Od čias M. Thatcherovej je sociálny štát na ústupe, sociálne zabezpečenie má byť v rukách jednotlivcov a štát spĺňa v našich životov menšiu a menšiu úlohu práve na úkor životnej úrovne strednej a nižšej triedy. Aké úmysly s nami mala smrtka menom neoliberalizmus?
Externality
Keď bolo premiérom Ódorom ohlásených 100 konsolidačných opatrení pre udržateľnosť verejných financií, zalial ma strach. Hneď som si spomenul na zvýšenie adresnosti pomoci a šetrenie vo verejnej správe počas vlády Mikuláša Dzurindu, v kútiku duše som hneď tušil, že práve pracujúci by sa mali mať na pozore.
Po prečítaní prvých opatrení navrhnutých Ódorovou „vládou odborníkov“ si povieme, že zdaňovanie negatívnych externalít je vhodný spôsob získavania nových prostriedkov do štátneho rozpočtu, s čím musím súhlasiť. Napríklad dane environmentálneho typu sú vhodným prostriedkom, ako dosiahnuť naše klimatické ciele, napriek tomu treba varovať pred tými opatreniami, ktoré v prvom rade zasiahnu domácnosti. Totiž sladené nápoje sú spotrebované najmä stredne a nižšie príjmovými domácnosťami, samotná kvalita stravy závisí vysoko od veľkosti príjmu, preto sa pýtajme, či skutočne dôjde k zníženiu spotreby, alebo opäť zdaníme tých, ktorí toho majú najmenej.
Rovnako to platí aj pre emisné dane. Nižšie príjmová domácnosť si nemôže dovoliť jednorazovo kúpiť drahé auto s nízkou spotrebou a nízkymi emisiami Skôr by sme mali zdaňovať luxusné autá či privátne lety lietadiel.
Ďalší návrh sa týkal zníženia plošnej pomoci pri cenách elektriny a plynu. Spýtal by som sa pánov, či majú zateplený dom? Ich odpoveď bude áno, ale keď sa to spýtam babičky na východe Slovenska, odpoveďou si nie som celkom istý.
Ut uberiores divites – Bohatí bohatnú
„Pri zvyšovaní daní je lepšie zamerať sa na majetok a spotrebu a menej na zdaňovanie práce.“ Výstižnejšie slová pre dnešnú ekonomickú teóriu nepoznám. Už celé desaťročia je snaha preniesť daňové zaťaženie z práce na spotrebu. Investovanie predsa podporuje ekonomický rast. Pri tejto ekonomickej mantre sa opomína iná skutočnosť. Každý bod, ktorý sa prenesie z práce na spotrebnú časť, má menší efekt, ľudia menej spotrebujú, keď sú ceny drahšie, až investície dosiahnu tak veľké rozmery, že nevytvárajú nové hodnoty, ale len inflačný tlak, príkladom z praxe je práve trh s nehnuteľnosťami. S ľútosťou musím poznamenať, že pán Say sa mýlil, keď tvrdil, že ponuka si automaticky vytvorí dopyt.
Odkedy sa zmenila daňová politika, nerovnosti v spoločnosti sa prehlbujú. Nemusíme čítať Pikettyho Kapitál v 21. storočí, aby sme si to všimli. Spotreba so zvyšovaním príjmu klesá, o tom niet pochýb, čím viac máme, tým relatívne menej spotrebujeme a viac investujeme. Opäť by som sa pánov opýtal, aký je ich príjem, lebo hovoriť, že vyššie DPH (na rozdiel od daní z príjmu) zvýši investície, a pritom nevidieť, že jej zvýšenie bude mať katastrofálny následok na rozpočty rodín na Slovensku, je krátkozraké.
V časti Zrušenie zníženej sadzby DPH na potraviny sa uvádza:„Akékoľvek daňové výnimky vytvárajú precedens a podporujú ďalšie záujmové skupiny/sektory ekonomiky so žiadosťami o zníženie zaťaženia.“ Ak sa teda chcete najesť, nie ste viac ako záujmová skupina.
Ľudia vraj prestávajú sledovať médiá a nečítajú knihy. Žiaľ, vzdelanie sa v našej krajne neteší veľkej úcte, MF však mienilo zabiť ďalší klinček do rakvy opatrením „zrušenie zníženej sadzby DPH na knihy, noviny, hudobniny“. Vskutku v nevedomosti je sila, očakával by som však zvýšenie poplatkov v knižniciach, lebo ľudia by kupovali menej kníh a tak brzdili ekonomický rast.
Ako mali vyzerať „sociálne“ opatrenia v boji proti bezdomovectvu? Zrušenie zníženej sadzby DPH pre štátom podporované nájomné bývanie v rámci sociálnej politiky štátu. Ak ste si nemohli dovoliť bývanie, úradnícka vláda radila zdieľať byt s väčším počtom spolubývajúcich. To logicky znamená menší počet ľudí bez domova, nie? „Líšky majú svoje skrýše a nebeské vtáky hniezda, ale syn človeka nemá kde hlavu skloniť. “ Matúš 8:20 SSV.
Sú opatrenia, ktoré v rámci bytovej politiky chválim: Vyššie zdanenie vlastníkov viac ako jednej nehnuteľnosti, Zrušenie oslobodenia od dane z príjmu z predaja nehnuteľnosti po 5 rokoch a Zdanenie stavieb podľa podlahovej plochy a postupný prechod na hodnotové zdaňovanie. Musím však zdvihnúť varovný prst, kvôli obave, že pri zlej implementácií môže dôjsť k negatívnym dôsledkom napríklad v hladových dolinách, kde predať nehnuteľnosť môže byť na rozdiel od Bratislavy problém.
Vždy som bol zástancom ľudských práv a medzi „naj“ patrili tie, ktoré sú len formálne. V ústave sa dočítame: ,,Čl. 40 Každý má právo na ochranu zdravia. Na základe zdravotného poistenia majú občania právo na bezplatnú zdravotnú starostlivosť a na zdravotnícke pomôcky za podmienok, ktoré ustanoví zákon.“ Moje ústavné právo sa dá narušiť jediným zákonom: „Spoplatnenie návštev všeobecných lekárov (1 euro) a lekárov špecialistov (5 eur).“ Môže si moja babka, prosím vás, kúpiť aspoň ročné predplatné na návštevu u lekára, nech naň neminie celý dôchodok? Z dodatočných informácií ma ešte zaujalo: „Ambulancie si však často pýtajú poplatky za objednávanie, prednostné vyšetrenia, potvrdenia o návšteve, čo podľa MZ SR nie je legálne.“ Kiež by aj pokuty boli príjmami štátneho rozpočtu.
Zvýšenie príjmov menej škodlivých pre ekonomický rast
V tejto kapitole mi chýbala daň z celkového majetku (Piketty), daň z dedičstva a darovania a daň z finančných transakcií.
Daň z majetku má zabrániť hromadeniu majetku v rukách jednotlivcov a donútiť ich lepšie investovať svoje prostriedky. Má mať hodnotu v desatinách percenta a má zdaňovať majetky len v miliónových hodnotách.
Daň z dedičstva a darovania ľudovo známa ako daň zo smrti. Jej odstráneniu predchádzala obrovská dezinformačná kampaň pravicových médií i ekonómov. Jej cieľom je obmedzenie majetkovej nerovnosti, iróniou je, že pri jej odstránení sa zanechali notárske a súdne poplatky, ktoré mali najväčší vplyv na strednú a nižšiu príjmovú skupinu.
FTT – daň z finančných transakcií má zabezpečiť stabilitu finančného sektora. Má byť vyrubená len z transakcií týkajúcich sa finančných inštrumentov, preto je to daň zdaňujúca vyššie príjmové skupiny. Je súčasťou vyspelých ekonomík ako Francúzsko či Fínsko.
Dane naše milované
Práve IV. kapitola bola pre mňa príjemným prekvapením a pre pravičiara nočnou morou. Množstvo opatrení, ktoré sú navrhnuté, rušia opatrenia I. Mikloša a M. Dzurindu. Práve boj za tieto opatrenia ukáže, či sociálny štát dokáže prežiť. Je otázkou pre sociálno-demokratické vlády, prečo sa nezasadili o zavedenie jednotlivých opatrení počas expanzia, no darmo je plakať nad rozliatym mliekom, treba dúfať, že jej znovuzvolenie povedie k väčšej solidarite a inkluzívnemu rastu.
Zvýšenie sadzby dane z dividend na 15 %. Vždy som si myslel, že je v záujme kapitalizmu motivovať ľudí k práci a nielen k sedeniu a poberaniu výhod. Neviem, aký dôvod malo zníženie sadzby tejto dane, nakoľko motivuje firmy vyplácať zisk akcionárom a nemotivuje investovať. V koho záujme bolo zavedenie tejto dane, neviem, ale v záujme verejnosti určite nie.
Zavedenie tretej sadzby DPFO 35 % (na ročný príjem nad 80-tisíc). Toto opatrenie mohlo byť pilierom sociálneho trhového hospodárstva. Progresívne zdaňovanie má byť základom solidarity tých, ktorí najviac benefitujú z terajšieho socioekonomického spoločenského usporiadania, s tými, ktorí nemajú také šťastie. Progresívna daň bola najväčším prínosom pre rovnejšiu spoločnosť po 2. svetovej vojne. Teraz by však pravicový ekonóm argumentoval, že daň bude mať negatívny účinok na motiváciu k práci a ako dôkaz by uvádzal Lafferovu krivku. Na túto tému by sa dali viesť dlhé diskusie, napriek tomu treba poznamenať, že ľudia pracovali rovnako i pri vyššom daňovom zaťažení. Čo sa týka ekonomického rastu, pre ten je dôležitejšia úroková miera, aby firmy mohli ľahšie investovať. Keď sa bavíme o startupoch, tie zo začiatku negenerujú zisky, preto sa nemožno domnievať, že táto daň bude brzdiť ekonomický rast alebo spomaľovať inovácie.
Úprava zdanenia kapitálových príjmov fyzických osôb je vhodným nástrojom na generáciu príjmu pre štát a zároveň obmedzí špekulácie, ktoré sú často v neprospech špekulanta. Do zmeny zákona by sa malo zapracovať i zvýhodnenie pri investovaní do slovenských CP, či aby firmy mali možnosť získať kapitál za výhodnejších podmienok alebo aby slovenskí investori nakupovali štátne obligácie a tým tlačili úrok z nich smerom dolu.
V návrhoch opatrení chýba bankový odvod a nahradzuje ho Zavedenie dane z úrokových nadziskov, ktorý by však generoval značne nižší príjem do štátneho rozpočtu a ktorý by práve banky stál omnoho menej. Otázka, ktorá ma pri danom opatrení napadla, je, či pán bývalý viceguvernér nie je pod vplyvom bankovej lobby.
.
.
Dominik Péli, člen FĽM Západ
