Západné médiá si ustálili slovné spojenia arabsko-izraelský alebo izraelsko-palestínsky konflikt. Takto dochádza k zavádzaniu a lžiam už na sémantickej úrovni – konflikt môže prebiehať iba medzi dvomi rovnocennými subjektmi. To, čo sa deje na území Palestíny, nie je hádka dvoch národov, ale akt genocídy.
Keď 7. októbra vypukol nový „arabsko-izraelský konflikt“, medzi Hamásom a Izraelom došlo k násilnostiam, ktoré v priebehu pár hodín mali na svedomí cca 1400 mŕtvych Izraelčanov a ďalšie desiatky boli unesené. Prístup svetových lídrov dopomohol k tomu, že sa karta obrátila a počtom obetí a zverstvami, ktorých sa Izrael dopúšťa, dávno prekonal skutočných teroristov. Málo sa hovorí o tom, čo sa deje na Izraelom okupovanom západnom brehu Jordánu, kde už roky zomierajú pod izraelskom paľbou Palestínčania idúc do práce či z obchodu, deti nevynímajúc.
Radikálne hnutie Hamás je nacionalistická organizácia, ktorá vedela, že zo strany Izraela príde pomsta, možno aj vojenská okupácia Gazy, preto sa poistila rukojemníkmi. Predsa len sa vyjednáva ľahšie, keď máte eso v rukáve, o ktorom každý vie. Izraelský premiér Netanjahu a jemu podobní nabádajú ľudí po celom svete, aby sa modlili a protestovali za ich prepustenie, a potom možno (!) ukončia vojenské ťaženie.
Takže Hamás niekde v podzemí dúfa, že najväčšia búrka pominie – búrka striel, rakiet a bômb zabíjajúca stovky ľudí denne v pásme Gazy a iných častiach Palestíny však pokračuje, a to bez ohľadu na životy rukojemníkov. A môžeme sa domnievať, že aj keby zázrakom rukojemníci prežili (niekoľko ich už bolo prepustených) a vyšli na slobodu, Izrael s týmto prístupom ako dôveryhodný obchodník neobstojí. Pokračoval by ako doposiaľ, ba aj pritvrdil.
Premiér Netanjahu, aby pred svetom a najmä svojím ľudom ospravedlnil nutnosť vojenskej operácie v Gaze a genocídu Palestínčanov, zneužíva rukojemníkov a aj keby ich táto operácia napokon stála život, ako pravdepodobný vojenský víťaz môže s dôverou ľudu vyhlásiť, že ich má na svedomí Hamás. Je teda legitímne ich obete pomstiť a konečné čísla nebudú rozhodovať. 1 400 Izraelčanov zabitých Hamásom a vyše 10 000 Palestínčanov zabitých Izraelom za uplynulý mesiac, to sú už len štatistiky. Ale mená 240 rukojemníkov, za ktoré sa ukrýva Netanjahu, pozná celý svet!
Nie náhodou americký minister zahraničných vecí Blinken všetkých presviedča, aby si dali pauzu na rokovania a humanitárnu pomoc. Veľmi dobre vie, že celá situácia môže eskalovať do podoby ďalšej otvorenej arabsko-izraelskej vojny, ktorá by mohla mať nielen regionálne, ale aj pre svet fatálne následky. Povedzme si to priamo, koľko Arabov dnes žije v Európe a USA a aké zmýšľanie si odnesú z prístupu Západu k základným ľudským právam?
Jednu domnienku však vyslovím: táto vojna nebude pre Izrael poslednou.
.
.
Maroš Čupka, člen FĽM Stred
