Častý argument, ktorým si izraelská vláda obhajuje svoje drakonické kroky voči palestínskej populácii, je založený na „boji proti terorizmu“. Skupiny ako Hamas považujú za entitu, ktorá ohrozuje ich existenciu, a preto musia byť zničené. Tento argument si utvrdzujú historickou neexistenciou suverénnej Palestíny, čím spochybňujú jej právo na sebaurčenie. Ak však Palestína nikdy neexistovala, ako môže byť jej územie okupované?
Dôvera voči Británii sa nevyplatila
Po páde Osmanskej ríše Liga Národov udelila Britský mandát Palestína. Palestínska inteligencia verila, že skrz liberálne princípy a demokratické zmýšľanie dokáže založiť suverénny štát stojaci na západných princípoch. Už v Osmanskej ríši boli Palestínčania súčasťou parlamentu na rovnakej úrovni s Turkami, znalosť demokratického procesu dokonca uznala aj britská komisia.
Štrnásť bodov Woodrova Wilsona ich ešte viac utvrdil v predstave využívania liberálnych a racionálnych argumentov na odôvodnenie svojej suverenity. Príchod King-Crane komisie v roku 1919 prijali Palestínčania pozitívne a využívali témy, v ktorých Západ mohol prejaviť súcit, hlavne právo na sebaurčenie. Táto snaha sa im však nevydarila. Sľuby o samostatnosti zakorenené v logike medzinárodného práva boli zatienené západnou obsesiou svojej nadradenosti. Arabov nedokázali vidieť ako schopných nacionalistov, ktorí vedia fungovať ako samostatný medzinárodný aktér. Práve snaha apelovať na liberálne princípy, ktorá bola neúspešná, zradikalizovala veľkú časť (hlavne mladšej) palestínskej populácie. Britom už nedokázali veriť, uvedomili si, že ich činy protirečia sľubom.
Od zrady k radikalizmu
Toto je vzorec, ktorý sa neskoršími komisiami iba opakoval. Neustále posúvanie hranice na dosiahnutie suverenity zanechalo veľa Palestínčanov zatrpknutých. Vidíme to napríklad v Dohodách z Osla, v ktorých jednou z podmienok bolo uznanie existencie Izraela od PLO (Palestine Liberation Organization), čo sa aj stalo. Neskôr toto vyjadrenie bolo kritizované a neuznané za jeho „neúprimnosť“. Západná zrada palestínskej populácie prispela k vzniku radikálnych krídiel Palestínskeho oslobodeneckého hnutia.
Hnutie Hamas je doteraz aktívne a hrá významnú rolu v palestínskej otázke. Je veľmi ostro kritizované a odsudzované aktérmi na oboch stranách konfliktu, jeho existencia má však korene vo frustrácii z nekonzistencie západných požiadaviek a rasizmu, ktorý je stále relevantný. Západné demokracie si na liberálne princípy uzurpujú monopol. Araba do tohto dňa západný liberál neuzná ako niekoho rovnocenného, čo môžeme vidieť v prístupe liberálnych médií k Palestínčanom. Z jazyka, ktorý využívajú, cítiť dehumanizačné prvky a odpor voči tomu, aby čitatelia cítili empatiu. Z obetí vytvárajú iba čísla na papieri.
.
.
Matej Čillik, člen FĽM Západ
.
Zdroje:
Allen, L. (2020). A History of False Hope. Stanford University Press. https://www.everand.com/read/483203731/A-History-of-False-Hope-Investigative-Commissions-in-Palestine# Great Britain. (1937). Palestine Royal Commission. Minutes of evidence heard at public sessions, with index. H.M.S.O.