Po objavení elektriny sme si prestali svietiť fakľami, po vynáleze kovových strún hudobníci nehrajú na zvieracích črevách a po vynáleze vlaku a auta nepoužívame na transport kone. Prečo teda niektorí ľudia stále nosia kožušiny?
Hebkosť odchovaná v klietke
Nosenie kožuchov kedysi malo praktický význam, chránilo našich predkov pred umrznutím. Dnes je hlavnou funkciou kožušinového kabátu ukázať spoločenský status jeho nositeľa či nositeľky.
Čo všetko sa však musí stať, aby sa mohli modelky predvádzať v drahých huňatých kúskoch? Každoročne je kvôli kožušine odchovaných a zabitých 100 miliónov zvierat. Ide hlavne o líšky, činčily, norky a kuny. Ďalšie státisíce divých zvierat sú zabité po chytení do pascí.
Ako vyzerajú životné podmienky zvierat na kožušinových farmách? Zvieratá chované pre kožušinu sú celý život zatvorené v malých drôtených klietkach. Tieto aktívne zvieratá, ktoré nemajú možnosť vykonávať svoje špecifické aktivity, ako je hrabanie, pohyb na rozľahlých plochách a v prípade norkov aj plávanie a potápanie, vykazujú stereotypné správanie spôsobené duševnou poruchou, ako je nekonečné prechádzanie sa v kruhu. Tieto podmienky môžu viesť aj k sebapoškodzovaniu zvierat a agresivite voči ostatným v klietke.
Vyšetrovania na takzvaných certifikovaných farmách na chov norkov, líšok a psíkov mývalovitých vo Fínsku odhalili žalostné podmienky a utrpenie vrátane chovu nadmerne veľkých „monster líšok“. Zvieratá na farmách žijú s otvorenými ranami, deformovanými končatinami, zapálenými očami a dokonca existujú prípady, v ktorých boli norky dohnané až ku kanibalizmu.
Ako sa končí nešťastný život týchto nevinných zvierat? Vo väčšine prípadov sa dožijú cca jedného roka. Najčastejšie sú zabíjané plynom, elektrickým prúdom či ranou do hlavy. Nie je zriedkavé zvieratá dobiť k smrti či ich hodiť o stenu. Pri procese zdierania z kože sú zvieratá často stále pri vedomí.
Prečo sa k týmto nevinným stvoreniam správame horšie ako k násilníkom, vrahom a pedofilom? Pretože si to žiada módny priemysel. Kožušiny sú znakom prestíže a luxusu a v 21. storočí sú pre krajiny prvého sveta zbytočným výstrelkom. Vo výkladoch „high end“ obchodov vidíme nádherné hebké kožušinové kabáty a ani nám nenapadne, koľko utrpenia za nimi stojí.
Kožuchy, diamanty a iné zbytočnosti
V kapitalistickej spoločnosti profit a estetické vlastnosti ospravedlňujú nekonečnú agóniu a hektolitre vyliatej krvi stvorení slabších a zraniteľnejších. Kožušinový priemysel nie je jediný, ktorý predáva luxus za privysokú cenu. Diamanty a iné drahé kovy sú neslávne známe pre ich ťažbu prostredníctvom detskej a otrockej práce v afrických krajinách. Diamanty, rovnako ako kožušiny, nemajú pre ľudí žiadnu skutočnú hodnotu ani využitie. Sú to bohapusté dôkazy statusu a módne doplnky, ktoré slúžia jedine vreckám podnikateľov.
Kožuchy a iné výrobky z kožušiny sa stále tešia obľube napriek tomu, že už dávno existuje teplejšie, kvalitnejšie a lacnejšie zimné oblečenie.
Aktivistické skupiny sústreďujúce sa na práva zvierat sa snažia bojovať proti kožušinovému priemyslu pomocou spoločenského tlaku a bojkotu značiek a obchodov, ktoré kožušiny predávajú. Do istej miery je ich práca efektívna. Bez systematickej zmeny však úplné vymiznutie tohto krutého priemyslu nedosiahneme. Nikdy nepremeníme trh na empatický a spoločensky zodpovedný, pretože podnikatelia urobia všetko pre to, aby chránili svoj zisk. Prírodu, zvieratá (a iných ľudí) vnímajú len ako nástroje pre vlastné obohatenie, nie ako živé bytosti cítiace bolesť, ktoré sú hodné vlastných práv. S radosťou odsúdia milióny nevinných na krutú smrť, pokiaľ im to prinesie čo i len nepatrný zisk. Čo tým dávajú spoločnosti? Plný šatník a komplimenty na outfit pre dámy a pánov z vrchných vrstiev spoločnosti.
Radšej z druhej ruky
Určitým spôsobom môže pomôcť každý a každá z nás. Dávajte si pozor na greenwashing v módnom priemysle, najmä na „fast fashion“ značky. Môžu síce tvrdiť, že používajú ekologické materiály, no v skutočnosti spôsobujú prírode svojím výrobným procesom obrovské škody, ako napríklad znečistenie vody, obrovskú produkciu odpadu a emisií CO2 transportom výrobkov do celého sveta. Netreba zabúdať ani na to, že tieto spoločnosti dokázateľne využívajú otrockú a detskú prácu.
Kde si teda mám kúpiť oblečenie? Second hand obchody či malé lokálne značky sú najlepšou voľbou. V second hand-e si vždy dokážeme nájsť kvalitné oblečenie, a to navyše za oveľa nižšie ceny. Predĺžime tak život oblečeniu, z ktorého by sa inak stal zbytočný odpad.
Bojkot, šírenie osvety a priama akcia sú stále dôležitými nástrojmi zmeny. Tento boj však nezvádzame iba na jednom fronte. Vinníkov je potrebné odstrihnúť od možnosti profitovať na utrpení, a to systematickou zmenou. Za tú bojujeme organizovaním a zjednocovaním sa.
Smrť kapitalizmu a dôstojný život pre všetky bytosti na Zemi!
Fotografie: združenie Oikeutta eläimille, Animal Equality International
.
.
Alexandra Aganbegović, podpredsedníčka FĽM
