Klimatická zmena je v posledných desaťročiach veľmi vážnou témou. Čo klimatická zmena vôbec znamená a prečo ju nemôžeme považovať za prirodzenú? Máme vôbec riešenia?
Vysoké hladiny oxidu uhličitého
Klimatická zmena je dlhodobá zmena teplôt a počasia. Tieto zmeny môžu nastať prirodzene, čo sa počas histórie Zeme stalo niekoľkokrát, či už kvôli sopečnej činnosti, nárazom vesmírnych telies, alebo podobným prirodzeným javom. Máme však dostatok dôkazov na to, že tá dnešná je spôsobená prevažne ľudskou aktivitou.
Počas prirodzených klimatických zmien dosiahli hladiny oxidu uhličitého v atmosfére maximálne 300 častíc na milión, pričom sa väčšinou pohybovali medzi 180 až 260 častíc na milión. Za posledné dve storočia však hladiny oxidu uhličitého v atmosfére dosiahli až 420 častíc na milión. Všetko na svete je vďaka evolúcii prispôsobené na konkrétne podmienky a akékoľvek zmeny môžu mať devastačné účinky.
Skleníkové plyny ako oxid uhličitý spôsobujú tzv. skleníkový efekt. Zabraňujú teplu, ktoré na Zem dopadá zo Slnka, odraziť sa späť do vesmíru. Časť tepla pohltí Zem, no druhú časť, ktorá mala Zem opustiť, absorbuje atmosféra. Tým pádom na Zemi stúpa teplota.
40 stupňov v tieni? Taká je budúcnosť.
Teplota mierne stúpala už od konca 19. storočia, od 80-tych rokov 20. storočia sa však táto zmena teplôt prejavuje každým rokom viac a viac. Priemerná teplota na Zemi od začiatku klimatickej zmeny stúpla o 1,52 °C, podľa odhadov by však pri súčasnom tempe teploty mohli už do 60-tych rokov stúpnuť až o 4 °C.
Toto všetko spôsobuje zmenu ekosystémov. Od začiatku klimatickej zmeny vyhynulo kvôli meniacemu sa prostrediu niekoľko desiatok živočíšnych a rastlinných druhov, ohrozených je však až niekoľko tisíc. Prirodzené hromadné vymierania, ktoré počas histórie Zeme nastali už aspoň 5-krát, boli napr. Veľké permské vymieranie spôsobené sopečnou aktivitou na Sibíri či známe vymieranie dinosaurov po náraze asteroidu Chicxulub. Tieto vymierania však trvali milióny rokov, kým to dnešné trvá len pár stáročí, a ak by týmto tempom pokračovalo, bolo by jedným z najsmrteľnejších v histórii.
Zarobiť bez ohľadu na životné prostredie
Čo však túto zmenu spôsobuje? Dlho pred začiatkom hegemónie kapitalizmu v Európe vládol feudalizmus. V tomto systéme všetku pôdu v štáte vlastnil kráľ a aristokracia. Na šľachtou vlastnenej pôde však nepracovala šľachta, ale poddaní a nevoľníci. Neskôr vznikol ďalší stav – meštiansky. Tento stav sa zaoberal predovšetkým remeslami či poľnohospodárstvom. Remeselníci boli buď najímaní, alebo sa živili obchodom. Z tohto stavu sa však sformovala nová trieda – kapitalistická, ktorej vláda nahradila vládu šľachty a kráľa. Kým vo feudalizme bola prvoradá osobná spotreba, cieľom kapitalistu bolo zarobiť, a to z práce, ktorú ani sám nevykonával.
Počas kolonizácie prišli Európania do kontaktu s novými plodinami, zvieratami a inými surovinami, ktoré väčšinou zobrali pôvodným obyvateľom. Tie chceli dovážať do Európy a predávať ako exotický tovar. Ľudia námezdne pracujúci na plantážach im však zabraňovali vo väčšom zárobku, chceli preto nájsť lacnejšiu pracovnú silu. Kolonisti začali unášať ľudí hlavne z Afriky a pôvodných kmeňov Ameriky, ktorých nútili pracovať prakticky zadarmo. Tým pádom im pracovníci neznižovali zisk a mohli toho vyprodukovať, koľko len chceli.
V 18. storočí nastala tzv. priemyselná revolúcia. Tá uľahčila výrobu strojmi a kapitalistom priniesla jednoduchší spôsob masovej výroby. Vďaka spaľovaniu uhlia teraz mohli továrne stáť aj na iných miestach než dovtedy (napr. pri riekach). To donútilo ľudí z vidieku sťahovať sa za prácou do miest. V továrňach pracovali deti aj dospelí v nehumánnych podmienkach až do tmy, po vynájdení elektriny a lampy dokonca pracovali aj po súmraku. Buržoázia opäť získala lacný spôsob zarábania. V továrňach sa energia získavala zo spaľovania uhlia, čo však do atmosféry vypúšťa mnoho škodlivých látok. Veľkomestá ako Londýn boli plné zápachu z tovární a dymu, to však buržoáziu nezastavilo.
Zastavil ju až vzostup komunizmu, ktorý bol v druhej polovici 19. storočia pomerne populárny. Proletariát si vydobyl kratší pracovný čas, zrušil detskú prácu a pracovníkom zabezpečil lepšie pracovné podmienky. Znečisťovanie ovzdušia sa však neskončilo.
Musk v rakete a mestá pod vodou
Bohatých nezaujíma to, aký má ich podnikanie vplyv na klimatickú zmenu, pretože možné opatrenia by pre nich znamenali nechcené náklady. Buržoázia dodnes vyrubuje celé pralesy, masovo predáva motorové vozidlá a odmieta prechod na obnoviteľné zdroje.
Skutočným problémom sveta nie je preľudnenie. Ak by svet neriadila buržoázia, ľudia by neumierali na hlad a zlé podmienky, kým si najbohatší ľudia ako Elon Musk dovoľujú tie najdrahšie záležitosti, ako je letenie do vesmíru v súkromných raketách. Ak neprídeme na riešenie, ľudia budú musieť emigrovať do oblastí s lepšími podmienkami, námorné mestá a štáty budú zaplavené a celý ekosystém sa zrúti. Bohatí nikdy sami od seba nezačnú dbať na životné prostredie, dokým ich k tomu neprinútime. Kompromisy problém nevyriešia. Potrebujeme rázne a radikálne riešenie. Potrebujeme odstrániť nadvládu buržoázie.
Na vyriešenie klimatickej zmeny je potreba premeny kapitalistického systému na socialistický. Ak by prostriedky výroby vlastnil proletariát, jeho hlavným záujmom by nebolo zarobiť a produkovať toho čo najviac ako v kapitalizme, ale len toľko, koľko ľudia reálne spotrebujú. Ochrana životného prostredia by bola dôležitejšia než zisk. Postupom času by sa taktiež prešlo na ekologické a obnoviteľné zdroje energie, napr. veterný či jadrový. A preto je socializmus jediným možným riešením klimatickej zmeny.
.
.
Maťo Danek, člen FĽM Stred
