“Ide tu o tieto zákony samotné, o tieto tendencie,
pôsobiace a presadzujúce sa so železnou nutnosťou.”

Kapitál I.

Karl Marx

O texte

Všetci naň majú názor no málokto ho čítal a ešte menej ľudí mu rozumie. Marx vo svojom životnom diele – Kapitáli – analýze dozrievajúceho priemyselného kapitalizmu podáva triezvy no o to viac zdrvujúci výklad zákonov, ktorými sa riadi kapitalistická ekonomika. V tomto diele Marx pomocou materialistickej a dialektickej metódy objavuje zákony, ktoré platia dodnes a dodnes dokážu predpovedať nové pohyby v spoločnosti.

Kapitál je výkladnou skriňou marxistickej analytickej metódy a jeho triezvej, nedoktrinárskej povahy. Pozrite si úvodné video Davida Harveyho o tom, čo od Marxa čakať a ako ho čítať správne. Zabudnite na to, čo viete alebo si myslíte že viete o ekonomike a o Marxovi a poďte s nami odhaľovať pôvod kapitálu, jeho výroby a jeho zákonov.
Kapitál I. v českom jazyku nájdete v Knižnici Socialistickej akadémie v PDF tu alebo v angličtine v Marxistickom archíve. Alternatívne si môžete kúpiť lacný paperback z Amazonu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.

Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.

Sprievodca textom

I. Tovar

odporúčaný doplňujúci materiál

Úžitková hodnota je realizovaná iba v jej spotrebe, nech má akúkoľvek spoločenskú podobu. Rozumej: hodnota produktu/služby spočíva v dopyte po danej veci, nehľadiac na formu dôvodu dopytu (fyziologická či kultúrno-spoločenská potreba).

Úžitková hodnota môže existovať aj bez ľudskej práce, alebo bez toho, aby bola tovarom: napr. prírodné zdroje, resp. jedlo uvarené doma. Naopak, bez dopytu vec hodnotu stráca, bez ohľadu na množstvo práce na ňu vynaloženého.

Výmena tovaru je umožnená tým, že sa úžitková hodnota stáva abstraktnou – neporovnáva sa akosť úžitkovej hodnoty, ale ich množstvo. Inak: výmena je umožnená rovnakou podstatou (úžitkovej hodnoty) tovaru. Z toho tiež vyplýva, že tovar ako taký inherentne neobsahuje úžitkovú hodnotu. Hodnota tovaru má teda dvojakú podstatu: akostnú – úžitkovú hodnotu, v zásade neporovnateľnú s inými druhmi tovaru; množstevnú – (výmennú) Hodnotu, ktorá je kvalitatívne rovnaká naprieč komoditami.

Rovnaká podstata tovaru – úžitkovej hodnoty je abstraktná ľudská práca – to je jediná vec, ktorú má všetok tovar a služby spoločné. Tá vytvára Hodnotu, ktorá sa manifestuje v podobe pri výmene v podobe výmennej hodnoty.

Hodnota vytvorená ľudskou prácou nie je daná čistým množstvom práce vynaloženej na výrobu tovaru – inak by bol tovar lenivca drahší než tovar vyrobený za zlomok času; Hodnota je daná množstvom pracovnej doby spoločensky nevyhnutnej na výrobu daného tovaru. Spoločensky nevyhnutná pracovná doba je priemerná dĺžka vynakladania priemernej pracovnej sily na výrobu priemerného tovaru daného druhu. Resp. ako Marx uvádza neskôr, ide o priemernú dobu, akú trvá dominantnému (t.j. technologicky priemernému) spôsobu výroby výroba daného tovaru.

Ďalšie otázky
  • Aký má vplyv produktivita práce na hodnotu tovaru?
  • Prečo Marx nerozlišuje medzi prácou potrebnou na výrobu rôznych tovarov?
  • Aká je podmienka prejavu hodnoty tovaru?
  • Čo sa Marx snaží vyjadriť tézou o komoditnom fetišizme?

Kapitoly II. a III. - Výmena a peniaze

odporúčaný doplňujúci materiál

Peňažná forma Hodnoty tovaru je vecou spoločenskou – je to dôsledok porovnávania množstva Hodnôt: pri výmennom obchode sú Hodnoty samé o sebe mierou Hodnoty, ich Hodnota sa nemení na výmennú, ale ostáva úžitkovou hodnotou; cena – peňažná podoba výmennej hodnoty – zachováva výmenný obchod na novej, abstraktnej úrovni – miesto porovnávania úžitkových hodnôt, porovnáva sa Hodnota s Hodnotou peňažného tovaru, ktorý, ako tovar ako taký, výmennú hodnotu nadobúda vo vzťahu k zvyšnému tovaru.

Peniaze zhmotňujú Hodnotu tovaru. Je to však všeobecná podstata Hodnoty tovaru – ľudská pracovná sila v tovare stelesnená – ktorá umožňuje porovnávanie-výmenu tovaru, nie peniaze ako také.

Zmena Hodnoty peňazí, resp. peňažného média nemení Hodnotu tovaru – kým sa cena mení proporčne s Hodnotou peňazí naprieč všetkými druhmi tovaru, výmenná hodnota ostáva nemenná. Pokiaľ však táto zmena nie je všeobecná, zmena Hodnoty peňazí relatívne mení výmennú hodnotu tovaru. Keďže peniaze stelesňujú Hodnotu tovaru a cena je manifestácia hodnoty peňazí, vzťah, resp. pomer medzi cenou a Hodnotou tovaru je v podstate náhodný. Vďaka tejto náhodnosti, resp. neurčitosťou vzťahu medzi Hodnotou a cenou, môže aj cenu nadobudnúť aj vec bez Hodnoty.

Tovar či hodnota vstupom na trh vstupujú do rozporuplných vzťahov, ktoré sú vďaka peniazom rozuzlené a výmena tovaru je umožnená. V praxi dochádza k premene tovaru na peniaze a späť na tovar:

Commodity – Money – Commodity

V časti C-M trhového okruhu získava tovar univerzálnu-peňažnú podobu, od ktorej závisí osud predajcu. Dôsledkom toho je v praxi dokázaná existencia spoločnosti, ktorej predajca je skrz svoj produkt závislou súčasťou, nie izolovanou jednotkou. C-M je aj kúpou, no v prvom rade predajom, bez ktorého kúpa peňazí nie je možná. M-C je ako dovŕšením cieľa výroby tovaru, teda jeho výmena za predmet spotreby, tak i začiatkom nového vzťahu C-M-C: vzniká tak komplexná sieť vzájomných výmenných vzťahov.

Obeh tovaru sa od výmenného obchodu podstatne líši, lebo barter je uzatvoreným systémom: produkt A vymením za produkt B, alebo A za C, alebo A za … X; Výmena tovaru 1 za peniaze a následná výmena peňazí za tovar 2 dá do pohybu výmeny tovarov 3 … n skrz peniaze, ktoré sprostredkovali prvú výmenu 1-2. Teda univerzálnosť peňazí umožňuje štiepenie pôvodnej výmeny na množstvo ďalších.

Množstvo potrebných peňazí je dané celkovou sumou cien tovaru v obehu. Tým pádom, zmena hodnoty peňazí sa odrazí na zmene cien. Zmena ceny aj hŕstky centrálnych komodít môže viesť k zmene celkovej sumy cien, a teda aj zmeny množstva peňazí v obehu. Vo všeobecnosti platí, že množstvo obeživa v danom momente je rovné súčtu cien vydeleným počtom transakcií obeživom danej denominácie: pri konštantných cenách sa množstvo obeživa zvýši zvýšením množstva tovaru/transakcií a opačne; množstvo obeživa ostane rovnaké ak sa so zvýšením cien zníži množstvo tovaru a naopak. Rýchlosť obehu (počet transakcií za jednotku času) znamená jednotu medzi C-M a M-C – spomalenie obehu znamená prehĺbenie rozporu medzi kúpu a predajom:

Predaj neznamená automaticky kúpu za utŕžené peniaze – hromadenie obeživa znamená narušenie celkového obehu – dochádza ku kríze.

Peniaze nie sú ihneď obeživom – ním sa stávajú až po ukončení obvodu C-M-C. V jednotlivých krokoch C-M a M-C sa tak peniaze stávajú iba prostriedkom platby. Kvôli tomu môže dôjsť k spomalenému obehu či k hromadeniu peňazí. Zároveň, čím dlhšie tieto pauzy trvajú, tým viac peňazí sa musí nahromadiť a naopak, čím kratšie sú, tým menej obeživa treba (kratšie pauzy znamenajú rýchlejší obeh, takže menej obeživa prebehne viacerými rukami – viď zákon o rýchlosti obehu).

Ďalšie otázky
  • Aký je právny predpoklad pre výmenu tovaru?
  • Aká je podmienka výmeny tovaru z pohľadu hodnoty vo vzťahu k predajcovi a kupcovi
  • Je Marxov príklad vývoja od barteru k peniazom historicko-antropologický, alebo len ilustračný?

Kapitoly IV. až VI. - Vzorec kapitálu a pracovná sila

odporúčaný doplňujúci materiál

Kapitál sa najprv javí v peňažnej podobe, no od peňazí sa líši spôsobom obehu: miesto C-M-C kapitál cirkuluje v podobe M-C-M. Účelom peňazí tu teda nie je výmena tovaru, ale zhodnotenie tejto peňažnej zálohy. Kým M-C v prvom type obehu je dokončením fázy C-M bez ktorej by nebolo možné peniaze získať, v druhom je jeho začiatkom: ide o dva podstatne odlišné druhy obehu, v prvom sa mení akosť za akosť, v druhom type výmeny je cieľom zväčšenie množstva hodnoty. Teda cieľom nie je M-C-M, ale M-C-M’ teda M+ΔM. Toto ΔM sa nazýva nadhodnota.

M’ bez opätovného zaradenia do obehu M-C-M’ prestáva byť kapitálom – buď sa mení na peniaze v druhej polovici obvody C-M-C, alebo sa mení na hordu. Peniaze sa stávajú kapitálom len ich premenou na tovar.

Cena tovaru vzniká ešte pred vstupom tovaru do obehu – cena je podmienkou obehu, nie jeho produktom. Tovar môže byť vymenený nad či pod jeho Hodnotu, no ide iba o odchýlku – stále sa predpokladá výmena ekvivalentov. Pokiaľ sa teda vymieňajú iba ekvivalenty, Hodnoty rovnakej veľkosti, žiadna nadhodnota z takého obchodu nemôže plynúť: pokiaľ platí tovar A = tovar B, tak predaj pod hodnotu jedného tovaru znamená relatívny nárast hodnoty na druhej strane, čím ostáva celková hodnota tovaru na trhu nezmenená, ergo nadhodnota nevznikla.

Nadhodnota nemôže vzniknúť bez výmeny, lebo sama vzniká z výmennej hodnoty, ktorá vzniká až pri výmene úžitkových hodnôt: zisk vzniká až po predaji tovaru. Nadhodnota teda musí vznikať výmenou takého tovaru, ktorý dokáže Hodnotu vytvoriť. Týmto tovarom je pracovná sila.

Pracovná sila sa tovarom môže stať jedine ak ju jej majiteľ ako tovar ponúkne. Musí ju teda chápať ako vlastnú a ponúkať ju musí na dobu určitú. Ďalšou podmienkou je, že pracujúci musí mať potrebu svoju pracovnú silu predať na trhu: nie je to prirodzenosť, ale dôsledok určitého historického vývoja – bez potreby predať svoju pracovnú silu stráca jej predaj zmysel.

Hodnota pracovnej sily je daná hodnotou prostriedkov na udržanie schopnosti pracovať: pracovná sila má takú hodnotu, akú má potrava, šatstvo, energie, oddych spoločensky nevyhnutný dokopy. Bez prenesenia tejto hodnoty na človeka nie je možné tovar-pracovnú silu reprodukovať. Tu vyvstáva rozdiel medzi Hodnotou iného tovaru: Hodnota ľudskej pracovnej sily je tiež predmetom historických a spoločenských okolností – pred 100 rokmi vyzeral nevyhnutný oddych či predmety osobnej spotreby omnoho inak.

Pracovná sila sa predáva, doslova odovzdáva, kapitalistovi, ktorý ju drží určitý čas, pričom ju vymieňa za jej cenu, či už platbou vopred, alebo s prísľubom vyplatenia mzdy – v každom prípade je však pracovná sila pracujúcemu odcudzená na tento časový výsek. Vďaka tomu pracovná sila vytvára Hodnotu aj po tom, čo vyrobí tovar vo výške Hodnoty samej seba.

Teda: ak 1 hodina práce stojí 10€ a za polhodiny vyrobím tovar v cene 10€, tak zvyšnú polhodinu vyrábam iba nadhodnotu.

Ďalšie otázky
  • Ako sa líši spôsob získavania hodnoty v merkantilizme oproti kapitalizmu? (nápoveda: M-C-M‘)
  • Komu patrí nadhodnota?
Ďalšie kapitoly budú doplnené.
Návrat hore