Nad Slovenskom visia mračná privatizovaného zdravotníctva. Zdravie sa stalo komoditou trhu. A kapitalisti si rátajú pribúdajúce zisky.
Finančná skupina Penta, vlastniaca zdravotnú poisťovňu, množstvo nemocníc, polikliník a lekární, sa rozhodla zlepšiť svoj imidž. Na webe Zlepšujeme zdravotníctvo sa chvastajú systémom poskytovania starostlivosti o pacienta, investíciami do zdravia a implikáciami, že sú obeťou štátnych regulácií. „Podnikateľské“ praktiky Penty v zdravotníctve však rozhodne nie sú ničím chvályhodným. Históriu majú bohatú, a preto si ju iba stručne pripomenieme.
Vertikálna integrácia spasiteľky
Od zavedenia trhového prístupu k poskytovaniu zdravotných služieb sa Pente podarilo sprivatizovať takmer každú súčasť tejto oblasti. Vlastní zdravotnú poisťovňu, vďaka ktorej dostáva skrz povinné poistenie od 1,6 milióna ľudí (premietajúcich sa do 1,9 miliárd eur v tržbách) zdroje pre svoju lobistickú a PR pobočku. Zároveň vlastnia sieť rôznych zdravotníckych zariadení a lekární, v ktorých si (zjednodušene) cez svoju poisťovňu sami preplácajú zdravotné výkony a vydávané lieky.
Penta vytvára obraz spasiteľa. Nájdeme ju na každom kroku v systéme zdravotnej starostlivosti, a teda si ju nevyhnutne spájame so šľachetným procesom ozdravovania. Ozdravenie je však opak toho, čo Penta prináša na trh.
Precenené Bory
Ako upozornilo Lekárske odborové združenie (LOZ), konanie štátu vo vzťahu k „penťáckej“ Nemocnici Bory je podozrivé. Na základe novej kategorizácie nemocníc boli Bory zaradené do štvrtej kategórie. Táto kategória je druhou najvyššou a je určená pre nemocnice vykonávajúce komplexné výkony a občasnú špecializovanú starostlivosť (neurochirurgia, kardiochirurgia apod). Podľa LOZ však Bory spĺňajú podmienky pre nemocnicu druhej kategórie – bežnej nemocnice, ktorá zabezpečuje pôrodnícke zákroky či výmeny kĺbov.
Foto: Denník Pravda
Pri zaraďovaní nemocníc do jednotlivých kategórií je dôležitých viacero faktorov a nemocnica bude zrejme otvárať ďalšie oddelenia rozširujúce jej kvalifikovanosť. Podstatou však ostáva, že ak nie sú nemocnice kategorizované objektívne (a podľa aktuálneho stavu), prichádza takáto centralizácia o svoj význam a na konci dňa trpí nielen štátna pokladnica, ale predovšetkým pacient.
Penta a štát
Bratríčkovanie sa politikov s predstaviteľmi Penty malo za následok nejednu horúcu kauzu. V oblasti zdravotníctva tomu nie je inak a ich prepojenie so štátnymi predstaviteľmi bolo zdokumentované napríklad v spise Gorila. Aby sme neopakovali zistenia novinárov, mali by sme si uvedomiť, že tu nejde o tú-ktorú politickú stranu či konkrétne Pentu.
To, že je Penta v pozícii, v ktorej je schopná ovplyvňovať štát, je symptómom problému väčšieho, ako je finančná skupina. Ak by Penta zo dňa na deň prestala existovať, vznikla by iná organizácia, ktorá by robila to isté. Problémom je systém, ktorý umožňuje nielen existenciu Penty a jej obdôb, ale aj trhovej ekonomiky ako takej.
Dokiaľ bude existovať trhová ekonomika, dovtedy sa bude každý segment trhu vertikálne i horizontálne integrovať – monopolizovať. Ide o prirodzený jav, ktorému v kapitalizme nemožno zamedziť. Môžeme sa tváriť, že trh je „regulovaný“ – to ho však regulovaným neurobí. Rovnako si musíme uvedomiť, že aj regulovaný trh je stále iba trhom. Buržoázna trieda (trieda majiteľov firiem a zamestnávateľov) má vďaka svojmu finančnému a ostatnému postaveniu v štáte rozhodujúcu moc. Nie je v jej záujme, aby si sama stavala prekážky vo forme účinných regulácií. Politické strany sa v parlamente a vláde môžu zmeniť počas volebnej maškarády, ale ich vplyv siaha iba potiaľ, pokiaľ im to kapitál povolí. Môže totiž v sekunde anulovať ich politický úspech mediálnou antikampaňou či finančnou podporou politického oponenta.
Triáda dobrého zdravotníctva
Ak teda chceme zdravotníctvo, ktorého cieľom nie je tvoriť zisk pre zopár boháčov, ale poskytovať dostupnú a kvalitnú starostlivosť, musíme si uvedomiť, že:
- Ponechať zdravotníctvo v rukách trhu je vrcholná hlúposť. Tento prístup ide proti vedeckým poznatkom a z rôznych dôvodov hazarduje so zdravím pacienta. Centrálne koordinovanie zdravotníctva vo vlastníctve socialistického štátu je najlogickejší a najlepší známy spôsob, ako zabezpečiť dostupnú a kvalitnú starostlivosť.
- Zdravotníctvo je späté so stavom a nastavením ekonomiky. História ukázala, že napriek najšľachetnejším snahám zdravotníkov brániť sa tlaku kapitalizmu, zdravotníctvo je nútené podriadiť sa ekonomickému nastaveniu. Ako príklad si môžeme uviesť prechod z feudalizmu ku kapitalizmu v západnej Európe a jeho vplyv na zdravotníctvo alebo britskú NHS. Tá vznikla v polovici 20. storočia so sľubmi „reálneho socializmu“. Po období typických kapitalistických ekonomických kríz v 60. a 70. rokoch prišlo „riešenie“ vo forme neoliberalizmu. Na mušku sa nedostal zdroj problémov, ale záplata – sociálny štát. Postupným ukrajovaním sa tak z NHS stala dnešná troska pôvodných ambícií. Zo zdravotnej starostlivosti sa v kapitalizme teda stáva menej kvalitná komerčná služba, na ktorú možno nalepiť cenovku (a ak si to nemôžete dovoliť, máte smolu).
- Trhová ekonomika a kapitalizmus idú ruka v ruke. „Trhoví socialisti“ sa môžu ísť roztrhnúť, to však na pravde nič nezmení. Ak chceme lepšie zdravotníctvo, nestačia leukoplasty vo forme reforiem. Pokým budeme žiť v kapitalizme, zdravotníctvo bude v službách kapitálu, nie ľudí a verejného blaha.
Zdravotníctvo, ako ho (ne)poznáme
Momentálna korupcia politikov, pochybné vzťahy medzi poisťovňami a zdravotnými poskytovateľmi či iné popísané javy sú ničím v porovnaní s tým, čo môže nastať. Ak by sme súčasný „pokrok“ v zdravotníckej politike natiahli do budúcnosti, vznikajú oprávnené obavy o samotný charakter zdravotníctva. Ako dlho môžeme „integrovať“ oblasť trhu, kým nevznikne monopol? Koľko ústupkov môžu skorumpovaní politici doručiť, kým sa aj tá posledná zábrana odstráni a zdravotníctvo sa stane otvoreným trhoviskom?
Odpoveď môžeme hľadať v krajinách, ku ktorým naši politici najviac vzhliadajú. Zdravotné poistenie v USA nemá takmer žiadnu reguláciu a ide skôr o almužnu konkrétnych zamestnávateľov. To umožňuje majiteľom zdravotníckych zariadení určovať šialené ceny za lekárske zákroky či liečivá. Samotné poisťovne, produkt skomercializovaného zdravotníctva, sa tiež snažia maximalizovať zisk, a preto hľadajú každú výhovorku, aby zákrok poistenca nemuseli preplácať. USA majú spomedzi „vyspelých“ krajín najvyššiu úmrtnosť novorodencov, najvyššiu úmrtnosť pre liečiteľné choroby či najvyššiu mieru samovrážd. Pomerne k množstvu peňazí, ktoré priemerný občan dá do svojej starostlivosti, majú USA najhoršie zdravotnícke výsledky. A to ani nehovoríme o počte životov, ktoré boli zničené dlhmi nazbieranými počas jedného pobytu v nemocnici, predraženými život zachraňujúcimi liekmi či pre chronické ochorenie. Lepšie to nie je ani pre študentstvo medicíny, ktoré sa musí zadlžiť na celý život, aby mohlo mať „privilégium“ vzdelania. Toto je fungujúca trhová ekonomika v zdravotníctve v praxi.
Foto: Wesalius
Monopolizácia zdravotníctva môže mať podobný, ba nebezpečnejší účinok. S dostatočným politickým vplyvom, vedúcim k deštrukcii posledných zvyškov systému váh a protiváh, sa kapitálu otvárajú dvere dokorán. Môže držať poistencov i zdravotníckych pracovníkov ako rukojemníkov. Netreba mať bohatú fantáziu na to, aby si súdny človek uvedomil, že toto môže mať katastrofálne následky a že zdravotníctvo nesmie byť v iných rukách ako verejných.
Pri zaoberaní sa spomínanými problémami sa kapitalistický štát podvolí tlaku trhu a kapitálu. Je preň prirodzené, že trh dostane prioritu nad všetko ostatné – aj ľudské zdravie. Pre kapitalistu niet vyššej hodnoty, ako je zisk. A preto je kapitalista náš prirodzený nepriateľ.
Titulná fotografia: https://www.flickr.com/photos/115089924@N02/16256199615
.
.
Jakub Rendvanský, regionálny koordinátor FĽM Západ a Stred
