Roky 1932 – 33 v bývalom ZSSR sa dostali do rúk nacionalistickej propagandy Ukrajiny. Hovorí sa o miliónoch mŕtvych, genocíde a ľahostajnosti Sovietskeho zväzu voči obetiam hladomoru. Posledná časť cyklu nám odhalí pravdu o tom, ako sa ZSSR na čele so Stalinom postavil ku krízovej situácii.
Kašľali na umierajúcich?
Z hlásenia vedúceho Dnepropetrovského oblastného oddelenia Spoločného štátneho politického riaditeľstva z 5. marca 1933 [14]: „V súčasnosti pracujeme na určení rozsahu hladu. Z tejto práce vyplynulo, že: v 35 okresoch kontrolovaných GPU je postihnutých 336 dedinských rád, 6436 rodín hladuje, 16211 osôb trpí hladom. V Novo-Vasiljevskom okrese zomrelo od hladu a na choroby spôsobené hladom 1,7 tisíc ľudí.“
Nie všetky okresy v Ukrajine boli postihnuté hladom. Boli kolchozy, kde bola práca riadne organizovaná, kde sa neplytvalo kolektívnym majetkom a napriek neúrode si udržiavali slušnú kvalitu života. Samozrejme, nebolo to tak všade.
Ako reagovala sovietska vláda? Kašľala azda na umierajúcich Kazachov a Ukrajincov, pretože obilie bolo treba predávať do Európy? V skutočnosti boli dodávky obilia do zahraničia náhle prerušené.
Hladový rok 1932/33 by sa mal počítať od úrody v auguste 1932 do júla 1933. Spočítal som pokles vývozu všetkých štyroch obilnín v hladovom roku v porovnaní s rovnakými mesiacmi roku 1931, ktorý tiež nemal dobrú úrodu. Tu je to, čo vyšlo najavo:
august 1932 – vývoz klesol 20,8-krát v porovnaní s augustom 1931
september 1932 – pokles 2,9-krát
október 1932 – pokles 4,5-krát
marec 1933 – pokles 4,5-krát
apríl 1933 – pokles 11,8-krát
jún 1933 – pokles 31,7-krát
júl 1933 – pokles 162,6-krát
Pomáhali, kde sa dalo
Ústredná vláda si rozsah hladu začala uvedomovať až na jar 1933. Napriek tomu bol predaj obilia v roku 1933 mimoriadne nízky. Sovietsky zväz dokonca začal nakupovať úrodu v Perzii, aby pomohol Ukrajine, Povolžiu a Kazachstanu. Miestne orgány sa tiež snažili situáciu vyriešiť.
Zo zápisnice zo zasadnutia Kyjevského oblastného výboru KP(b)U 27. februára 1933 [16]:
„Zaviazať všetky RPK, aby okamžite začali s likvidáciou vyčerpania spôsobeného hladom u kolektívnych a individuálnych roľníkov s cieľom ukončiť prípady opuchov do 5. marca. Postavte na nohy všetkých, ktorí stratili pracovnú schopnosť v dôsledku hladovania.
- Z tohto dôvodu by mali byť všetky opuchnuté a ležiace deti a dospelí umiestnení do špeciálnych a prispôsobených priestorov a kŕmení tak dlho, ako je to potrebné na odstránenie ich zlého stavu, pričom by nikdy nemali zostať v tomto stave doma.
- V postihnutých obciach považovať za povinné organizovanie teplých obedov v školách s pristavením všetkých detí predškolského veku, ktoré sú v stave vyčerpania, a organizovať pre ne špeciálne stravovacie stanice.“
18. novembra 1933. Vyhlásenie Ústredného výboru Všeslovanskej komunistickej boľševickej strany a Rady ľudových komisárov o semennej a potravinovej pomoci kolchozom a sovchozom Ukrajiny. [17] „Na realizáciu potravinovej pomoci kolchozom, dedinským aktivistom a sovchozným pracovníkom vydať 2300 pudov (37675.58 kg) obilia (raže a kukurice) na čas poľných prác s výpočtom ich dodávky pred rozmrazením.“
Tony obilia prichádzali každý rok
Takýchto uznesení bolo veľa. Len čo Stalin v auguste 1932 dostal list Uraza Isajeva, okamžite podpísal uznesenie o pomoci Kazachstanu. Do Kazachstanu bolo odoslaných 32-tisíc ton potravín. Poskytnutá bola pôžička na semená. Povinnosť verejného obstarávania bola zrušená, používanie dobytku na individuálne poľnohospodárske účely bolo povolené.
Niektorí povedia, že Stalin jednorazovo poskytol pomoc a nechal veci ísť. Nič také. Stalin pokračoval v pomoci hladnému obyvateľstvu.
O šesť mesiacov neskôr Ústredný výbor nariadil odoslať 8-tisíc ton raže a 16-tisíc ton prosa v marci. V júli bolo pridelených 6-tisíc ton. O rok 15-tisíc ton pšenice, 167-tisíc ton jačmeňa, 500-tisíc ton ovsa. Takmer každý rok, až do zaniknutia najmenších príznakov hladu. Kým sa ekonomika Kazachstanu zotavila, vlaky prinášali pomoc do republiky. [18] Bolo vydané aj Uznesenie Sovietskeho zväzu z roku 1933 o nákupe desiatok tisíc kusov dobytku na pomoc Kazachstanu. [19]
Všetci členovia ukrajinskej a kazašskej vlády, ktorí boli vinní za straty, nakoniec boli potrestaní. Kosior a Gološekin boli verejne odsúdení a popravení. Áno, presne takto vyzerá genocída!
Niektorí sa budú pýtať
Prečo boľševici zriadili na Ukrajine bezpečnostné zóny a nikoho nepúšťali z hladujúcich štvrtí? V praxi sa totiž ukázalo, že hladní ľudia, ktorí utekali, potom umierali na cestách alebo sa pripojili k počtu zločincov v mestách. No tí, ktorí zostali v dedine, dostali potraviny a lekársku pomoc. Ako pomôžete ľuďom, ktorí sa sami vydávajú na všetky strany?
V Kazachstane mali kočovníci väčšiu pravdepodobnosť úmrtia, pretože bolo ťažké poskytnúť im včasnú pomoc. Je prekvapivé počuť niektoré vyhlásenia kazašských nacionalistov: „Stále ma zaráža, že ľudia, ktorí považujú Ašaršylyk (masový hlad) za úmyselný čin Sovietov, sú v Kazachstane v menšine. To ma veľmi mrzí.“
Ľudia v Kazachstane si napriek protisovietskej propagande stále pamätajú, že sovietsky štát im v hladných rokoch pomohol a potom obnovil a rozvíjal ich krajinu.
Goebbels si pamätá
Zaujímavosťou je, že k zavedeniu a propagácii pojmu „holodomor“ (hladomor) došlo za hranicami ZSSR. Nevymysleli ho ani Ukrajinci, ani Kazachovia. V polovici 30. rokov začína Goebbels aktívne presadzovať tému hladu v Sovietskom zväze.
Vo svojom prejave z roku 1935 „Komunizmus bez masky“ sa odvoláva na rakúskeho kardinála-arcibiskupa Innitzera a niektoré „sovietske dokumenty“, ktoré hovoria o 3 – 6 miliónoch obetí hladu v rokoch 1932 – 1933. Ani po porážke nacizmu sa na Goebbelsovu prácu nezabudlo.
Za to by sme mali ďakovať Robertovi Conquestovi, bývalému zamestnancovi oddelenia informačného výskumu v Spojenom kráľovstve, štruktúry zameranej na protikomunistickú propagandu, vrátane výroby falošných správ. Napísal aj knihy na žiadosť špeciálnych služieb a pridružených organizácií. Platený ukrajinskými nacionalistami napísal knihu „Žatva smútku“, ktorá v roku 1986 poslúžila ako základ pre film sponzorovaný OUN (Organizáciou ukrajinských nacionalistov) „Žatva zúfalstva“.
Hladomorová ideológia bola vytvorená práve Conquestom a úspešne vyrástla na bohatej pôde propagandy počas perestrojky a postperestrojky. Termín „holodomor“ sa pravdepodobne prvýkrát objavil v tlači v Sovietskom zväze 18. júla 1988, keď bol uverejnený Mušijenkov článok na túto tému (z knihy ukrajinského autora „Ваші мертві вибрали мене” [Vaši mŕtvi si vybrali mňa] Mace James E., 2008). V USA potom vytvorili komisiu pod vedením Jamesa Macea, ktorá uznala holodomor, genocídu atď.
Hladomorová ideológia aj po desaťročiach
Roky 1932 – 1933 boli v ZSSR poznačené tragédiou. Neboli však genocídou. Tieto mýty sa hojne využívajú v propagande. Šíria sa v médiách a školských učebniciach, stali sa nástrojom medzinárodnej politiky.
Prečo to robia? Je zrejmé, že sa to robí s cieľom vytvoriť dodatočný tlak na Rusko. Ale je tu aj príčina s vážnejším vplyvom…
Šírením nezmyslov o skutočnom hlade v 30. rokoch sa oligarchovia na Ukrajine a v Kazachstane snažia zachovať status quo. Tieto krajiny trpia nerovnosťou, chudobou a korupciou. Napríklad Nazarbajev prikazoval strieľať robotníkov v Žanaozene, odbory sú dusené.
Hlavne sa neobracať na komunizmus! Mysleli ste si, že komunizmus je rovnosť, demokracia a hojnosť? Nie! Pozrite: komunisti vyhladovali vašich starých otcov na smrť! To, že pravda je inde a komunisti postavili v Kazachstane a na Ukrajine továrne, nemocnice, školy a zmodernizovali poľnohospodárstvo, už nie je podstatné.
Rusi, Ukrajinci a Kazachovia sú postavení proti sebe. Keď sme rozdelení, ľahšie nás možno ovládať. A potom sú tu ľudia, ktorí týmto mýtom vážne veria a šíria ich ďalej.
Milé súdružky a súdruhovia, Ukrajinci, Kazachovia, Rusi… nerobme zo seba hlupákov! Študujme fakty a nie mýty. A keď nás oficiálna propaganda kŕmi nezmyslami, učme sa rozumieť, komu slúži a aké sú jej ciele.
člen FĽM Západ
Zdroje:
[14] [http://istmat.org/node/56217]
[15] [http://www.great-country.ru/rubrika_myths/golodomor/00013.html]
[16] [http://istmat.org/node/31175]
[17] [http://chernovik.livejournal.com/37944.html]
[18] [http://istmat.info/node/37815;
https://istmat.org/node/47985;
https://istmat.org/node/58653; https://istmat.org/node/50398]
[19] [https://istmat.org/node/31027]