V dnešnom prehľade správ sa venujeme spoločenskému kolapsu v USA, hrôzam vojny v Sudáne i inovatívnemu spôsobu obnovy chrupu. Prečítajte si ľavicové postrehy zo zahraničia!
Masové vraždy v USA na dennom poriadku
USA zažili ďalšiu vlnu masových vrážd vo Filadelfii, Baltimore a Texase, pri ktorej prišlo o život desať ľudí. V pondelok a utorok podozriví v nepriestrelných vestách strieľali do ľudí na tak banálnych miestach, ako sú pouličná párty a miestny festival. Medzi obeťami boli aj malé deti. Ide o ďalšiu epizódu dokazujúcu zlyhávanie USA pri riešení závažných spoločenských chýb, ktoré umožňujú alebo vedú ľudí k páchaniu činov masového násilia.
Spoločenský diškurz opäť žiada reguláciu zbraní, pričom prezident Biden vyzval na sprísnenie zákonov o strelných zbraniach. Republikáni naďalej blokujú všetky pokusy o ich zavedenie (vrátane navrhovaného zákazu bojových zbraní). Policajní komisári uviedli: „Vôbec nechápeme, prečo sa to udialo, (…) zdá sa, že toto vražedné besnenie nesie znaky iných náhodných masových strelieb, ku ktorým v Spojených štátoch dochádza.“
V tejto súvislosti treba uviesť, že v USA bolo v roku 2023 doteraz zaznamenaných viac ako 340 masových strelieb – každý deň viac ako jedna. Rovnako majú USA najviac úmrtí spôsobených strelnými zbraňami na obyvateľa než ktorákoľvek iná veľká krajina s vysokými príjmami. Odráža to spoločenské deficity amerického života, ktoré majú korene v zanedbávaní prístupu k starostlivosti o duševné zdravie, v absencii rozumnej legislatívy o vlastníctve zbraní a vo všeobecnej neistote Američanov, pokiaľ ide o životné náklady a jeho kvalitu. Napriek tomu masové streľby pokrývajú menej ako 1 % násilia páchaného strelnými zbraňami v USA. Hlavné dve politické strany doposiaľ nenavrhli skutočné riešenie násilia.
Sudán trpí občianskou vojnou
V sudánskom Omdurmáne vypukli intenzívne boje, keď sa armáda stretla s polovojenskými jednotkami rýchlej podpory (RSF), aby im odrezala zásobovacie trasy. Konflikt vyvolaný spormi o prechod na civilnú vládu vyústil do každodenných bojov v Chartúme, etnicky motivovaného zabíjania v Dárfúre a do hrozby dlhotrvajúcej občianskej vojny. Pokusy o prímerie zlyhali.
Konflikt viedol k značnému vysídleniu, pričom podľa najnovších štatistík OSN bolo takmer 2,8 milióna ľudí nútených opustiť svoje domovy vrátane približne 650 000 utečencov, ktorí hľadajú bezpečie v susedných krajinách.
Kauza spáleného Koránu
Rada OSN pre ľudské práva sa na žiadosť Pakistanu stretne na naliehavom zasadnutí, aby prerokovala spálenie Koránu pred mešitou vo Švédsku. Zasadnutie zamerané na nárast náboženskej nenávisti by sa malo uskutočniť koncom tohto týždňa. K incidentu došlo počas protestu povoleného políciou v Štokholme. Vyvolal odsúdenie niekoľkými krajinami, pričom Maroko na neurčito odvolalo svojho veľvyslanca vo Švédsku. K medzinárodným reakciám sa pridali aj protesty v Bagdade a vyjadrenia tureckého prezidenta Erdogana.
„Najrozvinutejšia“ krajina – najhoršie zdravotníctvo?
Nová štúdia odhaľuje, že počet žien, ktoré zomrú do jedného roka po tehotenstve, sa v Spojených štátoch v rokoch 1999 až 2019 viac ako zdvojnásobil. Z výskumu, ktorý nezahŕňal údaje o pandémii COVID-19, vyplýva, že miera úmrtnosti matiek na 100 000 živonarodených detí sa v tomto 20-ročnom období zvýšila z 12,7 na 32,2. Najvyšší počet úmrtí bol zaznamenaný u černošských žien, po ktorých nasledovali ženy z radov amerických Indiánov a pôvodných obyvateľov Aljašky. Štrukturálny rasizmus a problémy s prístupom k zdravotnej starostlivosti sa považujú za významné faktory, ktoré prispievajú k tomuto alarmujúcemu trendu. USA majú najvyššiu úmrtnosť matiek spomedzi bohatých krajín, pričom medzi príčiny patria nadmerné krvácanie, infekcie, srdcové ochorenia, samovraždy a predávkovanie drogami.
Zadlžená Zambia
Cieľom parížskeho samitu, ktorý Macron usporiadal 24. júna, bolo riešiť dlhovú krízu, ktorá postihuje rozvojový svet. Zambia, prvá africká krajina, ktorá v roku 2020 nesplatila svoj štátny dlh v dôsledku pandémie COVID-19, dostala súhlas na reštrukturalizáciu pôžičiek vo výške 6,3 miliardy USD od svojich hlavných veriteľov vrátane Číny a západných krajín.
Dlhová kríza sa stala celosvetovým problémom. Mnohé rozvojové krajiny s nízkymi rozpočtami sú blízko krízy alebo sa v nej nachádzajú. Očakáva sa, že aj veľké ekonomiky, ako sú USA a Čína, budú mať vysokú úroveň verejného dlhu. Hoci zatiaľ neexistujú dôkazy o tom, že by nákaza spôsobila globálnu krízu, ekonómovia zdôrazňujú, že je potrebné, aby bohatšie krajiny rýchlo konali a zapojili do dohôd o reštrukturalizácii dlhu novších veriteľov, ako je Čína a súkromný sektor. Tak by sa uľahčilo hospodárske oživenie a zabránilo by sa opakovaniu dlhových kríz.
Situáciu zhoršil rusko-ukrajinský konflikt v roku 2022, ktorý viedol k nárastu svetových cien komodít a potravín. V dôsledku toho približne 60 % rozvojových krajín s nízkymi príjmami čelí procesu reštrukturalizácie dlhu.
Ako varovný príklad slúži dlhová kríza z 80. rokov minulého storočia, keď mnohé menej rozvinuté krajiny súhlasili so znížením výdavkov výmenou za reštrukturalizáciu dlhu, čo viedlo k „stratenému desaťročiu“ nižšej úrovne príjmov.
Jednou z hlavných výziev je zmena zdrojov úverovania, keď sa v posledných rokoch významnými veriteľmi stali Čína a súkromní držitelia dlhopisov. „Spoločný rámec“ skupiny G20 na integráciu veriteľov, ako je Čína, nebol doteraz úspešný, čo viedlo k oneskoreniam v rokovaniach o reštrukturalizácii dlhu. Odborníci tvrdia, že návrh rámca je potrebné zlepšiť, keďže sa riadi prístupom Parížskeho klubu a nezohľadňuje plne postavenie Číny ako významného veriteľa.
Menej pochmúrna správa na záver
Japonský výskumný tím dosahuje pokrok v prelomovom lieku, ktorý umožní vypestovať nové zuby. Klinické skúšky tohto lieku na obnovu zubov sa majú začať v júli 2024 s cieľom sprístupniť ho verejnosti do roku 2030. Liek sa zameriava na osoby, ktorým chýba kompletný chrup v dôsledku vrodených faktorov, konkrétne ochorenia nazývaného anodoncia, ktoré postihuje približne 1 % populácie. Nemyslite si však, že si môžete prestať čistiť zuby!
.
.
Zdroj: First Thought News
