10. augusta sme po úspešnom Nultom ročníku uskutočnili I. ročník Výstupu mládeže na Rysy ako pokračovanie tradície, ktorá po prevrate prišla o svoju slávu. Aj týmto spôsobom sa pokúšame popularizovať odkaz a osobnosť Lenina, ktorý zdolal Rysy v roku 1913.
„Milujem Tatry, lebo ma mnohému naučili.“
Tak znie výrok Lenina, ktorý svojho času obehol celý sovietsky blok. Lenin nebol činný iba v oblasti intelektuálnej práce a politiky, ale aj v športových aktivitách. Ako politický emigrant v západnej Európe sa stal „zanieteným horolezcom a cyklistom na dlhé vzdialenosti“. Krupská píše vo svojich memoároch o tom, že „Iľjič bol bláznom do turistiky“, opisujúc tatranskú prírodu s neskrývanou pokorou a obdivom.
Život v emigrácii neďaleko Zakopaného motivoval Lenina k tatranským túram. Na Rysy vyšiel v auguste 1913 z poľskej strany spolu s Bagockim, Wigilewom a Bucewiczom. O 44 rokov neskôr sa uskutočnil prvý Medzinárodný výstup mládeže na Rysy.
V roku 1957 zorganizoval Československý zväz mládeže (ČZM) prvý Medzinárodný výstup mládeže na Rysy. Zúčastnilo sa ho 400 až 600 mládežníkov zo Slovenska, Česka, Poľska, Ruska, Francúzska a Nemecka. Prvý predseda organizačného štábu Jaroslav Prísuda spomína, ako v roku 1957 dostalo ČZM za úlohu organizovať podujatia na počesť Festivalu mládeže v Moskve. Prvým návrhom bol výstup na Gerlach. „Bol som na návšteve Sekretariátu roľníckej mládeže v Novom Targu v Poľsku. V tom momente mi bolo jasné, že namiesto Gerlachu bude výstup mládeže na Rysy,“ píše Prísuda v liste Jánovi Pavlovčinovi. „V návrhu bolo schválené vztýčenie vlajok – československej, poľskej a sovietskej, ako aj obsah telegramu Festivalu mládeže do Moskvy.“
Na druhý ročník sa hlásilo vyše tritisíc účastníkov. Armáda postavila pri Starom Smokovci stanový tábor s poľnými kuchyňami a celodennou prevádzkou stánkových reštaurácií. Vystúpili tu folklórne súbory i dychová hudba zo Svitu, za úspešný výstup obdržal každý účastník odznak. Medzinárodného výstupu mládeže (MVMR) na Rysy sa zúčastňovala mládež z pätnástich až dvadsaťjeden krajín Európy a sveta. V roku 1961 zaznamenal MVMR rekord – prišlo takmer 12 000 účastníkov.
Vynášali tehly a volili Miss Rysy
Od roku 1971 akciu riadil Slovenský ústredný výbor Socialistického zväzu mládeže (SZM). Organizačný štáb, ktorý okrem zástupcov Ústredného výboru SZM pozostával z armády, verejnej bezpečnosti, zdravotníctva, TANAP-u (Tatranský národný park), horskej služby a ďalších, sa schádzal po celý rok raz mesačne v Tatrách. „Cítil som sa súčasťou veľkého kolektívu mladých, ktorí chcú niečo dokázať, v tomto prípade vystúpiť na jeden z najvyšších štítov Tatier,“ spomína Milan Benkovský na svoj prvý výstup na Rysy v roku 1971. Kolektívny duch sa prejavil aj pri prestavbe Chaty pod Rysmi, keď mal hore každý účastník vyniesť jednu tehlu. „Niektorí to postupne vzdali, tehlu nechali na chodníku, aby ju iní vyniesli hore. Tak som i ja niesol sedem tehál s vyplazeným jazykom.“
Ján Kovár, predseda organizačného štábu v rokoch 1988 a 1989, spomína na 32. ročník: „Vtedajšie stranícke a vládne delegácie sa vozili 613-kami až na Popradské pleso. Strašne mi to vadilo. Bolo to aj tridsať áut a mladí museli šliapať po tej ceste v prachu. Dal som úlohu zohnať špeciálny autobus do vysokohorského prostredia. Sprievod potom tvorili len tri autá, horská služba a ochranka.“
Nechýbal športovo-kultúrny program. Súčasťou MVMR boli semináre a prednášky na témy spoločenské, politické aj environmentálne. Raz sa tu dokonca konala súťaž krásy „Rysuľka a Rysák“, pričom ceny odovzdávala Miss ČSSR Ivana Christová. Záujem o MVMR bol tak veľký, že okresné výbory SZM museli robiť výber. Na žiadosť TANAP-u bol totiž kvôli ochrane životného prostredia počet účastníkov obmedzený na 5000. „Medzi účastníkmi boli zastúpené všetky sociálne skupiny mladých ľudí – študenti stredných a vysokých škôl, poľnohospodárska i pracujúca mládež, vojaci, športovci aj umelci,“ poukazuje na pestrosť zloženia Jaroslav Havel.
Po akrylových stopách Lenina
Po roku 1989 sa charakter výstupu na Rysy zásadne zmenil. Pamätná tabuľa s Leninovou podobizňou mizla v útrobách hôr ešte pred prevratom. Frustrovaní výtržníci dosiahli, že dnes už pamiatku na Lenina na vrchole nenájdete. Po Leninovi zostalo vo Vysokých Tatrách iba to, čo kázal marketing. Chatár na najvyššie položenej chate Slovenska Chata pod Rysmi namaľoval akrylovou farbou „Leninove stopy“, ako aj miesto, kde mal sedieť.
Vďaka ľudom ako Ján Kovár a Ján Pavlovčin, ktorí po prevrate založili Klub Rysy Poprad – Vysoké Tatry, sa tradícia výstupu na Rysy udržala a v roku 2023 prebehol 67. ročník. Výstup však stratil svoj ideologický rozmer a už nikdy nedosiahol takú účasť a veľkoleposť ako pred prevratom.
Klub Rysy Poprad – Vysoké Tatry inšpiroval v roku 2004 k vzniku partnerského združenia v Českej republike Klub přátel Vysokých Tater. Predseda Klubu Jaroslav Havel, ktorý od roku 1969 nevynechal ani jeden výstup, rád spomína na 56. ročník v roku 2012, keď prespával na Chate pod Rysmi. „Uchvátil ma ranný pohľad na východ slnka, ako sa postupne menilo zafarbenie tatranských vrcholov. Táto scenéria sa mi veľmi často vybavuje.“
V nohách kilometre, v hlave cieľ
Rysy patria medzi najvyššie dostupné štíty Slovenska, pričom severozápadný vrchol je najvyšším bodom Poľska. My sme štartovali pri Štrbskom plese, odkiaľ sme pokračovali cez Popradské pleso k Chate pod Rysmi. Zdolali sme 1205 výškových metrov a 21 kilometrov. S vlajkou FĽM a Lenina sme sa symbolicky odfotili na slovenskom vrchole Rysov vo výške 2503 metrov nad morom.
„Výstup na Rysy by sa mal organizovať ako turistické športovo-kultúrne podujatie bez jeho ideologizácie. V. I. Lenin sa môže neformálne pripomenúť v diskusiách, rozhodne by však nemal byť v názve ani v motivácii podujatia,“ tvrdí Milan Benkovský. „V takomto prípade má šancu prežiť i do budúcna.“ S týmto názorom sa stotožňuje aj Jaroslav Havel. Pridáva sa Ján Kovár: „Nie pod politickým podtónom. Len ak by sa k nám pridali ľudia vášho zmýšľania a bola by to ľavičiarska akcia.“ Našou snahou bude pôvodný ideologický rozmer oživiť.
Ján Pavlovčin, člen organizačného štábu MVMR od roku 1966 a predseda Klubu Rysy Poprad – Vysoké Tatry, pripravuje rukopis k 70. výročiu výstupov na Rysy. K spomienkam na podujatie sa veľmi rád vracia, pretože „v mojom živote zanechali stopu. Stopu hlbokú ako horská riava tečúca v prekrásnej tatranskej prírode“.
Sme hrdé/í na to, že sa nám podarilo oproti minulému roku znásobiť počet účastníkov na našom 1. ročníku Výstupu mládeže na Rysy. A tak ako sa všestrannosti nebránil Lenin, ani my sme akciu neobmedzili na šport a večer predtým sme si v Tatranskej Lomnici vypočuli prednášku Sely Papan o boľševizme a živote Lenina očami Nadeždy Krupskej.
.
.
Lenka Želonková, predsedníčka Frontu ľavicovej mládeže
.
Ďakujem pánovi Milanovi Benkovskému za rozhovor a fotografie, pánom Jánovi Kovárovi a Jaroslavovi Havelovi za rozhovor, ako aj pánovi Jánovi Pavlovčinovi za povolenie nahliadnuť do rukopisu pripravovanej knihy.
