Keď popisujeme spoločnosť, často používame pojem trieda. Používajú ho všetci, nemarxisti – od mainstreamových ekonómov až po anarchistov – i marxisti. Väčšinou počúvame o „strednej triede“, inokedy sa môžete stretnúť s pojmom pracujúca trieda či kapitalistická trieda. Čo trieda je a načo je dobré medzi triedami rozlišovať?
Stredná trieda neexistuje
Mainstreamová definícia triedy sa odvíja od výšky príjmov. Podľa penťáckeho týždenníka Trend do strednej triedy patrí človek s celkovými príjmami vo výške 60 až 200 % priemernej mzdy – čokoľvek nad 200 % je trieda „bohatých ľudí“, pod 60 % je „nižšia“ až trieda „odkázaných” ľudí. Čo je s touto definíciou zle?
Predstavme si čisto hypoteticky: mzdy ostávajú približne rovnaké, no ceny rapídne vzrastú. Pokiaľ sa riadime definíciou, ktorú ponúka Trend, zrazu sa celá stredná trieda prepadá do „nižšej triedy”. Alebo: zarábate priemernú mzdu, v Bratislave vám to sotva vystačí na zaplatenie nájmu, no kdekoľvek inde na Slovensku vám ostanú ešte peniaze na lístky do kina alebo na lepší nedeľný obed. Nebude v tomto prípade Bratislavčanka v nižšej triede a dedinčanka v strednej? Podobne sa na to pozeral aj šéf výskumnej organizácie CELSI Martin Kahanec už v roku 2014. Ak sa definícia mení okres od okresu alebo mesiac po mesiaci, nie je to definícia, ale subjektívny pocit. Ak by sme mali rovnaké štandardy pre farby, bol by to dobrý dôvod valcovať semafory.
INESS zhodne s Inštitútom F. A. Hayeka považuje za strednú triedu živnostníkov, malých podnikateľov či ľudí z manažérskeho prostredia. Táto je definícia bližšia historickému pôvodu pojmu stredná trieda, a tak aj marxistickej definícii triedy ako takej. Paradoxne preto, že sú obe organizácie notorickými laissez-faire think-tankmi, pre ktoré je čokoľvek naľavo od Sulíka červeným súknom. Nerobím si ilúzie, naši priatelia v INESSe a Inštitúte F. A. Hayeka takto definujú strednú triedu skôr tiež podľa pocitu. Stredná trieda je dostatočne finančne zabezpečená, ale zasa nie príliš, čo je podľa našich priateľov definícia finančnej situácie manažérov, živnostníkov a malých podnikateľov. Ale aj tu by sme mohli namietať, že nie každá SZČO (samostatne zárobkovo činná osoba – živnostník) je zahojená. Na Slovensku sa veru živnostník môže mať často horšie než človek so zmluvou na trvalý pracovný pomer. A sme späť pri problémoch, ktoré mala definícia Trendu. Prečo som ale povedala, že táto definícia je blízka marxistickej?
Objektívna definícia triedy
Doteraz sme sa zaoberali subjektívnymi definíciami triedy – subjektívne sú preto, lebo sú relatívne, menia sa podľa perspektívy autora alebo okolností. Aká by bola objektívna definícia? Tú ponúka ekonóm a zakladateľ modernej sociológie Karl Marx. Marx triedy chápe ako skupiny, ktorých členovia zdieľajú jednu vlastnosť – vzťah k prostriedkom výroby a (v súčasnosti) kapitálu. Medzi prostriedky výroby patrí napr. pôda, fabrika, stroje, kancelárie, softvér či servery. Kapitál je zvláštny tým, že je zároveň predpokladom výroby (a teda výrobným prostriedkom) a zároveň produktom výroby. Existujú dva základné vzťahy, ktoré môžeme rozlišovať: buď prostriedky výroby vlastníš a patríš do triedy kapitalistov, majiteľov kapitálu, alebo nevlastníš a patríš do triedy, ktorá je odkázaná na prácu pre kapitalistu – patríš do triedy pracujúcich. Je jedno, či je kríza, inflácia, ako sa kto vyspí: Vlastníš kapitál? Si kapitalista. Pracuješ? Si pracujúca.
Samozrejme, bolo by smiešne, ak by sme dali do jedného vreca živnostníčku z Plaveckého Štvrtka s Bezosom či Muskom. Alebo pracujúcou z montážnej haly s manažérom v IBM. Pri bližšom pohľade na tieto dve základné triedy zistíme, že napr. živnostníčka síce vlastní nejaké výrobné prostriedky (napr. počítač a vlastný špecializovaný softvér), no svoje služby predáva nejakej väčšej spoločnosti, s ktorou je vlastne v zamestnaneckom vzťahu. Podobne je na tom malý podnikateľ. O oboch môžeme hovoriť ako o „maloburžoázii”. Tento termín historicky označoval časť pôvodnej strednej triedy – mešťanov, resp. prevažne nezávislých remeselníkov a pod. Maloburžuj je teda niekto, kto zamestnáva alebo teoreticky môže zamestnávať menší počet ľudí, lebo vlastní prostriedky výroby, no je z podstaty nútený podriaďovať sa väčšiemu kapitálu. Pointou je, že poctivá marxistická analýza rozlišuje viac než dve-tri triedy. Vo svojej Analýze tried v čínskej spoločnosti Mao identifikoval 5 tried a dokopy aspoň 12 podtried. V súčasnosti by sme na Slovensku vedeli identifikovať asi 8 podtried: závislí a nezávislí pracujúci, živnostníci z donútenia, rentiéri, menší podnikatelia, nefinančný kapitál, politici, finančný kapitál. Moju triednu analýzu Slovenska si môžete prečítať na webe hnutia Socialisti.sk.
To je pekné, ale bude chlieb lacnejší?
Aký má vôbec zmysel deliť spoločnosť na triedy? V súčasnosti čelíme mnohým civilizačným výzvam. Vezmime si klimatický rozvrat. Už aj časť pravice si uvedomuje, že koreňom problému je kapitalizmus, ktorého zákonitosti vytvárajú nevyhnutnosť nadprodukcie a environmentálnej deštrukcie, ktorá je lacnejšia než udržateľnosť. Síce sa klimatická kríza týka všetkých, no má zmysel presviedčať riaditeľov firiem ako Shell, Exxon či Aramco, že by mali presedlať na jadrovú energetiku? Sotva. Má zmysel presviedčať prevádzkarov dedinských pizzérií, že je neetické nevyplácať mzdy? Ťažko. A padnú rady ekonómov, aby sa pracujúci dostali z chudoby rozširovaním investičných portfólií, na úrodnú pôdu? Nedajte sa vysmiať. Vzťah k prostriedkom výroby určuje, aké má daná trieda ekonomické záujmy. Pardon, nie záujmy. To, čo je pre človeka z danej triedy ekonomicky nevyhnutné urobiť, ak chce udržať svoj status quo alebo ho zlepšiť.
V momente, keď vieme, ktorá trieda podlieha akým ekonomickým zákonitostiam, dokážeme realisticky odhadnúť, ako sa bude daná trieda ako celok (individuálne výnimky sa nájdu vždy) správať v akej situácii. Preto ak je príčinou klimatickej krízy kapitalizmus, nespasia nás petície riaditeľom spoločností a bánk, lebo tým by sme protestovali proti ekonomickej nevyhnutnosti. Existuje však trieda, ktorej záujmy sú presne opačné než záujmy kapitálu – trieda pracujúcich. Zjednodušene: zisky kapitalistov rastú, keď klesajú mzdy pracujúcich. Tento medzitriedny nezmieriteľný konflikt záujmov sa nazýva triedny boj. A v kontexte klimatickej krízy existencia kapitalistickej triedy priamo ohrozuje životné prostredie pracujúcej triedy. Ak má niekto nevyhnutný záujem o riešenie (okrem iného) klimatickej krízy, je to trieda pracujúcich, nie kapitalisti ani maloburžoázia.
Keď hovoríme o riešení, hovoríme o zmene výrobných vzťahov, teda o „zrušení” kapitalistickej triedy, o zvrhnutí kapitalistického systému. Takúto revolučnú zmenu môže priniesť len revolučný subjekt. A síce marxistická teória revolúcie a revolučného subjektu presahuje rámec tohto článku, malo by z neho byť zrejmé, prečo je správna definícia a identifikácia tried dôležitá.
.
.
Sely Papan
členka vedenia FĽM
