Imperialisti eskalujú situáciu v západnej Afrike, zatiaľ čo sa hospodárstvo po celom svete spomaľuje. Štvordňový pracovný týždeň sa opäť ukázal ako nevyhnutná a všestranne lepšia alternatíva. Akútnejšia je však potravinová bezpečnosť, ktorá je ohrozená vojnou na Ukrajine. Toto aj viac v dnešnom prehľade správ zo sveta!
Prevrat v Nigeri
Zatiaľ čo západný blok naďalej odsudzuje prevrat v Nigeri, v diplomatických kruhoch zaznievajú hrozby z vysokých postov a po sérii hospodárskych sankcií sa nad západnou Afrikou vznáša hrozba vojny. V dôsledku korupcie, zlého hospodárenia a krízy životných nákladov v tejto africkej krajine došlo minulý týždeň v Nigeri k prevratu, ktorý uskutočnila prezidentská garda. Prevrat následne podporila aj armáda.
Podobný vývoj sa odohral aj v susednej Burkine Faso a Mali, ktoré vyjadrili bratské vzťahy s novou nigerskou administratívou a varovali, že akýkoľvek vojenský zásah v krajine by sa považoval za „vyhlásenie vojny“ aj voči nim. Toto vyhlásenie nasleduje po výzvach na vojenskú akciu s cieľom obnoviť moc zvrhnutého prezidenta Bazouma, ktoré okrem iných vyslovili Francúzsko a Spojené štáty. Bratské vlády rovnako odmietli byť komplicitné v „nezákonných, nelegitímnych a neľudských sankciách voči ľudu a orgánom Nigeru“. Guinejská prezidentská kancelária rovnako uviedla, že sankcie „predstavujú možnosti, ktoré by neboli riešením súčasného problému, ale viedli by k humanitárnej katastrofe, ktorej dôsledky by mohli presiahnuť hranice Nigeru“, čo je vzor, ktorý sme videli sa opakovať od Iraku až po Kubu.
Súčasná administratíva obvinila bývalú vládu zo schválenia francúzskeho útoku na prezidentský palác, keďže protifrancúzske nálady v regióne stále rastú. Dôležité je, že Niger je štvrtým najväčším producentom uránu na svete, pričom väčšinu jeho uránových baní vlastnia a prevádzkujú francúzske spoločnosti. Z nigerského uránu sa vyrába 40 % elektrickej energie vo Francúzsku, zatiaľ čo prístup k elektrine má len 11 % obyvateľov Nigeru. Nie je prekvapením, že Francúzsko ako bývalý kolonizátor vyhlásilo ostré odsúdenie vzhľadom na jasný útok na možnosť francúzskeho kapitálu vlastniť a pôsobiť v Nigeri proti záujmom nigerského ľudu. Len čas ukáže, či táto nová administratíva prejde na civilnú vládu a či bude pokračovať v úsilí o oddelenie od baníckych neokoloniálnych štruktúr.
Trump to bude mať ťažké
Bývalý prezident Spojených štátov Donald Trump bol obvinený zo štyroch trestných činov vrátane sprisahania s cieľom oklamať USA, sprisahania proti [občianskym] právam, sprisahania s cieľom zabrániť úradnému konaniu a marenia úradného konania. Obvinenia súvisia s tvrdeniami, že sa pokúsil zvrátiť výsledky prezidentských volieb v roku 2020. Prokurátori tvrdia, že Trump šíril klamlivé tvrdenia o volebných podvodoch, vyvíjal nátlak na úradníkov, aby zmenili výsledky a podnecoval násilný útok na Kapitol USA 6. januára 2021. Trump je v obžalobe jedinou obvinenou osobou, ale spomínajú sa viacerí spolupáchatelia vrátane Rudyho Giulianiho a bývalého úradníka ministerstva spravodlivosti Jeffreyho Clarka. Napriek týmto prekážkam zostáva Trump hlavným uchádzačom o republikánsku prezidentskú nomináciu v roku 2024.
Ruské útoky hrozbou pre potravinovú bezpečnosť
Rusko začalo útok na ukrajinské obilné prístavy vrátane dunajského prístavu Izmail na druhej strane rieky od Rumunska. Útok poškodil obilné silo, čo ovplyvnilo schopnosť Ukrajiny vyvážať obilie, ktoré je nevyhnutné pre globálnu potravinovú bezpečnosť. Ceny pšenice napríklad v Chicagu v reakcii na útok vzrástli o 4 %, čo zvýšilo obavy o globálne dodávky obilia. Celá táto situácia vedie k možnej potravinovej kríze a OSN varovala pred hladom v najchudobnejších štátoch sveta.
Provokatér – Poľsko alebo Bielorusko?
Poľsko nasadí na svoju východnú hranicu ďalšie jednotky a vojenské vybavenie po údajnom narušení svojho vzdušného priestoru dvoma bieloruskými vrtuľníkmi. Poľské ministerstvo obrany uviedlo, že vrtuľníky prekročili poľský vzdušný priestor počas výcviku v blízkosti hraníc. Bielorusko toto obvinenie odmietlo a pripísalo ho poľským snahám ospravedlniť zvyšovanie počtu síl na bieloruských hraniciach.
Tajfún v Japonsku
Tajfún Khanun zasiahol juhozápadné ostrovy Japonska silným vetrom a prudkými zrážkami. Búrka obmedzila prístup k elektrickej sieti pre státisíce ľudí na Okinawe a spôsobila smrť jedného človeka.
Svetové hospodárstvo spomaľuje
Celosvetová aktivita tovární zostala v júli pomalá, čo naznačuje spomalenie rastu Číny, ktorá ovplyvňuje svetovú ekonomiku. Amerika však vykazovala relatívnu stabilitu v porovnaní s Európou a Áziou. Ukazovateľ celosvetovej výrobnej aktivity spoločnosti S&P Global bol na najnižšej úrovni od júna 2020, pričom hodnota pod 50 znamená pokles. Eurozóna zaznamenala výrazné oslabenie, najmä v Nemecku, Francúzsku a Taliansku. Pokles výrobnej aktivity v Nemecku sa v treťom štvrťroku prehĺbil, zatiaľ čo vo Francúzsku nebol taký výrazný, ako sa pôvodne predpokladalo. V Spojenom kráľovstve sa produkcia tovární znížila najrýchlejším tempom za posledných sedem mesiacov v dôsledku vyšších úrokových sadzieb a zníženia nových objednávok.
V Ázii v Japonsku, Južnej Kórei, na Taiwane a vo Vietname sa výrobná aktivita v júli znížila, najmä v dôsledku slabého čínskeho dopytu. Poklesol aj čínsky výrobný PMI, ktorý zaostal za prognózami analytikov a vyvolal výzvy pre zákonodarcov. Predpokladá sa, že hospodársky rast rozvíjajúcej sa Ázie sa zrýchli, ale neistota v dôsledku spomalenia Číny pretrváva.
Celkovo svetová hospodárska situácia poukázala na dilemu, ktorej čelia politici, ktorí sprísňujú menovú politiku s cieľom udržať infláciu na uzde, ale zároveň musia v náročných hospodárskych podmienkach predchádzať potenciálnej recesii.
Skvelá správa na záver
Pilotný program neziskovej organizácie 4 Day Week Global so sídlom na Novom Zélande testoval štvordňový pracovný týždeň v spoločnostiach v rôznych krajinách vrátane USA, Austrálie a Spojeného kráľovstva. Výsledky ukázali, že skrátený pracovný týždeň bol mimoriadne úspešný, pričom pracovníci boli efektívnejší, udržiavali lepšiu rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a menej často podávali výpovede. Zúčastnené spoločnosti zaznamenali 15 % nárast príjmov. Demokratický poslanec Mark Takano na základe týchto zistení presadzuje, aby sa v USA zaviedol zákon o 32-hodinovom pracovnom týždni, pričom zákon o spravodlivých pracovných normách by sa upravil tak, aby umožňoval vyššie príplatky za nadčasy nad 32 hodín. Za kratší pracovný týždeň sa zasadzujú aj ďalší zákonodarcovia, napríklad senátor Bernie Sanders. Niektoré americké spoločnosti začali testovať túto myšlienku a úspech pilotného programu ukázal sľubné výsledky pre udržateľnosť tohto modelu.
.
.
Zdroj: First Thought – YouTube
