"Každý krok skutočného hnutia je dôležitejší než tucet programov.”
Kritika Gothajského programu
Karl Marx
O texte
V roku 1875 bola na zlučovacom sneme založená Sociálno-demokratická strana Nemecka (SPD). Strana vznikla na báze Gothajského programu – politického dokumentu, ktorý vytyčoval zásady a ciele novovzniknutej strany. Marx pri tvorbe tohto programu nebol, no dostal sa k nemu koncept.
Kritika Gothajského programu je Marxovou odpoveďou na tento koncept. Táto kritika dnes odhaľuje prvotné praskliny v modernom socialistickom hnutí, ktoré vyústili do definitívneho zlomu medzi marxizmom a sociálnou demokraciou o pár desaťročí neskôr.
Predovšetkým nám ale Kritika Gothajského programu ukazuje, ako si Marx – zakladateľ teórie vedeckého socializmu – predstavoval politickú prax, ako premýšľal a pristupoval k praktickým otázkam, ktoré so sebou realpolitika prináša.
Kritika Gothajského programu v českom jazyku nájdete v Knižnici Socialistickej akadémie v PDF tu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.
Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.
Sprievodca textom
Listy Brackovi a Bebelovi
Engels: “[N]ení tu ani zmínka o organizaci dělnické třídy jako třídy pomocí odborových sdružení. A to je velmi důležitý bod, protože toto je vlastní třídní organizace proletariátu, ve které vede své denní boje s kapitálem … [B]ylo by podle našeho názoru nezbytně třeba pamatovat na ni v programu a ponechat pro ni pokud možno místo v organizaci strany.”
Ďalšie otázky
- Zaniká podľa Engelsa štát ako nástroj okamžite po revolúcii, alebo je možné, aby štát používala aj revolučná trieda? (viď list Bebelovi)
Poznámky k programu Nemeckej strany pracujúcich
I. časť - Zásady strany
1: "Práca je zdrojom všetkého bohatstva a všetkej kultúry, a pretože užitočná práca je možná jen v spoločnosti a prostredníctvom spoločnosti, náleží výťažok práce neskrátene, rovným právom, všetkým členom spoločnosti.”
Marx neodmieta tvrdenie, že zdrojom bohatstva je práca, ale kritizuje kriminálne opomenutie faktu, že podmienkou práce je príroda, resp. životné potreby. Z toho vyplýva, že ak má človek na predaj iba svoju prácu, je podrobený tomu, kto vlastní podmienky práce. Tým pádom ten, kto žije bez potreby pracovať žije z práce ostatných.
“Všetkým členom spoločnosti” úplne postráda triedny rozmer a význam pre socialistický program. Členovia spoločnosti sú totiž tak štátny aparát, ako aj buržoázia či rentiéri.
Pokiaľ vytvorené bohatstvo patrí spoločnosti, potom je na triednej povahe tejto spoločnosti, ako sa bohatstvo bude deliť v rámci nej. Inými slovami: s týmto bodom je plne kompatibilná aj kapitalistická spoločnosť, kde pracujúci chudobnejú a nepracujúci kapitalisti bohatnú.
Ďalšie otázky
- Má časť „pretože užitočná práca je možná jen v spoločnosti a prostredníctvom spoločnosti“ podľa Marxa význam v kontexte programu?
2: "V dnešnej spoločnosti sú pracovné prostriedky monopolom triedy kapitalistov. Tým podmienená závislosť robotníckej triedy je príčinou biedy a poroby vo všetkých formách.”
Marx kritizuje skreslenie pôvodného vyhlásenia Internacionály – toto skreslenie opomína (vtedy) veľvýznamnú monopolistickú triedu, triedu pozemkových vlastníkov. Pre nás táto kritika ostáva relevantná ak nie jej triednou analýzou, tak minimálne preto, lebo nás upozorňuje na to, aby naša triedna analýza bola dôsledná a šla s dobou.
3: "Oslobodenie práce vyžaduje, aby pracovné prostriedky boli povýšené na spoločný majetok spoločnosti, aby všetka práca bola organizovaná združene a výťažok práce spravodlivo rozdeľovaný.”
Marx tu jednoznačne kritizuje hmlistý jazyk – výťažok môže znamenať ako produkt, tak i jeho hodnotu či vzniknuvšiu nadhodnotu, spravodlivosť je vágny pojem (a bez triedneho rozmeru o to viac).
Pri spravodlivosti sa Marx pozastavuje a kritizuje fakt, že Lassalovci zjavne nechápu, že právne (či morálne) pojmy vychádzajú z ekonomickej základne, čo v praxi znamená, že subjektívne chápanie spravodlivosti bude zomleté ekonomickými zákonmi a dynamikou triedneho boja.
Ak majú všetci členovia spoločnosti dostať neskrátený výťažok, tak buď nepracujúci dostanú časť bohatstva a tým sa výťažok pre pracujúcich kráti, alebo nepracujúci nedostanú nič a tým pádom ale výťažok nedostanú všetci členovia spoločnosti.
Táto polemika je dôležité kvôli dvom veciam: Marx na jednej strane kritizuje utopické chápanie socializmu, resp. absenciu triednej analýzy v príprave programu a na druhej strane je to kritika krátkozrakosti, resp. nedôslednej prípravy programu.
Ďalšie otázky
- Ako vyzerá v hrubých rysoch socialistická ekonomika podľa Marxa? Je to kompatibilné s predloženým návrhom programu?
- Aký je problém s “rovným právom”? Čo to znamená v kontexte socialistickej spoločnosti? Aká je podmienka zániku nerovností?
- Je dôležitejšie diskutovať o spôsobe výroby, alebo o spôsobe prerozdeľovania? Prečo? A aký význam má tento poznatok dnes z pohľadu tvorby programu či z pohľadu diskusií o daniach?
4: "Oslobodenie práce musí byť dielom robotníckej triedy, oproti ktorej sú všetky ostatné triedy iba jednou reakčnou masou.”
Triedy sú od seba odlišné triednou podstatou a teda svojimi triednymi záujmami. Tvrdenie, že sú všetky tým istým nepriateľom, mystifikuje a znemožňuje efektívny boj o prekonanie socializmu. To sa koniec koncov ukázalo ako v Ruskej, tak i Čínskej revolúcii, kde roľníctvo nebolo súčasťou “reakčnej masy”, ale naopak, veľvýznamnou súčasťou revolučnej triedy.
Ďalšie otázky
- Čo znamená Marxova kritika tohto bodu pre nás dnes, napr. v vo vzťahu k SZČO?
5: "Robotnícka trieda o svoje oslobodenie usiluje predovšetkým v rámci dnešného národného štátu, uvedomujúc si, že nevyhnutným výsledkom jej snaženia, ktoré je spoločné všetkým pracujúcim všetkých kultúrnych krajín, bude medzinárodné zbratanie národov.”
Forma tu znamená to, že prvotné (no nie konečné) bojisko je dané štátnymi hranicami. Ak by bol boj za oslobodenie v rámci národného štátu obsahom, znamenalo by to, že cieľom je oslobodenie iba nemeckých (francúzskych, slovenských, …) pracujúcich v rámci štátu. Taká politika či rétorika je nevyhnutne národne šovinistická a historicky sprevádzala fašizáciu spoločnosti.
Ďalšie otázky
- Vytyčuje program medzinárodné ciele, alebo je jeho internacionalizmus deklaratívny?
- Prečo je podľa Marxa nevyhnutné definovať mediznárodnú úlohu nemeckej pracujúcej triedy?
II. časť - Spoločenské ciele
"Vychádzajúc z týchto zásad, usiluje SPD všetkými zákonnými prostriedkami o slobodný štát a o socialistickú spoločnosť; o zrušenie námezdného systému se železným mzdovým zákonom a vykorisťovania v akekoľvek podobe; o odstránenie všetkej sociálnej a politickej nerovnosti.”
Ďalšie otázky
- Je tento bod založený na aktuálnom chápaní ekonomiky?
- Je napísaný jednoznačne?
III. časť - Ekonomické ciele
"SPD v snahe raziť cestu riešenia sociálnej otázky žiada zriaďovanie výrobných družstiev za štátnej podpory pod demokratickou kontrolou pracujúceho ľudu. Výrobné družstvá nech sú v priemysle a poľnohospodárstve vyvolávané k životu v takom rozsahu, aby z nich vzišla socialistická organizácia všetkej práce.”
Nemá zmysel požadovať štátom podporované družstvá, pokiaľ sa za tým vidí “organický” prechod od kapitalizmu k socializmu. To však nevylučuje pozitívny vplyv takej požiadavky na lokálnu či štátnu ekonomiku, alebo dokonca potenciálny vznik podmienok pre prekonávanie kapitalizmu. Také družstvá (či odbory) môžu ponúknuť formu, ale nie obsah, revolúcie.
Marx podčiarkuje dôležitý aspekt reformných požiadaviek – podobne ako v Mzde, cene a zisku hovorí o odboroch, aj tu hovorí v rovnakom zmysle o družstvách: odbory aj družstvá majú pre budovanie socializmu význam iba ak sú nástrojom presadzovania vôle a sily uvedomelej pracujúcej triedy, iba ak ostáva na zreteli prekonávanie kapitalizmu skrz triedny boj.
Ďalšie otázky
- Prečo Marx nesúhlasí s návrhom štátnej dotácie družstiev?
- Dá sa mu oponovať v kontexte dialektického zákona premeny kvantity na kvalitu? Ak áno, existujú nejaké limitácie takého argumentu?
IV. časť - Politické ciele
Slobodný štát
Požiadavka slobodného štátu implikuje prijatie postavenia štátu ako externej a vyššej entity, od ktorej možno iba požadovať ústupky. Marx zdôrazňuje, že cieľom socialistickej strany musí byť diktatúra proletariátu, a teda nevyhnutné zvrhnutie buržoázneho štátu, resp. jeho prekonanie proletárskym štátnym aparátom. Aj ten najsamslobodnejší štát je stále štátom buržoáznym, a teda antisocialistickým.
Ďalšie otázky
- Keď dnes hovoríme o prehlbovaní demokracie, čo pre nás znamená táto kritika?
- Porovnaj túto časť (spolu s časťou I. bod 3 s textom Štát a revolúcia od Lenina: je Leninova teória v rozpore s Marxom?
Požiadavky mravných a duchovných základov štátu
Ďalšie otázky
- Zohľadňujú predložené požiadavky triedny aspekt?
- Ako vníma Gothajský program štát? Má Marx v štát rovnakú dôveru? (bod o výchove)
- Keď sa v programe hovorí o slobode myslenia, opomína sa triedny aspekt: existuje tu paralela s dnešným požadovaním ochrany občianskych slobôd (napr. médií)?
- Aký je Marxov postoj k zamestnávaniu mládeže? Aké je jeho zdôvodnenie?