1. januára 1994 v mexickom meste San Cristobal de las Casas sa Nový rok oslavuje úplne inak, a to povstaním. Skupina vedená maskovaným revolucionárom pod pseudonymom Subcomandante Marcos obsadzuje toto kultúrne centrum štátu Chiapas, oblieha vojenskú základňu a vyslobodzuje jej väzňov. Celá skupina je začiatkom hnutia EZLN – Ejército Zapatista de Liberación Nacional alebo Zapatistické vojsko národného oslobodenia.
¡Se acabó! Je koniec!
Chiapas, najjužnejší štát Mexika, je domovom mnohých domorodých etník, ktoré boli dlhé roky ignorované štátom. V 80. rokoch guvernér Absalon Castellanos Dominguez zintenzívnil útlak komunity, v ktorej sa zvyšovalo napätie. Práva domorodcov boli prinajlepšom ignorované, prinajhoršom aktívne porušované.
V roku 1992 bola podpísaná Severoamerická dohoda o voľnom obchode (NAFTA), podpísaná vládami Kanady, Spojených štátov a Mexika. NAFTA mala veľký vplyv na Mexiko, u ktorého v domorodých komunitách pretrvávalo komunálne vlastníctvo pôdy. Táto tradícia bola aj zaštítená v článku 27 Mexickej ústavy, vytvorenej podľa požiadaviek agrárneho revolucionára Emiliana Zapatu. Mexická vláda však v rámci prípravy na NAFTA zrušila práve tento článok, čím pretiekol pohár trpezlivosti ľudu. 1.1.1994, v deň, keď mala NAFTA nabrať účinok, sa v horách a údoliach Chiapas ozývalo heslo „¡Se acabó!“.
Zriadenie bez vlády
Zapatisti ovládajú takmer polovicu Chiapas, no nejestvuje žiadna centrálna vláda, ktorá by nad týmito krajmi držala univerzálnu moc. Zapatistické komúny sa riadia princípmi priamej demokracie, komunalizmu, enviromentalizmu, vzájomnej pomoci a oslobodenia utláčaných menšín. Zapatistické komúny pomocou priamej demokracie volia nielen svojich predstaviteľov, ale korigujú aj ich konanie. Komúny, aj napriek tomu, že boli pred povstaním nerozvinuté, dokázali spolupracovať a vybudovať lepšiu budúcnosť pre dnešnú generáciu. Toto všetko bolo doteraz zvládnuté bez výraznej zahraničnej pomoci. Jediná pomoc prichádza z medzinárodnej asistencie, najvýznamnejšou bola asi Salvádorská partizánska skupina FMLN v 90-tych rokoch. Komúny si kolektívne obstarávajú a rozdeľujú produkty agrárnej práce a remesiel, prebytok sa predáva v zahraničí ako forma financovania povstania.
Líder bez moci
Keď si človek vyhľadá výrazy ako EZLN či Zapatistas, tak určite nájde fotografie postavy v čiernej kukle a s fajkou v ústach. Touto postavou je práve Subcomandante Marcos, záhadná „tvár“ povstania. Marcos bol opisovaný ako vzdelaný charizmatický rečník, ktorý dokázal upútať pozornosť už len svojím prejavom. Marcos bol lídrom prvej skupiny Zapatistov v San Cristobal de las Casas, a tak sa stal istým „hovorcom“ EZLN. Keď sa ho žurnalista Ed Bradley pýtal, či pôsobil v armáde, keď dokázal zorganizovať povstanie, Marcos mu len odpovedal: „Z kníh.“
Rečníctvo je však jeho hlavný talent. Marcos je istým hlasom Zapatistov, adresujúci mexickej vláde najmä korupciu, neoliberalizmus a neokolonializmus zasahujúci latinskú Ameriku. Napriek svojej popularite Marcos nebol držiteľom žiadnej moci, naopak, ľud má moc nad jeho činmi. V roku 2014 vyhlásil Marcos zmenu identity, keďže médiá z jeho mena urobili synonymum EZLN. Jeho novou identitou je Subcomandante Galeano na počesť padlého Zapatistu známeho pod menom Galeano.
Internacionalizmus alebo izolácia?
Čo vyplýva aj z ich symboliky zahaľovania tvárí pred médiami, Zapatisti sa zdajú na prvý pohľad tajnostkárski. A to naznačuje aj fakt, že si dávajú veľký pozor, ktoré médiá k sebe vpúšťajú. Nahliadnuť do života v Chiapas majú možnosť akékoľvek nezávislé médiá, no mediálne korporáty ako CNN, FOX či BBC to majú veľmi náročné. Totiž práve títo mediálni giganti sú len nástrojom vládnucej elity na manipuláciu informácií v ich prospech. Avšak vítaný v komunitách Zapatistov je ktokoľvek, kto prichádza v mieri a je ochotný pomôcť. Pomôcť však nemusí človek len priamo, známa zapatistická káva je predávaná online aj s ďalšími produktmi, z ktorých príjmy smerujú na budovanie škôl v Chiapas.
.
.
Mojmír, člen FĽM Západ
