Extrémna pravica dáva frustrácii tvár, na ktorú môžeme namieriť svoju päsť. Mladí ľudia sa boja chudoby, ktorá ich v starobe čaká. Tieto a iné výroky zazneli na Letnej univerzite Európskej ľavice v Mieres.
Pravicu spája kapitál, ľavicu rozdeľuje ideológia
S heslom The Unity of the People is the Strength of the Left sa stretli predstavitelia strany Európskej ľavice a transform!europe 11. až 14. júla v španielskom mestečku Mieres. Hlavnými témami plenárnych stretnutí a diskusných panelov bol mier v Európe, riziká vzrastu extrémnej pravice na jednej strane a neoliberalizácie verejného sektora na strane druhej.
Na plenárnom zasadnutí Reflexia a akcia proti pravici a extrémnej pravici filológ Enrique Del Teso trafil klinec po hlavičke, keď poznamenal, že extrémna pravica dokáže dať frustrácii ľudí tvár, a tak vykorisťovaní pracujúci majú na koho obrátiť svoj hnev. Je podstatné prijať fakt, že ľavica chce získať masu, ktorá predstavuje voličov far right. Marga Ferre, koprezidentka transform!europe, poukázala na slabé stránky ľavice, ktorá sa dostatočne nevymedzuje proti rasizmu a antifeminizmu. Čo lepšie vieme ponúknuť, ak nedokážeme byť konzistentní a jasne odmietať to, čím pravica živí svojich voličov? Ozval sa hlas z publika, že nám chýba komplexný projekt, ktorý by ukázal, čo je v národnom, nie nacionalistickom záujme krajiny.
Jan Kavan, bývalý predseda Valného zhromaždenia v OSN, ktorý o sebe nehovorí inak ako o mierovom aktivistovi, sa vyjadril jasne: „Mier sa nedocieli posielaním zbraní.“ Kavanovi boli za jeho mierové postoje prisudzované prezývky ako ruské prasa či antisemita (jeho rodina má históriu poznamenanú holokaustom), a to dokonca v jeho strane, ktorá sa profiluje ako radikálne ľavicová. Je to iba ďalším dôkazom toho, prečo ľavica zlyháva na nadnárodnej úrovni, o národnej nehovoriac – ľavica medzi sebou neustále zápasí, pravica sa dokáže šikovne spojiť.
Čo sme sa naučili od baníkov
Večery sme strávili na kultúrnom programe, ktorý bol úzko spätý s históriou kraja, v ktorom sa medzinárodné stretnutie organizovalo. V prvý deň sme sa usadili v kinosále v Mieres, kde nám premietli dokumentárny snímok ReMine: The Last Working Class Movement. Film autenticky zachycoval posledný veľký štrajk baníkov, ktorý vznikol v reakcii na rozhodnutie zatvoriť uhľové bane.
Štrajk sa realizoval na mnohých frontoch – na cestách sa robili zátarasy a zapaľovali sa pneumatiky, baníci kráčali 240 km do Madridu, kde sa malo realizovať rokovanie odborových zväzov s vládou, zatiaľ čo piati baníci zostali po dobu protestov desiatky metrov pod zemou. V mestečkách sa v solidarite s baníkmi zatvárali obchody aj banky. Silné emotívne zážitky prišli vo chvíľach, keď unavení baníci dorazili do nočného Madridu, kde ich vítali tisícky ľudí, spievajúc banícku pieseň Santa Barbara. Sila pracujúcich, ktorá sa dokázala spojiť pre záchranu stoviek rodín, bola ohromujúca a pre nás veľmi inšpirujúca. Zrazu sme cítili, že z útlaku kapitalistov sa dokážeme vymaniť, ak to urobíme spoločne.
Mládež európskej ľavice o budúcnosti
My mládežníci, ktorí sme prišli v zastúpení našich ľavicových mládežníckych organizácií, sme sa stretli pri jednom stole, aby sme komunikovali naše blízke ciele. European Left Youth Network má v pláne stať sa mládežníckou organizáciou Európskej ľavice, čo nám môže priniesť výhody v oblasti financovania i nezávislej organizácie podujatí. V súvislosti s prijímacím procesom nás čaká organizácia vzdelávacieho semináru na tému neoliberalizácie vysokých škôl na Ukrajine.
Ľavica sa napokon spája tak ako obyčajní ľudia. Naše vzťahy sa utužovali na spoločných obedoch, prestávkach pri káve aj večeroch, zavŕšených minikurzom tradičných lokálnych tancov na Plaza de Requejo v Mieres. Na týchto stretnutiach začínam opäť veriť tomu, že sa ľavica dokáže zjednotiť, aby bojovala v mene poctivých pracujúcich.
.
.
Lenka Želonková, predsedníčka FĽM
