Udalosti v politickom živote Slovenska z posledných dní naplno odkrývajú jeho skutočnú úroveň a zároveň najzraniteľnejšiu časť súčasnej vládnej koalície – neskúsenosť a ego predsedu SNS Andreja Danka. Pri hodnotení situácie a vyjadreniach opozičných strán je však potrebné byť obozretný. Rýchle závery o prekrývaní káuz spolu s poukazovaním na nezodpovednosť a nestabilitu sú síce bežným opozičným štandardom, súčasná situácia je však o niečo zložitejšia.
Príčiny súčasnej vládnej krízy sú v zásade dve a je krátkozraké pripisovať všetko výhradne zmareným prúdením eurofondov do inštitúcií pod vedením ľudí spriaznených s Andrejom Dankom. Tieto skupiny po štvrtkovom vyjadrení predsedu SNS po rokovaní vlády pochopili, že peniaze sa k ním nedostanú (tak ľahko). Projekt čerpania eurofondov mal byť zrušený a následne preverený.
Tu sa problém dostáva do roviny politickej. Spory medzi SNS a SMER-om nie sú záležitosťou jedného augustového víkendu. Egocentrizmus A. Danka, ktorého strana je súčasťou parlamentu práve vďaka hlasom bývalých voličov SMERU, o ktorých tieto strany zvádzajú boj i ako partneri, či podozrievanie Erika Tomáša ale i ďalších ľudí z tímu SMER-u z činnosti zameranej na diskreditáciu SNS sprevádzajú vládnu koalíciu už od začiatku jej mandátu. Občasným narušeniam vládnej stability smerujúcim od SNS však B. Bugár a R. Fico s prehľadom skúsených politikov vždy odolávali diplomaciou, upokojením predsedu SNS a prehláseniami o stabilite a neexistencii alternatívy.
Je rovnako znovu potrebné podotknúť, že tvrdenie o neexistencii alternatívy je do veľkej miery pravdivé. Prihliadnúc na súčasný stav slovenskej opozície si tento fakt treba dôsledne uvedomiť.
Ak totiž I. Matovič hovorí o destabilizácii politického systému zo strany A. Danka, pričom práve destabilizácia je jeho (I. Matoviča) hlavným operačným nástrojom získavania voličov, ak B. Kollár, ktorý má styky s mafiánskymi skupinami a zároveň je podozrivý, že v minulosti pašoval tvrdé drogy hovorí o ukradnutej budúcnosti pre naše deti, ak opozícia, ktorá už vyhlasuje pripravenosť prijať zodpovednosť po nových voľbách, ktoré samozrejme nebudú, nie je schopná zvolať ani len mimoriadnu schôdzu, pretože jej poslanci práve dovolenkujú a vážny stav vnútropolitickej situácie im nie je dostatočným motívom pre predčasný návrat, o alternatíve treba hovoriť veľmi opatrne. Nová koalícia by s najväčšou pravdepodobnosťou mohla vzniknúť len a znovu za pomoci SNS a navyše s ešte väčšieho počtu ideologicky nekompatibilných strán, ktoré však majú problém i s vykonávaním opozičnej politiky.
Ako to ale všetko skončí? V zásade sa nič vážnejšie nestane. A Danko totiž rozohral partiu pokru, na ktorú však nemá karty ani schopnosti. Koalícia sa zhodla na neexistencií alternatívy a na potrebe pokračovať ďalej. Čerpanie eurofondov sa môže mierne pozmeniť, pod tlakom podnikateľských kruhov okolo A. Danka však dôjde ku kompromisnej dohode o celej ovci a sýtom vlkovi. Osoba ministra Plavčana už v tejto hre nie je viac dôležitá. Najskúsenejší politici v podobe R. Fica a B. Bugára (aspoň do času) upokoja A. Danka a v septembri slovenská spoločnosť zabudne, že sa vládna kríza, živená skôr opozičnými stranami, vôbec odohrala – minimálne do toho času, kým predseda SNS nepríde s novou témou, ktorá mu práve bude prekážať.
Na záver však treba dodať to najdôležitejšie. Držme palce podfinancovanej slovenskej vede a výskumu, ktorý sa nachádza v hlbokom tieni procesu rozširovania našej krajiny ako montážnej stanice pre zahraničie v nezávidenia hodnej situácii, a dbajme o správnu úpravu čerpania eurofondov, pretože tieto odvetvia sú dôležitou súčasťou našej budúcnosti.
Prevzaté z blogu Jakuba Šveca.
Odkaz na článok TU.