“Stálosť všetkých procesov je relatívna, kým premenlivosť,
vyjadrujúca sa v procese jedného prechodu v iný, je absolútna.”
O rozopore
毛泽东
Mao Zedong
O texte
„Panta rhei“ – všetko plynie, povedal Hérakleitos. Základom marxizmu je schopnosť chápať pohyb, zmenu, tendencie, vzťahy. Metóda, ktorá pohyb skúma, je dialektika, s ktorou sme sa už stretli v spise Vývoj socializmu od utópie k vede Friedricha Engelsa
V eseji O rozpore Mao vysvetľuje dialektickú metódu, konkrétne predmet jej skúmania: rozpor (kontradikciu). Čo je rozpor a kde ho nájdeme? Aké má vlastnosti? Pochádza rozpor zvnútra veci či javu, alebo pochádza rozpor zvonku? Všetko, čo potrebujete vedieť pre to, aby ste vedeli premýšľať dialekticky, nájdete práve v tejto eseji.
Ako bonus na tejto stránke nájdete aj zhrnutie 3 zákonov dialektiky.
O rozpore v českom jazyku nájdete v Knižnici Socialistickej akadémie v PDF tu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.
Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.
Sprievodca textom
I. Dva názory na svet
„Kapitalistické vykorisťovanie, kapitalistická konkurencia, individualistická psychológia kapitalistickej spoločnosti, to všetko — podľa názorov metafyzikov — môže byť odhalené aj v starej otrokárskej spoločnosti, ba i v prvotnopospolnej spoločnosti, a bude existovať večne a nemenne.”
To je názor, s ktorým sa môžeme stretnúť aj v dnešnom mainstreame, ktorý sa nás snaží presvedčiť o večnosti kapitalistickej a voľnotržnej ekonomiky.
“Vajce, ktoré obdržalo potřebného množství tepla, mění se v kuře, ale teplo nemůže změnit kámen v kuře, protože je u nich rozdílný základ.”
vývoj je možný na základe vnútorných rozporov-predpokladov, no iba za vhodných vonkajších podmienok
Ďalšie otázky
- Prečo je častou súčasťou “sedliackeho rozumu” metafyzické myslenie?
- Aký je praktický význam materiálne-dialektickej teórie zmeny napr. pre chápanie historických zmien a politických pohybov? (nápoveda: The Great Man Theory)
II. Všeobecnosť rozporu
“Vo vojne útok a obrana, postup vpred a ústup, víťazstvo a porážka — toto všetko sú vzájomne protikladné javy. Bez jednej strany neexistuje ani strana druhá. Boj a vzájomná súvislosť týchto dvoch stránok vytvárajú jediný celok vojny, sú hybnou silou vývoja vojny, riešia výsledok vojny.”
“Každý rozpor v ľudských pojmoch je potrebné posudzovať ako odraz objektívnych rozporov.” – t.j. rozpory sú objektívne, nezávislé na ľudskej mysli. Je to až tento objektívny pohyb, ktorý sa snažíme pomenovať, čím sa vyvíjajú myšlienky a myšlienkové prúdy. Pointa tejto vety je, že hmota predchádza myšlienku, a že rozvojom objektívnej reality sa rozvíja filozofia, resp. spoločnosť:
“Ak v strane nie je rozpor a súboj názorov, v ktorého priebehu sú rozpory prekonávané, prestáva strana žiť.”
Ďalšie otázky
- Zamysli sa nielen nad spoločenskými protikladmi, ale aj nad psychológiou, biológiou, chémiou, fyzikou.
- Je rozdiel nevyhnutne rozporom?
- Ako dlho trvá rozpor? Alebo existuje rozpor len v jednom, počiatočnom bode? Čo to znamená v praxi? (viď nasledujúce kapitoly)
III. Špecifickosť rozporu
Bez chápania podstaty kapitalistických kríz sa môže každá javiť ako unikátna, pričom opak je pravdou: kapitalistické krízy majú rovnakú podstatu, no môžu sa líšiť vo forme.
Rovnako tak nachádzame triedny rozpor naprieč ľudskými dejinami. No triedy, ktoré stáli proti sebe, boli vždy rozdielne a v iných podmienkach. Z toho pramení špecifickosť tohto rozporu.
“[S]ituácia často býva rôzna v rôznych etapách dlhého procesu vývoja javu … Pritom z celého radu veľkých a malých rozporov, podmienených alebo ovplyvňovaných základným rozporom, niektoré sa zostrujú, iné sa dočasne alebo čiastočne riešia alebo zmierňujú, tretie novo vznikajú. Práve preto sa v procese objavujú rôzne etapy.”
So správnou analýzou vývoja sa vyvíja aj teória: “Leninizmus sa stal marxizmom epochy imperializmu”
Ďalšie otázky
- Čo znamená, že “Kvalitatívne odlišné rozpory sa môžu riešiť len kvalitatívne odlišnými metódami”? Pomôž si praktickým príkladom.
- Môžeme pozerať napr. na podporu HZDS slovenskou ľavicou v skorých 90. rokoch rovnako ako na podporu tejto strany koncom 90. rokov?
- Je chápanie rozporu v jeho počiatočnej fáze postačujúce pre objektívne chápanie jeho neskorších fáz? Príklad: Sklamala KSČ/KSS proletariát, keď v SNP spolupracovala s buržoáznou a agrárnou stranou protifašistického odboja? A znamenala táto spolupráca, že aj po porážke fašizmu bude toto spojenectvo trvať?
- Ilustruj, ako sa niečo, čo je všeobecné, môže meniť na konkrétne a naopak.
IV. Hlavný rozpor a hlavná stránka [aspekt] rozporu
Javy okolo nás sú komplexnou súhrou rozporov, z ktorých je však jeden dominantný – informuje a podmieňuje všetky ostatné rozpory. Tento rozpor nemusí byť vždy triednym bojom, i keď za ním treba hľadať triednu podstatu. Ako všetky ostatné rozpory, aj hlavný rozpor je fluidný.
V buržoáznej demokracii môže byť hlavným rozporom napr. triedny boj, no počas vojny môže byť hlavným rozporom imperialistický útlak – teda rozpor medzi zahraničným imperializmom a domácou spoločnosťou – ktorý môže (no nemusí!) z antagonistického triedneho boja spraviť neantagonistický rozpor (viď národnooslobodzovacie snahy v ČSR alebo Číne, kedy sa KS spojili s buržoáznymi skupinami v mene antifašistického boja).
Za iných podmienok ale môže celok národnej buržoázie spolupracovať s imperialistom – triedny boj ostáva hlavným rozporom.
Ďalšie otázky
- Ak triedny boj na domácej pôde nie je počas národoslobodzujúcej vojny hlavným rozporom, znamená to, že triedny boj ako rozpor zaniká alebo nie je pre analýzu dôležitý? Aký je význam chápania triednej / materiálnej podstaty hlavného rozporu javu pre analýzu tohto rozporu?
- Kedy nadobúda vedľajší, resp. momentálne slabší protiklad rozhodujúcu úlohu v rozvíjaní rozporu? (nápoveda: stať o výrobných silách a vzťahoch)
V. Totožnosť a boj protikladov
Ďalšie otázky
- V rámci rozporu nie je možné mať jeden protiklad bez druhého. Aké dôsledky môže táto jednota mať? (nápoveda: môžu si protiklady vymeniť miesta? ako a o ktorý zákon dialektiky ide?)
- Je vzťah protikladov statický, alebo dynamický?
- Je v reťazi mier-vojna-mier pôvodný mierový stav rozporu totožný s novým mierovým stavom? Aký je ich vzťah?
VI. Miesto antagonizmov medzi rozpormi
“V súčasnom období rozpory medzi správnymi a chybnými názormi vnútri našej strany nevystupujú v antagonistickej forme, a pokiaľ súdruhovia, ktorí sa dopustili chýb, ich dokážu napraviť, tak sa tieto rozpory nevyvinú v rozpory antagonistické. Preto strana jednak musí viesť tvrdý boj proti chybným názorom, ale na druhej strane musí dať súdruhom, ktorí sa dopustili chýb, plnú možnosť, aby si ich uvedomili. Za takej situácie je zbytočný tvrdý boj, ba zrejme neúčelný. Ak však budú osoby, ktoré sa dopustili chýb, na nich trvať a prehlbovať ich, tak sa tieto rozpory môžu vyvinúť v rozpory antagonistické.”
Ďalšie otázky
- Možno rozpor vyriešiť aj inak než porážkou jedného z protikladov? Ilustruj na rozporoch proletariát-roľníctvo a proletariát-kulaci v ranom ZSSR.
Dodatok: Tri zákony dialektiky
Dialektiku v jej súčasnej podobe formuloval Hegel. Marx a Engels sformuloval tri zákony, ktorými sa dialektika riadi. Pochopenie týchto zákonov je nevyhnutné pre správne pochopenie nielen filozofie, ale aj ekonomiky, spoločnosti, histórie, a zároveň sú aplikovateľné aj v prírodných vedách.
Mao: “Bez ‚hore‘ nie je ‚dole‘, bez ‚dole‘ nie je ‚hore‘. … Bez buržoázie nie je proletariát, bez proletariátu nie je buržoázia. … Toto je prvý význam tejto jednoty. … čo je dôležitejšie je premena protikladov jeden na druhý. Inými slovami, za určitých podmienok sa každý aspekt kontradikcie nejakej veci môže zmeniť na svoj opak, teda môže si vymeniť miesto so svojim náprotivkom. Toto je druhý význam jednoty protikladov. … [Napríklad:] Úlohou diktatúry proletariátu je v skutočnosti pripraviť také podmienky, aby bola táto diktatúra prekonaná a aby došlo k pozdvihnutiu sa na vyššiu úroveň, kde sa všetky štátne zriadenia rozplynú. … Bojovať v revolučnej vojne v skutočnosti znamená vytvoriť podmienky pre definitívne ukončenie všetkých vojen. Tieto opaky sa zároveň vzájomne dopĺňajú.”
Hegel: “Zvyšovaním alebo znižovaním teploty tekutej vody sa dostaneme do bodu, kedy sa tento látkový stav zmení a voda sa premieňa buď na paru, alebo na ľad.”
Tu samozrejme platí, že pre kvalitatívny skok musia byť vytvorené správne podmienky.
Engels: “Vezmime si zrno pšenice. … ak padne na úrodnú pôdu, … vyklíči – zrno ako také prestane existovať, je znegované a nahrádza ho rastlina, ktorá z neho vzišla [prvá negácia zrna]. Lenže aký je prirodzený životný cyklus tejto rastliny? Vyrastie, vykvitne, je opelená a opäť splodí viac zrna pšenice – hneď ako tieto dozrejú, steblo umiera, je teda znegované [druhá negácia]. Výsledkom tejto negácie negácie sme sa zasa dostali späť k pôvodnému zrnu pšenice, ale nie len k jednému, ale k jeho 10-, 20- či 40‑násobku. … Ak si vezmeme takú … orchideu a budeme jej semeno a neskôr rastlinu kultivovať, ako výsledok negácie negácie nedostaneme len viac semien, ale aj kvalitatívne lepšie semená, ktoré vytvoria ešte krajšie kvety a každou novou generáciou sa tento proces priblíži k dokonalosti.
… [Príklad z matematiky:] … vezmime si napríklad premennú a. Ak ju znegujeme, dostaneme -a (mínus a). Ak znegujeme túto negáciu vynásobením -a sebou samým, dostaneme +a2, teda pôvodnú pozitívnu hodnotu, ale umocnenú na druhú. … Niekto ale môže namietnuť: ale negácia, ktorú ste predstavili nie je skutočnou negáciou: zrno pšenice znegujem aj keď ho pomeliem, … alebo +a keď ho vyškrtnem, atď. … Negácia v dialektike neznamená jednoduché nie, alebo vyhlásenie, že niečo neexistuje…”