli mať vplyv na štartovaciu čiaru srbskej ekonomiky. V tejto analýze budem predpokladať ekvivalenciu medzi Slovenskom a Srbskom, ktoré sú obe post-socialistické neoliberálne kapitalistické krajiny so skúsenosťou s privatizáciou približne v podobnom období. Demografická a geografická podobnosť sú ďalšími kladnými faktormi, ktoré však nebudú brané do úvahy.
V neposlednom rade sa v tejto analýze obmedzujem na skúmanie ekonomiky takpovediac oddelene od domácej politiky. Kým ideológia vládnej strany či koalície má vplyv na smerovanie ekonomiky, jej vplyv na chod ekonomiky je v globále minimalizovaný, najmä v prípade členstva v jednotnom trhu, kde je obmedzovanie vplyvu štátnych zásahov jedným zo základných pilierov (viď napr. Zmluvu o základnom fungovaní EÚ). V tomto kontexte treba spomenúť srbské prístupové rokovania, ktoré začali v roku 2014. Opatrenia spojené s týmto procesom mohli mať vplyv na vývoj srbskej ekonomiky. Pri analýze treba tento fakt zhodnotiť.
Dáta
Diskusia
Hrubý domáci produkt
Rast slovenského HDP je vyše 20 rokov lineárny s výnimkou stagnácie v roku 1998 a krízy v roku 2008 (Graf 1). Miera medziročného rastu slovenského HDP sa po roku 2004 výrazne nezmenila oproti trendu nastolenému po roku 1998. Srbský hrubý domáci produkt sa od 1994 do 2021 stabilne držal na úrovni 60% slovenského HDP (viď Graf 2), pričom jeho medziročný rast približne kopíruje trendy vývoja HDP krajín V4 (okrem Poľska, ktoré nebolo predmetom porovnávania). S výnimkou roku 1999 (bombardovanie Juhoslávie) srbské HDP zdanlivo reaguje na krízy (2008, 2020) lepšie, než Slovensko, Česko a Maďarsko, viď Graf 3. Vzhľadom na porovnateľné správanie HDP nečlenskej krajiny možno povedať, že vstup Slovenska do EÚ nemal vplyv na vývoj HDP.
Obchod
Po turbulentných zmenách spojených s reštauráciou kapitalizmu dochádza na Slovensku, v Česku, Maďarsku i Srbsku k ustáleniu obchodných vzťahov okolo roku 2002 (Graf 6). S výnimkou prepadu objemu obchodu v dôsledku kríz (2008, 2020) objem exportu a importu v Srbsku rástol stabilne a zdanlivo s menšími výkyvmi (Graf 4; roky 2010-2020 v Grafe 6). Obchod v Srbsku stabilne rastie a doťahuje sa na slovenskú úroveň – za 20 rokov oproti slovenskému obchodu objem srbského obchodu vzrástol o 16% (Graf 5). Ako možno vidieť v Grafe 7, na Slovensku od samostatnosti začal postupne získavať prevahu export, ktorý nad importom dominoval od krízy v roku 2008, resp. 2009. Odvtedy začína cena importu opäť predbiehať cenu exportu. Toto súvisí s re-industrializáciou vďaka priamym zahraničným investíciám (FDI). Re-industrializačnému procesu vstup do EÚ pomohol (D. Bohle v: Capitalist Diversity in Europe’s Periphery, 2012), no od krízy v 2008 sa import a export dostali do ekvilibria (Graf 7). Gábor Hunya a Jan Drahokoupil (2015) argumentujú, že význam FDI pre ekonomický rozvoj na Slovensku a zvyšku periférie EÚ sa vyčerpal. Význam pomeru importu a exportu nemožno vyhodnotiť bez analýzy vnútorného trhu či povahy exportu: vysoká miera importu môže byť dôsledkom silného vnútorného trhu s domácim odbytiskom, ale aj znakom slabého domáceho priemyslu. Vysoká miera exportu môže naopak znamenať slabý domáci trh či veľký objem práce s nízkou pridanou hodnotou.
Nezdá sa, že by prístupové rokovania medzi Srbskom a EÚ, ktoré začali v roku 2014 mali vplyv na vývoj skúmaných ukazateľov v rámci skúmaného obdobia. Rovnako zdanlivo nemal vplyv ani prístup Srbska v roku 2007 k dohode CEFTA (Stredoeurópska dohoda o voľnom obchode), v ktorej sú krajiny bývalej Juhoslávie (od roku 2013 bez Chorvátska) a Moldavsko.
Vstup Slovenska do EÚ nemal vplyv na vývoj celkového objemu obchodu, aspoň nie do finančnej krízy v roku 2008. Vstup do EÚ však ovplyvnil povahu práce, resp. priemyslu pomocou re-industrializácie a súvisiacej neoliberalizácie, čo vo výsledku viedlo k vzniku závislej ekonomiky (viď Švihlíková: Jak jsme se stali kolonii, 2015).
Hrubá mzda
Z dostupných dát nemožno spoľahlivo určiť vplyv členstva SR v EÚ na výšku priemernej hrubej mzdy. Nárast výšky nominálnej mzdy sa predvídateľne odvíjal od inflácie v krajine. Vzhľadom na súčasný nerovnomerný vývoj miery inflácie v rámci EÚ sa nedá povedať, že by jednotný trh mal a priori pozitívny vplyv na vývoj miezd (nehovoriac o debate okolo závislých ekonomík a sociálneho dumpingu).
Štátne výdavky
Z Grafu 11 vyplýva, že členstvo SR v EÚ nemalo vplyv na štátny deficit – konzistentný pokles štátneho deficitu možno pozorovať po roku 2012 do vypuknutia pandémie v 2019. Tento pokles je teda pripísateľný primárne pokrízovej konsolidácii verejných financií. Hrubá zahraničná zadlženosť sleduje exponenciálny trend, ktorý možno spoľahlivo sledovať od samostatnosti Slovenska, pričom tendencia k exponenciálnemu nárastu existovala aj pred krízou v 2008 a pokračovala aj po nej (Graf 12). Členstvo v EÚ samo o sebe zdanlivo nemá ani pozitivny ani negativny vplyv na štátnu zadlženosť (i podielu úrokových platieb, viď Our World in Data), i keď členstvo v eurozóne pozitívny vplyv mať mohlo (Ban & Bohle, 2020).
Výdavky Slovenska i Srbska na R&D kopírujú rovnaký trend a sú v zásade totožné, viď Graf 13. Srbsko v roku 2007 začalo s EÚ spolupracovať v oblasti výskumu, no jeho výdavky na výskum začali po prepade rapídne stúpať už v roku 2004, odkedy až do roku 2011 prevyšovali slovenské výdavky aj o viac ako o polovicu. Po roku 2014 sa objem výdavkov na výskum a vývoj v oboch krajinách stabilizoval na ~0,85% HDP. Členstvo Slovenska v EÚ nemal vplyv na financovanie školstva, ktoré je dlhodobo stabilizované na ~9,5% verejného rozpočtu SR (Graf 14).
Zdravie
Podiel výdavkov na financovanie zdravotníctva sa po vstupe do EÚ nezmenil, viď Graf 17. K zmene došlo až po finančnej kríze v 2008, po ktorej tieto výdavky stúpli o 0,6 percenta. Zodpovedné za to môže byť buď: 1) škrty v iných oblastiach štátneho rozpočtu, čím sa podiel výdavkov v zdravotníctve automaticky zdvihne, pokiaľ sa v zdravotníctve nešetrí porovnateľne výrazne; alebo 2) všeobecné zhoršenie zdravia populácie v dôsledku krízy a šetrenia. Pred aj po kríze možno sledovať rovnaké drobné oscilácie, čo naznačuje, že v skutočnosti ide skôr o dôsledok škrtania v oblastiach iných než je zdravotníctvo.
Priemerný vek dožitia vyše 30 rokov rastie lineárne (Graf 15). Miera rastu sa po miernom poklese o ~1 mesiac ročne v 1998 začala opäť zvyšovať po vstupe do EÚ, no výrazne klesať od zavádzania škrtov verejných výdavkov. V roku 2019 vek dožitia medziročne rástol o 2,4 mesiaca, čo je rovnako rýchlo ako v roku 1991 (Graf 16). Celkovo nemal vstup do EÚ na priemerný vek dožitia vplyv.
Infraštruktúra
Z grafu 18 vyplýva, že vstup do EÚ nemal priamy vplyv na rýchlosť stavby či množstvo novopostavených cestných úsekov. Je možné, že ide o dôsledok existencie viac-menej postačujúcej cestnej siete na Slovensku už pred rokom 2004. Vplyv na rýchlosť výstavby diaľnic nebolo možné určiť pre nedostatok dát spred roku 2004. Vzhľadom na nedostatok agregovaných dát nebolo možné určiť vplyv EÚ na rýchlosť a objem rekonštrukcií existujúcej infraštruktúry. Otázkou EU fondov, ktorá je v tejto oblasti relevantná, sa zaoberám v sekcii nižšie.
Celková dĺžka používaných železničných tratí sa so vstupom do EÚ nezmenila. K zmene však došlo v rozširovaní elektrifikácie železničných úsekov. Medzi rokmi 1999-2004 sa rastúci počet elektrifikovaných úsekov zastavil a dokonca zvrátil – v roku 2020 bola sieť elektrifikovaných tratí menšia než v roku 2004. Tieto negatívne trendy sú s vyššou pravdepodobnosťou priamym dôsledkom domácej politiky. Obdobne je dôsledkom domácej politiky rapídny nárast počtu pasažier-kilometrov a nárast počtu osobných vozňov – od roku 2014 bola vládou (2012-2016) zavedená bezplatná preprava vlakom pre vybrané skupiny obyvateľstva. Pozvoľný rastúci trend v počte rušňov a osobných vozňov bolo možné sledovať dlhodobo. Význam európskych financií bude rozobraný v nasledujúcej sekcii.
Pohyb kapitálu
Slovenská republika ročne vygenerovala (s výnimkou roku 2015) viac hodnoty pre zahraničných investorov než získala v podobe európskych fondov. Ich výška sa vyrovnala až v dôsledku krízy v 2019, viď Graf 23. Objem dividend výrazne vzrástol po roku 2004, čo sa dá pripísať ako rozširujúcemu sa trhu, tak i otvorenosti ekonomiky (oba faktory možno považovať za synergické a vzájomne súvisiace). Je zrejmé, že súkromní akcionári všeobecne a zahraniční akcionári konkrétne získali od vstupu Slovenska do EÚ viac, než Slovensko získalo čerpaním európskych financií.
Tento fakt sám o sebe nespochybňuje hmatateľný pozitívny význam eurofondov v konkrétnych oblastiach. Totiž, eurofondy sú primárne používané vo verejný prospech, kým dividendy končia v súkromných rukách a na kvalitu života populácie nemajú vplyv, určite nie pozitívny. Avšak treba si uvedomiť, čo dividendy sú – ide o hodnotu, ktorá bola vyprodukovaná spoločenskou prácou, no spoločnosť z tejto hodnoty neuvidí nič, keďže na ňu majú právny nárok akcionári. Inými slovami, vďaka pravidlám, ktoré umožňujú čerpanie eurofondov je umožnené odsávanie väčšej hodnoty z verejnej sféry a eurofondy tak reálne predstavujú omrvinky z koláča vyprodukovaného pracujúcimi. Ide o hodnotu, ktorá je (a môže byť) vyprodukovaná tak či onak, aj bez existencie súkromných akcionárov.
Zahraničný kapitál vs domáci kapitál
Vzhľadom na preukázanú ekvivalenciu medzi slovenskou a srbskou neoliberálnou kapitalistickou ekonomikou a napriek nečlenstvu Srbska v EÚ je diskusia o hypotetickom úteku kapitálu neopodstatnená. Strata ekosystému ekonomických vzťahov, ku ktorej by došlo v prípade nepravdepodobného úteku zahraničného kapitálu zo Slovenska by samozrejme v prípade nečlenstva Slovenska bola možná. Avšak v procese odlivu zahraničného kapitálu v dôsledku odchodu Slovenska z jednotného trhu by mohlo dôjsť ku vzniku nových zmlúv a odberateľských vzťahov, ktoré by mohli v určitej miere nahradiť túto stratu. Nehovoriac o možnom pozitívnom vplyve odchodu na rozvoj domáceho trhu a teda domácich odberateľských vzťahov.
Inými slovami, úloha jednotného trhu v oblasti udržania pozície Slovenska v globálnom ekosystéme odberateľských vzťahov, resp. diskusia o nej, je vysoko závislá od konkrétnych okolností. Katastrofálna skúsenosť s Brexitom dokazuje komplexnú povahu takejto situácie.
Záver
Čím dlhšie sa pozerám na tieto dáta, tým väčšmi vo mne rastie pocit, že všetci o tom vedia, len sa čaká na tých bláznov, ktorí pôjdu s kožou na trh. Aby som však bola presná, zahriaknuté sú len intelektuálne kruhy, ktoré si takto nechcú pripustiť nie len chybu, ale najmä svoju krátkozrakosť. Pracujúci týmto neduhom netrpia. Naopak, opäť sa ukazuje, že intuícia pracujúcej triedy je správna, keď tí, čo sa neboja poukázať na nedostatky jednotného trhu nie sú intelektuálne kruhy, ale bežní ľudia. Nemusíte totiž v grafoch a číslach dlho hľadať skutočnosť, že EÚ bežnému človeku život nezlepšuje zásadným spôsobom.
Výhody pre bežných ľudí, ktoré sa najčastejšie skloňujú v súvislosti s členstvom v EÚ, sú spoločné štandardy, vysoká miera právnej ochrany, voľnosť pohybu. Žiadna z týchto oblastí ale nevyžaduje účasť v jednotnom trhu! Fungujúci jednotný trh vyžaduje zosúlaďovanie štandardov i voľný pohyb osôb, no opačne to už neplatí (pripomeňme si, mimochodom, že taký Schengen nie je automatickou súčasťou členstva v EÚ). Navyše, čo znamená voľný pohyb osôb za prácou v únii, kvôli ktorej je odsávaná hodnota, a tým aj príležitosti, z domoviny do zahraničia? Voľný pohyb osôb je pre mnohých povinný! A navyše je to pohyb na Západ do prekérnej pozície lacnej pracovnej sily z Východu. A voľný pohyb kapitálu znamená pre perifériu EÚ viac sociálny dumping než čokoľvek iné.
Slovenská skúsenosť periférie EÚ by nás mala naučiť, že chcieť byť v klube krajín ako Rakúsko či Nemecko znamená chcieť vymaniť sa z periférie vykorisťovaním iných periférnych krajín. To dnes navrhujú pravicoví supi, ktorí vidia vo vojenskej decimácii Ukrajiny a jej možnom členstve v EÚ príležitosť pre slovenský kapitál. Takéto opičenie sa po Západnom kapitáli musíme rázne odmietnuť.
Z uvedených dát vychádza implicitná pravda, a síce že z nášho členstva v EÚ benefituje diametrálne kapitalistická trieda. Zároveň z nich vyplýva, že Slovensko nie je v skutočnosti odkázané na eurofondy a v konečnom dôsledku už ani na zahraničné investície. Pozitívna historická úloha EÚ v re-industrializácii Slovenska bola zavŕšená. Takto vzniknuvšia industriálna základňa síce v súčasnosti predstavuje zdroj závislosti Slovenska na cudzom kapitáli, no zároveň nám umožňuje odpútať sa a hľadať dôstojnejšiu a sebavedomejšiu budúcnosť.
Pokiaľ neoliberálna kapitalistická ekonomika môže byť relatívne rovnako úspešná aj bez členstva v EÚ, aké len úspechy by za vhodných podmienok muselo dosahovať ekonomické zriadenie, v ktorom zisky neprúdia do súkromného vrecka, ale do štátnej pokladnice!
Najväčšou prekážkou v budovaní lepšej spoločnosti sú v súčasnosti plané sľuby a neviditeľné okovy. Už samotná Zmluva o základnom fungovaní EÚ obmedzuje členské štáty v razení inej, než neoliberálnej politiky v riadení ekonomiky. Je zrejmé, že EÚ, ktorej pôvodná a hlavná funkcia je udržiavanie jednotného voľného trhu, nemožno reformovať. Súčasnú EÚ treba prekonať. A ideálne ju prekonajú samotné členské štáty iným, nie imperialistickým usporiadaním.
Krízy v rámci EÚ, ekonomické či politické, nie sú ohrozením, ale príležitosťou pre pracujúcich všetkých členských štátov vynútiť si potrebnú zmenu.
Sely Papan
členka vedenia FĽM