"Preč s námezdným systémom!”
Mzda, cena, zisk
Karl Marx
- I. Výroba a mzdy
- II. Výroba, mzda, zisk
- III. Mzdy a obeživo
- IV. Dopyt a ponuka
- V. Mzdy a ceny
- VI. Hodnota a práca
- VII. Pracovná sila
- VIII. Výroba nadhodnoty
- IX. Hodnota práce
- X. Zisk sa dosahuje predajom tovaru za jeho hodnotu
- XI. Rôzne časti, na ktoré sa štiepi nadhodnota
- XII. Všeobecný vzťah medzi ziskami, mzdami a cenami
- XIII. Najdôležitejšie prípady pokusov o zvýšenie miezd
- XIV. Boj medzi kapitálom a prácou a jeho výsledky
O texte
V prednáške Mzda, cena, zisk Marx vysvetľuje čo je vlastne mzda, odkiaľ sa berie a ako s ňou súvisí cena a zisk. Aj keď sa tieto otázky môžu javiť ako triviálne, Marx veľmi svižne dokazuje, že skutočnosť je iná, ako nám mainstreamoví ekonómovia tvrdia.
Táto prednáška vznikla po tom, ako Marx dopísal Kapitál I., s ktorým sa táto prednáška v mnohom prekrýva. Aj preto je tento text dobrý stručný úvod do marxistickej ekonomiky.
Mzda, cena, zisk v českom jazyku nájdete v Knižnici Socialistickej akadémie v PDF tu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.
Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.
Sprievodca textom
I. Výroba a mzdy
Mzdy vraj nemožno zvyšovať, lebo:
- sa dvihnú ceny a kúpna sila tak ostane stála
- celková masa a hodnota vyrobené p.a. je stála, takže nie je z čoho zvyšovať.
Masa a jej celková hodnota rastie nárastom produkcie a produktivity (i keď hodnota jednotlivých produktov tým klesá). Navyše, rast miezd by výrobu neovplyvnil okamžite, lebo najprv by boli vyplatené vyššie mzdy – každopádne ale ak je výroba variabilná pred zvýšením miezd, tak bude aj po ňom. Aj keby bola masa a hodnota výroby stála, pomer miezd a zisku sa môže meniť.
Pokiaľ by aj platila táto nemennosť miezd, potom by ich nebolo možné ani znižovať, čo je ale empiricky nepravda. A keďže sa mzdy menia a všade sa menia inak, treba sa zamyslieť nad tým, čím je daný tento rozdiel: vôľou kapitalistu, alebo vôľou ekonomických zákonov?
Ďalšie otázky
- Akú historickú a teoretickú ilustráciu použil Marx pri vyvrátení tohto argumentu?
II. Výroba, mzda, zisk
Predpokladajme, že čo hovorí J. Weston platí: v tom prípade zvýšenie miezd znamená menej fixného kapitálu → menej tovaru → vyššie ceny. A ak sa ceny zvýšia pomerne k nárastu miezd, tak: vyššie ceny = stála kúpna sila.
Tým pádom by v istej časti ekonomiky (výroba nevyhnutných životných potrieb) došlo k vzrastu cien aby bola zachovaná miera zisku – toto by sa však netýkalo sektoru luxusného tovaru, ktorého cena (a výroba) by sa musela znížiť kvôli nízkemu dopytu. Zároveň by došlo k zvýšeniu výroby nevyhnutných životných potrieb, až by došlo k dosiahnutiu ekvilibria (poklesu cien nevyhnutných životných potrieb).
Tým pádom sa miera zisku zníži všade, nie len vo sfére luxusného tovaru.
Zvýšenie mzdy a skrátenie pracovnej doby vďaka zvýšeniu produktivity v skutočnosti znižuje ceny, ako to Marx dokazuje dopadom zákona o 10-hodinovej pracovnej dobe z 1848 na ceny medzi 1849-1859. Navyše, 40% nárast miezd v poľnohospodárstve koreloval so 16% poklesom cien pšenice.
III. Mzdy a obeživo
V závislosti od rýchlosti obehu sa mení množstvo peňazí nevyhnutných pre obeh: vyššia mzda či nižšie ceny umožňujú rýchlejšiu cirkuláciu a tým pádom menej potrebného obeživa – naopak nízke mzdy či vysoké ceny vyžadujú viac peňazí pre jednu transakciu, čo Marx spomína iba mimochodom.
Ďalšie otázky
- Čo hovorí skúsenosť z reálneho sveta? (viď 2 Marxove príklady)
IV. Dopyt a ponuka
Pokiaľ Weston protestuje proti “vysokým” mzdám, musí vedieť vysvetliť, v porovnaní k čomu je určitá mzda privysoká. Argumentácia, že “správna” mzda je výsledkom ekvilibria medzi dopytom a ponukou neodpovedá na otázku prečo je určité množstvo práce ocenené určitým množstvom mzdy.
Ekvilibrium navyše nehovorí nič o hodnote práce, iba o tom, ako osciluje jej cena okolo jej hodnoty.
V. Mzdy a ceny
Marx vraví, že mzdy tvoria vo Westonovej teórii (a teóriách mainstreamových ekonómov ich doby) hlavnú zložku ceny – zložku, od ktorej sa odvíja zisk a renta. Čo ale určuje výšku mzdy? To podľa takej teórie nie je vôbec zjavné.
Ak hovoríme, že “cena tovaru je daná mzdou”, myslí sa tým, že “ceny tovaru sú dané cenou práce”, alebo inak: “(výmenná) hodnota tovaru je daná (výmennou) hodnotou práce”, čiže “hodnota je daná hodnotou”.
Taká tautológia je bez výpovednej hodnoty.
VI. Hodnota a práca
Výmenná hodnota, teda pomer medzi množstvami vymieňaného tovaru, sa zdá byť náhodná a závislá od všetkých ostatných tovarov. A napriek rozdielnym hodnotám tovaru ich možno všetky vzájomne vymieňať. Táto spoločná vlastnosť nie je hmatateľnou, ale spoločenskou: všetok tovar je produktom ľudskej práce.
Práca “kryštalizovaná” v tovare sa v zásade nelíši kvalitatívne (v abstraktnej rovine) a jediný rozdiel je jej množstvo, ktoré meriame časom.
Čiže miera hodnoty tovaru je daná dĺžkou spoločenskej práce vloženej do tovaru.
Hodnota je daná spoločensky nevyhnutnou pracovnou dobou, teda celospoločenským priemerom času potrebného na výrobu daného tovaru dominantnou metódou. Vyššia produktivita = nižšia hodnota práce za rovnaký čas ako predtým.
Platí teda: “Hodnota tovaru je priamoúmerná dĺžky pracovnej doby potrebnej na jeho výrobu; a nepriamoúmerná produktivite pracovnej sily vynaloženej.”
Cena je peňažnou formou či vyjadrením Hodnoty. Peniaze sú teda tiež tovarom – všeobecným ekvivalentom.
Pokiaľ ceny oscilujú okolo reálnej výmennej hodnoty a tovar sa teda vymieňa za svoju reálnu hodnotu, zisk nemôže vznikať predajom, určite nie vo všeobecnosti. Ak všetci predávajú precenený tovar, potom to čo získajú pri predaji stratia pri kúpe.
Trhová cena je rovnaká pre všetok tovar daného druhu, keďže ide o spoločenský priemer – od prirodzenej ceny sa teda líši: prirodzená cena koreluje s hodnotou daného konkrétneho tovaru.
Čiže trhová cena môže byť vyššia alebo nižšia než prirodzená cena, podľa dopytu a ponuky, no celkovo sa tieto ceny dostávajú do ekvilibria, resp. okolo neho oscilujú.
Ďalšie otázky
- Aký je rozdiel medzi úžitkovou a výmennou hodnotou?
- Znamená dlhšia pracovná doba vyššiu hodnotu? Ak nie, prečo?
- Čo je spoločensky nevyhnutná pracovná doba?
VII. Pracovná sila
Práca je proces, nie tovar, a preto sama o sebe nemá hodnotu. Ak hodnotu meriame časom, tak by sme hodnotu práce ako funkcie času nemohli určovať časom, lebo by sme merali čas časom. To čo človek predáva za mzdu nie je jeho práca ako taká, ale pracovná sila – schopnosť pracovať určitý čas.
Ďalšie otázky
- Má práca ako taká hodnotu?
- Čím je daná hodnota pracovnej sily?
VIII. Výroba nadhodnoty
Keď kapitalista kupuje pracovnú silu, kupuje ju na určitý čas. Tento čas je dlhší než doba, za ktorú človek odpracuje ekvivalent hodnoty nevyhnutných prostriedkov obživy.
Nadbytočný pracovný čas či (či nadpráca) je zasa doba, kedy pracovná sila už netvorí hodnotu nevyhnutnú pre svoju reprodukciu, ale aj tak pokračuje kým nenarazí na zákonný či biologický limit. Je to práve predaj takto vyrobeného nadbytočného tovaru, ktorý vytvára nadhodnotu – to je hodnota nevyplatená v mzde.
Ďalšie otázky
- Daj nadprácu do kontrastu s nevyhnutnou prácou.
- Čím je daná miera nadhodnoty?
IX. Hodnota práce
Tým, že pracujúci dostávajú mzdu za celkový čas práce, mzda sa tak javí ako cena či hodnota práce, čo ako už Marx vysvetlil, je tautologický nezmysel. Navyše je tak zakrytý fakt, že mzda pokrýva iba časť pracovnej doby (t.j. nevyhnutnú pracovnú dobu), pričom hodnota nevyplateného nadčasu ostáva kapitalistovi.
X. Zisk sa dosahuje predajom tovaru za jeho hodnotu
Pokiaľ výroba tovaru trvá 8h, ale nevyhnutná pracovná doba je 5h, v tovare je stále stelesnený aj nadčas 3h. Predaj tohto tovaru za jeho skutočnú cenu, t.j. peňažný ekvivalent 8h, kapitalistovi aj tak vytvorí zisk ekvivalentný 3h. Zisk (štandardne) vzniká predajom za hodnotu, nie nad či pod ňu.
XI. Rôzne časti, na ktoré sa štiepi nadhodnota
Nadhodnota sa neodvíja od pôdy atp., ale od práce – úrok ani renta nevznikne bez práce, z ktorej nadhodnota vzniká. Napr. ani hodnota strojov použitých vo výrobe sama o sebe iba reprodukuje svoju vlastnú hodnotu.
Miera nadhodnoty, teda schopnosť kapitálu vytvoriť viac než bola prvotná investícia, sa musí merať iba vo vzťahu ku mzdám: zisk 500 z investície 400 sa javí ako relatívne menší ako ten istý zisk 100 z investície 100 čisto do miezd. Pomer mzda : zisk je teda tiež mierou vykorisťovania.
XII. Všeobecný vzťah medzi ziskami, mzdami a cenami
Po odčítaní časti zisku ktorá pokrýva hodnotu predošlej práce (t.j. práce vloženej do strojov, nástrojov, surovín), ostáva zisk pokrývajúci hodnotu ostatne vloženej pracovnej sily. Tá sa delí medzi kapitalistu a pracujúcich vo forme čistého zisku a mzdy. Ich miera je vzájomne nepriamoúmerná – mzda sa zvyšuje na úkor zisku, zisk na úkor mzdy. Hodnotu tovaru to ale nijako neovplyvňuje, keďže táto deľba je iba relatívna.
XIII. Najdôležitejšie prípady pokusov o zvýšenie miezd
Zvýšenie životných nákladov znamená zníženie reálnych miezd (pri zachovaní nominálnej mzdy). Pracujúci tak budú požadovať jej navýšenie, aby bol dorovnaný nárast cien. Naopak, zvýšením produktivity ceny môžu klesnúť, čím klesá aj cena pracovnej sily a tým pádom kúpna sila, aj keď ostáva zachovaný životný štandard. Zvyšuje sa ale miera zisku, z ktorého pracujúci môžu požadovať navýšenie miezd, resp. protestovať proti ich znižovaniu.
Zvýšenie cien v dôsledku zníženia hodnoty peňazí znamená pri zachovaní nominálnej mzdy zníženie jej kúpyschopnosti.
Keďže je nevyhnutný pracovný čas daný, kapitalista môže získať viac nadhodnoty predĺžením nadčasu, teda efektívne celej pracovnej doby. Fakticky tak dochádza k zníženiu hodnoty práce, resp. mzda sa relatívne k nadhodnote zmenšuje. Kým nárast mzdy nie je proporčný voči predlžovaniu pracovnej doby a kým sa miera vykorisťovania buď nemení alebo aspoň nezmenšuje, aj celkový nárast mzdy ostáva relatívnym poklesom. Rovnaký výsledok môže byť dosiahnutý pri zachovanej pracovnej dobe ale zvýšením intenzity (teda produktivity no nie vďaka strojom, ale zvýšeniu nárokov na ľudí).
Mzdy klesajú počas ekonomickej krízy, čo je doba, kedy musia pracujúci bojovať za ich pomalší pád. Naopak, počas oživenia sa musia snažiť o ich nárast, aby bol kompenzovaný pád a tak zachovaná priemerná cena pracovnej sily (teda dosiahnutie ekviibria).
Ďalšie otázky
- Čo je podstata boja za zvýšenie miezd, ak to nie je svojvôľa ani pracujúcich, ani kapitalistov?
XIV. Boj medzi kapitálom a prácou a jeho výsledky
Hodnota pracovnej sily je závislá od dvoch faktorov:
- fyzický limit intenzity práce – človek nevyhnutne potrebuje odpočinok a načerpanie nových síl. Tento limit možno ale ťahať do morbídnych extrémov;
- spoločensko-historický faktor – životný štandard je funkciou času a kultúry: dnes je súčasťou oddychu nevyhnutne internet, včera TV, predtým rádio či kniha. Hodnota práce je teda určovaná aj týmito “subjektívnymi” vecami.
Týmito dvoma faktormi sa hodnota práce líši od hodnoty iného tovaru.
Minimálna mzda je daná životným minimom, no maximálna mzda daná nie je. Tým pádom nie je daný minimálny zisk. Maximálny zisk sa pre zmenu odvíja od minimálnej mzdy a fyzického maxima pracovnej doby, resp. intenzity práce.
Tým pádom je miera zisku daná triednym bojom – zápasom o dĺžku pracovnej doby a výšku mzdy.
Na nárast hodnoty pracovnej sily kapitál reaguje zvyšovaním produktivity práce mechanizáciou (tá sa oplatí len v určitom bode, keďže je vždy lacnejšie mať otrokov než kupovať stroje).
Tým pádom ale rastie konštantná a klesá variabilná zložka kapitálu, čím vzniká klesajúca tendencia miery zisku (zisk bude z roka na rok narastať pomalšie).
Tým pádom klesá nie len dopyt po ľudskej pracovnej sile a jej hodnota, ale navyše je kapitalista nútený klesajúcu mieru zisku kompenzovať znížením mzdy.
Z toho dôvodu musia pracujúci bojovať proti kapitalizmu, lebo ten inherentne znižuje hodnotu ich práce a tým pádom znižuje kvalitu života.
Nárast mzdy síce zníži mieru zisku, ale neovplyvní ceny.
Konečným cieľom odborov musí byť nielen reagovať na dôsledky kapitalistického systému, ale zvrhnutie kapitalizmu ako takého.