“Kým sa bránime pochopeniu ich povahy,
dovtedy sa tieto sily presadzujú navzdory nám, proti nám.”

Vývoj socializmu od utópie k vede

Friedrich Engels

O texte

Socializmus je utopický model spoločnosti, ktorý je úplne odtrhnutý od reality. To nám vraví mainstream. Lenže tak tomu nie je už aspoň 250 rokov. V jeho pamflete Vývoj socializmu od utópie k vede Engels vysvetľuje rozdiel medzi utopickým socializmom a socializmom vedeckým, ktorý dnes voláme marxizmus (či marxizmus-leninizmus).

Aký je teda rozdiel medzi naivným utopickým a vedeckým chápaním socializmu? Čo hýbe dejinami – velikáni, alebo ekonomické zákony? A čo je dialektický či historický materializmus? Aj na tieto otázky nájdete odpoveď práve v tomto diele jedného zo zakladateľov marxizmu.

Pamflet Vývoj socializmu od utópie k vede je v skutočnosti veľmi okresanou verziou knihy Vedecký prevrat pána Eugena Dühringa, v ktorej Friedrich Engels systematizuje a skúma spoločenské a prírodné vedy.

Vývoj socializmu v českom jazyku nájdete v Knižnici Socialistickej akadémie v PDF tu.
Na tejto stránke nájdete otázky (a odpovede), na ktoré sa oplatí upriamiť pozornosť pri čítaní jednotlivých kapitol. Snažili sme sa vybrať otázky, ktoré sú dôležité pre pochopenie hlavných myšlienok, ale zároveň aj také, ktoré sú relevantné pre nás dnes.

Sprievodcov k ďalším textom marxistickej klasiky nájdete tu.

Sprievodca textom

I. Utopický socializmus

Engels jasne dokazuje relatívnosť pojmov, hesiel, ideologických vysvetlení materiálnej reality: sloboda francúzskych revolucionárov bola slobodou pre buržoáziu, rovnosť bola rovnosťou na trhu, bratstvo bolo solidaritou buržoáznej triedy

Pre nezrelosť novej ekonomickej základne nebolo možné (vtedy, s vtedajšími skúsenosťami) chápať, k akým zmenám dochádza – “nezrelosti systému zodpovedala nezrelosť teórií”.

Saint-Simon tak na základe dojmov z reakcie proti buržoáznej revolúcii nesprávne identifikoval hlavný rozpor (primárnu kontradikciu) – myslel si, že kapitalisti a proletári majú jednotne bojovať proti starým stavom a vytvoriť harmonický celok. Na druhej strane správne vyslovuje tézu, že hýbateľom dejín je ekonomika.

Robert Owens ako veľkopodnikateľ vytváral komunistické experimenty, dokázal, že zlepšenie fyzických podmienok a odbremenie človeka zlepšuje kvalitu života i hodnotu ich práce.

Pri pokusoch komunizmus predať ako riešenie írskej otázky ale narazil na odpor “oficiálnej spoločnosti”, na ktorej bohatstve by Owensov model finančne a materiálne závisel. Tá by totižto stratila svoje mocenské postavenie.

Ďalšie otázky
  • Prečo liberalizmus sklamal široké masy?
  • Čím sú v kapitalizme sprostredkované medziľudské vzťahy (porovnaj s feudalizmom)
  • Ktorý Saint-Simonov poznatok je súčasťou marxizmu dodnes?
  • Považuje Engels komunizmus za hotový stav spoločnosti? A čo Robert Owens?

II. Dialektika

Veda vytvorila kategórie, ktoré zjednodušujú vedecké skúmanie, no pokiaľ sa nezaoberá rozpormi vnútri týchto kategórií a vzťahmi medzi kategóriami, dochádza k obmedzenosti poznania a dochádza k otupeniu filozofie.

“Lenže zdravý ľudský rozum je úctyhodný chlapík v domácom prostredí, ale akonáhle sa pustí do šíreho sveta bádania, zakúša prapodivné dobrodružstvá. …

… Bežne napríklad vieme a môžeme s istotou povedať, či nejaký živočích existuje alebo nie; ale pri bližšom skúmaní zistíme, že je to častokrát krajne spletitá vec, ako to veľmi dobre vedia právnici, ktorí sa márne plahočili, aby objavili nejakú racionálnu hranicu, za ktorou je usmrtenie dieťaťa v matkinom tele vražda; a rovnako nemožné je stanoviť okamih smrti, keďže fyziológia dokazuje, že smrť nie je udalosť, ku ktorej dochádza naraz, okamžite, ale je to veľmi zdĺhavý proces.“ (s. 13)

 

Hegelov systém spravil z filozofie-odboru filozofický nástroj, metódu skúmania sveta a spoločnosti.

Skúmaním dejín dialekticky zisťujeme, že spoločnosť sa vyvíja a že hýbateľom tohto vývoja je triedny boj vyplívajúci v kapitalizme z vykorisťovania – extrakcie nadhodnoty – a tak možno vznik komunizmu ako ideológie (alebo aj iných smerov) priradiť tomuto boju a nie náhode a genialite jednotlivcov.

Ďalšie otázky
  • V čom sa líši dialektika od idealistických filozofických smerov? Prečo je rigídne chápanie sveta obmedzené?
  • V čom bol podľa Engelsa hlavný prínos Hegela pre nazeranie na svet?

III. Historický materializmus

Remeslo a manufaktúry nahradili cechy a nevoľníctvo, remeslo a manufaktúry nahradil priemysel – každá zmena vo výrobe časom poprie samu seba.

  1. súkromné vlastníctvo so zospoločnenou výrobou;
  2. námezdná práca ako dominantná forma “odmeny” a zovšeobecnená komoditná výroba;
  3. anarchia trhu;

Z týchto rysov nevyhnutne vychádza konflikt medzi triedami buržoázie a pracujúcich.

Fourier: „[N]adbytok sa stáva zdrojom núdze a nedostatku.“ (s. 25)

„V trustoch sa slobodná konkurencia zvrháva v monopol, neplánovitá výroba kapitalistickej spoločnosti kapituluje pred plánovitou výrobou nadchádzajúcej socialistickej spoločnosti. Sprvu však ešte k úžitku a prospechu kapitalistov.“ (s. 25)

„Tým, že kapitalistický výrobný spôsob premieňa čím ďalej tým väčšie množstvo obyvateľstva v proletárov, vytvára moc, ktorá je nútená vykonať tento prevrat pod trestom zániku.“ (s. 27)

Ďalšie otázky
  • Čo je historický materializmus? Akú úlohu podľa historického materializmu hrá v dejinnom vývoji (“geniálny”) jednotlivec?
  • Možno revolučné zmeny zavádzať podľa ľubovôle? Prečo áno/nie?
  • Porovnaj Leninov spis Štát a revolúcia s touto kapitolou.
  • Engels spis ukončuje zdôrazňovaním “oslobodenia”. Má na mysli pozitívnu, či negatívnu slobodu – “slobodu k” alebo “slobodu od”? Ktorá sloboda je prednejšia (v historickom a materiálnom kontexte)? Existuje hierarchický vzťah medzi týmito slobodami? (pre inšpiráciu viď kategóriu Reálne existujúci socializmus v knižnici Socialistickej akadémie)
Návrat hore