“Každý mesiac tohto obdobia, pokiaľ ide o školenie más a lídrov, tried a strán v základných pravidlách politickej vedy, rovnal sa roku „pokojného“ „ústavného“ vývoja. Bez „generálnej skúšky“ roku 1905 by vítazstvo Októbrovej revolúcie roku 1917 bolo nemožné.” (s. 6)

“[Skupiny obmedzujúce sa na legálny zápas] nedokázali, keď im vojna vzala vo všetkých pokročilých krajinách vychvaľovanú „legalitu“, zorganizovať ani približne tak slobodnú „nelegálnu“ diskusiu, a tak slobodné (nelegálne) prepracovanie správnych názorov, ako to učinili ruskí revolucionári vo Švajčiarsku a v niektorých iných krajinách.” (s. 7)

Lenin tu upozorňuje na dve veci:

1. je nevyhnutné diverzifikovať formy politickej práce, v opačnom prípade jediná kríza, jediné nariadenie štátu, môže paralyzovať celú stranu
2. obmedzovanie sa vtedajších socialistov na legálny zápas značne obmedzil možnosti analýzy situácie a vytvorila sa tak tendencia k reakčným záverom

Po revolúcii dochádza k demoralizácii strán a más, no “[p]ráve touto veľkou porážkou [po neúspešnej revolúcii 1905] sa dostáva revolučným stranám a revolučnej triede cenné a veľmi prospešnej školy, školy dialektiky dejín, školy chápania, schopnosti a umenia viesť politický boj. Priatelia sa poznávajú v nešťastí. Porazené armády sa dobre učia.” (s. 6)

“Zo všetkých porazených opozičných a revolučných strán ustúpili boľševici v najlepšom poriadku… Toho dosiahli boľševici len preto, že nemilosrdne demaskovali a vyhnali radikálnych ukvákancov, ktorí nechcú pochopiť, že je potrebné ustúpiť, že je nutné vedieť ustúpiť, že je rozhodne nutné naučiť sa pracovať legálne v najreakčnejších parlamentoch, v najreakčnejších odborových, družstevných, poisťovacích a iných organizáciách.” (s. 6)