Existuje iba málo organizácií s tak zlou povesťou, akú má Islamský štát v Iraku a Sýrii – ISIS. S týmto menom je spojené mučenie, sektárske násilie a náboženský extrémizmus. Príbeh ISIS-u má však aj vedľajší aspekt a ten odhaľujú utajené vládne dokumenty, ktoré vyniesla na svetlo sveta Assangeova Wikileaks.
Sýria bola jeden z najsekulárnejších moslimských štátov s dlhodobo stabilnou a silnou vládou strany Baas. Jej populácia bola väčšinovo sunnitská, ale prezident Assad, rovnako ako mnohí ďalší, patril medzi alavítskych šiitov a veľmi početná bola v Sýrii aj kresťanská menšina. Sunniti, šiiti a aj kresťania žili vedľa seba v mieri po celé generácie.
Ešte v decembri 2006 poslal americký chargé d’affaires na ambasáde v Damašku domov správy navrhujúce „využiť strach sunnitov“ a obratne ich štvať proti šiitom do sektárskeho konfliktu. Islamský extrémizmus označil vo svojich správach za príležitosť a slabinu sýrskej vlády.
V roku 2012 neznáma osoba z okruhu ministerky zahraničia Hillary Clinton poslala správu o tom, že Assad a Sýria sú nebezpečné svojím „strategickým vzťahom s Iránom“ a že „izraelské vedenie vie, prečo chce Assada poraziť“. V tom istom maile sa doporučuje vyzbrojovať proti sýrskej vláde ozbrojencov spolu s Tureckom, Saudmi a Katarom.
V Sýrii vypukli boje a naše médiá opakovane tvrdili, že odporcovia Assada sú najmä „umiernení rebeli“ požadujúci slobodu a demokraciu. Pozvoľna sa hovorilo o tom, že ich treba vyzbrojovať a podporovať, ale každý popieral, že by boli skutočnými radikálmi.

V súkromí však zneli správy inak. V auguste 2012 Clintonovej jej ľudia hlásili, že salafisti, Moslimské bratstvo a Al Kájda sú hlavnými silami vedúcimi celé povstanie v Sýrii. Áno, to povstanie, ktoré Hillary zbrojila. A mail Jakea Sullivana Hillary Clintonovej z februára 2012 hovorí jednoznačne: „Al Kájda je v Sýrii NA NAŠEJ STRANE“.
O pár mesiacov neskôr bolo samozrejmé, že nie náhodou končia zbrane v rukách extrémistov. Z Al Kájdy sa potom odštiepili jej najextrémnejší členovia a označili sa ako ISIS. V Sýrii sa začali masakry kresťanov, jezídov a najmä moslimských šiitov.
Koho vôbec nenapádali? USA a Izrael. Dokonca aj Usámovi bin Ládinovi to bolo zvláštne a otvorene to kritizoval. Kto mal prospech z toho, že silný a nezávislý sýrsky štát nahradila občianska vojna a sektárske vraždy? Že sunniti zabíjali šiitov a moslimovia kresťanov? Neprofitovali z toho všetkého náhodou presne tí ktorí do Sýrie posielali zbrane?
.
.
Kristián Haulík, člen FĽM Západ