Slovom demokracia sa západné mocnosti oháňajú celé storočia. Ako však vyzerá skutočná demokracia? Odpoveď nám odkrýva Kubánska republika.
Kuba sa nachádza pár stoviek kilometrov od USA v Karibskom mori. Politický systém tam stojí na báze participatívnej demokracie. Tento systém sa snaží priniesť maximálne zapojenie každého občana do politického života. Priemerná účasť na voľbách do národnej rady je 84 %, pričom dosahuje hodnoty aj nad 95%.
Načo voliť? Aj tak sa nič nezmení…
Ako vyzerajú štatistiky v zastupiteľskej demokracii kapitalizmu, napríklad u nás na Slovensku? Najvyššiu účasť dosiahla vo voľbách do národnej rady v roku 1998 s 84 %. Čísla v posledných rokoch klesajú. Naša priemerná účasť sa pohybuje okolo 65 % a najnižšia je 54 %. To sú výsledky nechuti angažovať sa v politickom systéme, ktorý slúži bohatým.
Na Slovensku potrebuje človek na vytvorenie a základné financovanie politickej strany desaťtisíce až státisíce eur. Kandidát, ktorý chce byť úspešný, musí do kampane investovať také financie, ktoré u bežného pracujúceho nenájdete. Takýto systém zaisťuje, že do pozícií dôležitých pre fungovanie štátu sa dostanú iba určití ľudia s kapitálom. Bežný človek stráca chuť zapájať sa do politiky, nevidí svoj vplyv, jeho životné podmienky zostávajú na nízkej alebo horšej úrovni aj po voľbách. Počet ľudí žijúcich v chudobe narastá, ekologické problémy sa neriešia, zdravotníctva sa rozpadá… Tiež to pomáha nenávistným fašistom rozširovať ich ideológiu medzi ľudí.
Prázdne frázy sú zakázané
Kubu zastupuje jedna politická strana – Komunistická strana Kuby. Fakticky je ale každý kandidát nezávislý, kandiduje, či na pozície krajské, alebo štátne za seba, nemusí byť súčasťou Komunistickej strany a ani nemusí byť socialista. Ľudia sami nominujú kandidátov, ktorých potom volia. Väčšinou sú to ľudia s členstvom v jednej z niekoľkých organizácií (napr. Výbor pre ochranu revolúcie, Federácia žien), ktoré fungujú v kubánskom verejnom sektore.
Kandidáti si „kampaň“ robia sami. Napríklad sociológ Miguel Barnet, ktorého si ľud zvolil, pretože ho poznal skrz literatúru a veril, že bude v národnej rade rozhodovať správne v ich záujme. U nás ľudia politikov poznajú cez billboardy a lacné slogany. Na Kube je západná forma politickej kampane zakázaná. Nevedia si ani predstaviť, že by sa im každý kilometer cesty snažil niečo predať, či už politickú stranu, alebo produkty.
Každý občan môže sledovať proces sčítavania hlasov na mieste, kde prebieha. To zaručuje, že nemôže byť manipulované.
Poviete si, že určite sú aj na Kube poslanci platení veľmi dobre. Nie je to tak. Na Kube je účasť v politike neplatená a delegáti národnej rady majú prácu ako každý iný občan. Kým nám politici prinášajú problémy, na Kube im prinášajú zdravotníctvo lepšie ako v USA, uznané práva LGBTQ+ ľudí, a to na vyššej úrovni ako určité krajiny Európy (aj Slovensko) či dokonca Spojené štáty americké.
Demokracia pre vyvolených?
Demokracia by mala slúžiť ľuďom, nemala by prinášať benefity tým, ktorí ľudí klamú, bohatým, ktorí sa iba chcú dostať k väčšej moci, a ani nenávistným fašistom. Demokracia by mala byť transparentná.
Systém, ktorý funguje u nás, funguje presne pre tých, proti ktorým by mal stáť. Zmenu tohto systému si nedokážeme zvoliť – musíme si ju vybojovať.
.
.
Kamil, člen FĽM Západ
