Po mesiacoch nosenia respirátorov, vášnivých hádkach o vakcínach a tisícoch mŕtvych sme o ochorení covid-19 prestali počuť. Je mediálne, politické a spoločenské mlčanie oprávnené, alebo nad zdravím opäť vyhral kapitál?
Skončila sa éra covidu?
Pandémia sa k nám rozšírila v marci 2020. K dnešnému dňu skončilo na JISkách viac ako 15 000 pacientov, na pľúcnej ventilácii viac ako 8 600. Počet úmrtí v roku 2021 bol o štvrtinu vyšší ako v roku 2020. Ak by na každý pozitívny laboratórny (PCR a LAMP) test pripadal jeden nakazený občan, každý tretí obyvateľ Slovenska by sa za posledné štyri roky nakazil covidom.
Tieto hrozivé štatistiky nám môžu slúžiť aj ako okienko do stavu spoločnosti. Čoraz vyššia individualizácia spôsobila, že mnohí mali po pár týždňoch plné zuby „náhubkov“ a vyhlášok. Onedlho sa stalo trendom nenosiť rúško správne a prevracať oči pri slove odborník. Na druhej strane sa liberálna elita pustila do bežných občanov, nazývajúc ich dezolátmi a umlčovaním každého nesúhlasného názoru. Zatiaľ čo veda bola pri respirátoroch a vakcínach jasne na strane Úradov verejného zdravotníctva, komunikácia opatrení bola prinajmenšom nepostačujúca. V spoločnosti tak rozdeľovanej, ako je tá kapitalistická, sa nemožno čudovať frustrácii ľudí z cirkusu, aký sa zo strany politikov okolo covidu dial.
Médiá (mainstreamové i alternatívne) tvoria dôležitú časť nášho života a inak tomu nebolo ani pri covide. Síce nevyzývali k ochrane občanov Slovenska pred covidom tak vehementne, ako burcujú za a proti zbrojeniu Ukrajiny alebo za a proti Ficovi, stále sa covidu rozsiahlo venovali. Jeden tábor sa snažil v rozhodnutiach vlády nájsť iba to dobré. Obhajoval plošné testovanie, demonštrujúcich nenávidel ako diabol kríž a nedokázal pochopiť, že ľudia ledva platiaci nájom si nemohli dovoliť nosiť každý deň nový respirátor. Od druhej strany sme sa podozvedali kopec nových vedeckých poznatkov, z ktorých sa mne ako študentovi lekárstva dodnes točí hlava. Antagonizmus týchto živlov prispel k nepochopeniu dôležitosti opatrení a rebelantstvu vtedy, keď bolo najmenej prospešné.
Viac zaujímavé ako chyby toho-ktorého média pri reportovaní pandémie je to, ako náhle sa o nej prestalo hovoriť. Logika by naznačovala, že to súvisí s jej ústupom. Je tomu naozaj tak, alebo má ticho inú príčinu?
Čísla a naratív nesedia
Keď sa počas pandémie hrotili bitky liberálov a konzervatívcov, dostalo sa nám aj geniálneho názoru, že treba testovať menej a tým bude aj menší počet pozitívnych prípadov ochorenia. Tento hlúpy výrok je momentálne prekvapivo dôležitý. Pozrime sa na graf denného počtu laboratórnych testov na covid:
Môžeme vidieť, že aktuálny počet testov je oproti predchádzajúcim rokom prakticky nulový. Logicky teda aj celkový počet pozitívnych prípadov je nižší. Môže to buď znamenať, že covid sa na Slovensku prakticky skončil, alebo že tu stále medzi nami je, ale ľudia sa naň nedávajú testovať. Obraz nám dotvoria štatistiky pracovnej neschopnosti (PN):
Ukazovatele práceneschopnosti si udržiavajú relatívne stabilnú nadpriemerne vysokú hodnotu. Do pozornosti dávam údaje za rok 2022 – testovalo sa síce minimálne, no počet ľudí na PNke bol prakticky rovnaký ako za ostatné covidové roky. Údaje Štatistického úradu za rok 2023 sú zatiaľ nedostupné, môžeme ich však doplniť údajmi Sociálnej poisťovne:
Štatistiky vydané Sociálnou poisťovňou majú zjavne klesajúci trend. Tie však zatiaľ neobsahujú čísla za december 2023. Extrapoláciou dát zistíme, že sa počet vyplatených nemocenských dávok v roku 2023 (cca 1,51 mil.) približuje k počtu za rok 2022 (cca 1,72 mil.). Je potrebné pripomenúť, že nárok na nemocenské vzniká od 11. dňa práceneschopnosti a že jeho výška je len 55 % denného vymeriavacieho základu. V časoch, keď je takmer nevyhnutné mať viac ako jeden pracovný pomer na pokrytie základných životných nákladov, je teda niekoľkotýždňová práceneschopnosť likvidačná. Zároveň tieto dáta nehovoria o asymptomatických prípadoch (v priemere 32,4 % prípadov u variantu Omicron). Údaje o nemocenských dávkach nám taktiež nepodávajú spoľahlivé informácie o ľahších priebehoch covidu, keď ľudia neostávajú doma vôbec alebo iba na pár dní (zhruba 81 % prípadov skúmaných v rozsiahlej čínskej štúdii). Asymptomatické i ľahké priebehy covidu sú však stále vysoko nákazlivé a predstavujú riziko rýchleho šírenia choroby.
Na základe toho, čo vieme o prenose kvapôčkových infekcií (a čo nám potvrdil aj rapídny prenos covidu po prvých pár potvrdených prípadoch), môžeme sebaisto tvrdiť, že je medicínsky nemožné, aby sa covid len tak vytratil. Rozhodne nie pri tak neefektívnom používaní rúšok a dezinfekcií a nerešpektovaní ostatných opatrení, ako tomu bolo na Slovensku. Pravdepodobnejšie teda je, že covid s nami ostal. Jediné, čo sa zmenilo, je mediálny naratív okolo neho (a s ním aj spoločenský diškurz o covide).
Dlhý covid hrozí kolapsom zdravotníctva
Obraz o covide vytváraný v médiách i odborníkmi bol obrazom horšej chrípky, ktorá príde a vo väčšine prípadov aj odíde. V nebezpečenstve boli iba určité rizikové skupiny obyvateľstva. Potreba vytvorenia takéhoto obrazu je pochopiteľná – ľudia oveľa lepšie reagujú na priame ohrozenie seba a blízkych. O čom sa však hovorilo nedostatočne, sú dlhodobé následky covidu, takzvaný dlhý covid.
Tak ako sme sa v prvých mesiacoch pandémie dozvedali nové informácie za chodu, tak aj dnes čakáme na nové dáta a štatistiky o dlhom covide. Napriek tomu vieme už dnes s istotou povedať, že covid má trvajúce negatívne následky na celé telo. Pľúca sú dlhodobo poškodené, srdce je slabšie a nastávajú aj rôzne neurologické problémy. Ak máte od pandémie problémy s únavou, pozornosťou, pamäťou či so spánkom, je možné, že je za tým covid (aj keď ste nemali žiadne akútne príznaky). Hrozivé je aj zvýšené riziko schizofrénie a syndrómu získanej imunitnej nedostatočnosti (AIDS). Viac o dlhom covide v článku neurobiologičky a členky vedenia FĽM Sely Papan.
Budúci nárast kardiovaskulárnych, neurologických a ďalších ochorení spôsobených covidom by znamenalo rozsiahle dopady na celú populáciu a veľký stres už teraz kolabujúceho zdravotníctva. Je preto zarážajúci prístup médií a politikov, ktorí sa tvária, že covid prestal existovať. Svojou nezodpovednosťou ohrozujú všetkých obyvateľov Slovenska na najbližšie desiatky rokov. Ruky nemajú čisté ani zdravotníci a manažment zdravotníckych zariadení. Postupne pozorujeme opätovné zatváranie oddelení či celých nemocníc pre návštevy. Dôvod? „Nárast respiračných ochorení“. Je zjavné, že v strachu pred vytvorením paniky sa zdráhajú priamo pomenovať problém. Covid je tak nenápadne kategorizovaný ako iba ďalšie ochorenie, ktorému netreba venovať osobitnú pozornosť.
Prečo sa o covide mlčí?
Ak by sme sa na mediálno-politické vzduchoprázdno okolo covidu pozreli idealisticky, mohli by sme tvrdiť, že téma covidu proste nie je populárna. Ľudia dnes radšej berú vidly do rúk proti kvír mimovládkam, medveďom či špeciálnym prokuratúram. Je pravda, že rýchly mediálny cyklus urobí aj zo smrteľného ochorenia niečo nudné. Kapitalistické médiá musia byť v prvom rade ziskové a hovoriť o tej istej téme niekoľko rokov jednoducho nepredáva (samozrejme, ak nepíšete pre kaviareň o niekoľko-stom dni vojny na Ukrajine).
Väčšina médií a politikov má spoločnú jednu vec – slúžia kapitálu. Novinári tak robia ako zamestnanci firiem a ide u nich o pracovnú náplň (v horších prípadoch životné poslanie). Pre politikov neuposlúchnutie rozkazov kapitalistov znamená stratu financií a rýchly prechod na politický cintorín.
Covid spôsobil neslýchanú finančnú krízu, ktorá položila mnohé firmy na kolená. Najväčší zásah utrpeli služby v gastronómii či hotelierstve, ale ani zjavný prechod na online formu predaja mnohým spoločnostiam nepomohol. Nehovoriac o počte ľudí, ktorí prišli o prácu, a rodín vhodených do neistoty o svojej budúcnosti. Mnohí zamestnávatelia sa na možnosť podobnej krízy vôbec nepripravili. Napĺňanie kvartálnych finančných výsledkov bolo vždy prednejšie ako dlhodobá dômyselnosť.
Systém sa počas pandémie nezmenil a stále žijeme v kapitalizme. Nezmenili sa preto ani motivácie a kroky majiteľov firiem. Zisk má stále najvyššiu prioritu a prispôsobil sa tomu aj mediálno-politický naratív. Ekonomický otras covidu bol tak neznesiteľný, že akonáhle to bolo možné, kapitalisti dali stopku varovaniam o hrozbách pandémie. Pandémie, ktorá je stále veľmi reálna a nikam neodchádza.
Chráň sa a bojuj proti systému
Priemerný človek nemá akýkoľvek dosah na médiá ani vysokú politiku. História nám to už mnohokrát dosvedčila. Nevieme mávnuť čarovným prútikom a nastaviť logické smerovanie štátu. Náš dosah siaha iba po nás samých, dokiaľ sa držíme v medziach individualizmu vštepovaného kapitalistami.
Zmeniť svojpomocne ticho okolo covidu je pre bežného človeka asi tak reálne, ako odstránenie klimatickej krízy či kvír oslobodenie. Áno, treba recyklovať a je pekné vyvesiť si na okno dúhovú vlajku, ale skutočný dopad týchto individuálnych činov je prakticky nulový. Moc je v kapitalizme v rukách kapitalistov a iba oni môžu presadiť zmysluplné zmeny. Ako som však už vysvetlil, tieto zmysluplné zmeny by išli priamo proti ich záujmom – zisku.
Odpoveď na covidovú otázku je podobná ako pre množstvo iných celospoločenských problémov, ktorým čelíme. Aby sme mali nástroje na ich riešenie, potrebujeme najprv prekonať systém založený na zisku a nahradiť ho systémom, ktorý dáva na prvé miesto ľudí. Týmto systémom je socializmus a jeho úspech pri riešení pandémie sme mohli pozorovať na vlastné oči na Kube či v Číne.
Najlepšie, čo vieme pre seba a svojich blízkych urobiť, je chrániť sa vhodnými ochrannými prostriedkami a neprestajne bojovať za lepší systém.
.
.
Jakub Rendvanský, člen vedenia FĽM
autor je študentom všeobecného lekárstva
