Prečo verejná diskusia vedie k sekundárnej marginalizácii LGBT ľudí? V prvej časti článku sme sa venovali kontroverzii LGBT otázky, ktorá je zneužívaná na politické ciele či marketing. Teraz sa pozrieme na východiská, ktoré ponúka progresívna ľavica.
Vyhráva to, o čom musíte premýšľať
Možno vám je známe heslo „s fašistami sa nediskutuje“. Jeho význam je na prvý pohľad zrejmý: diskusia je slabá pomôcka, fašistu treba zbiť, nech si vychutná bolesť, ktorú spôsobuje. Ide ale o oveľa hlbšiu kritiku – s fašistami sa nediskutuje, lebo interakcia s ich názormi ich v očiach verejnosti legitimizuje. Či už ide o rozhovor, alebo o fyzický útok, akúkoľvek konfrontáciu s nimi, stále ich to stavia do výhodnejšej pozície.
V spoločnosti existuje naratív o „voľnom trhu myšlienok“, utopickom svete, kde prostredníctvom argumentácie vyjde spomedzi všetkých názorov jeden správny. Názory sú protivníkmi v boji na život a na smrť a vyhrá len ten najsilnejší. Na tomto voľnom trhu myšlienok bojujú zo strategických dôvodov proti tým, ktoré ich vlastné prežitie ohrozujú najviac. Zapojením sa do konfrontácie je divákom v aréne podaný odkaz, že práve tento názor je silný. Vo výsledku síce bude mať vyzývajúci názor urputnú podporu fanúšikov, ale zároveň zvyšok arény upriamí pozornosť na taktiku, údery a obranu a začne s opozičným názorom sympatizovať. A aj keby nakoniec bol porazený, umrie s rešpektom od publika práve vďaka tomu, že bol vyzvaný na priamy súboj s inými názormi.
Verejné diskusie legitimizujú názor. Diskusiou sa dostane daný názor pred nové publikum a nakoniec si urobí ešte silnejšiu základňu práve medzi týmito divákmi. Aj keď bol obhajca daného názoru argumentačne porazený, odíde z boja ako padlý hrdina. A to práve vďaka tomu, že bol považovaný za dostatočnú hrozbu na to, aby niekto minul svoj čas na konfrontáciu s ním. Na tomto hrdinstve a fanúšikovskej základni môžu následne stavať iní, rétoricky alebo fyzicky zdatnejší predstavitelia konzervatívneho, reakčného alebo fašistického hnutia, ktorí budú mať väčšiu šancu na finálnu výhru vo vox populi meradle.
Táto stratégia ale nie je výhodná pre progresívne alebo ľavicové hnutia, keďže štruktúra boja je od základov v nesúlade s cieľmi daných hnutí. Aj keď vyhrajú bitku, nemusia nutne vyhrať vojnu a ani ju pravdepodobne nevyhrajú, pretože vďaka hodnotám, ktoré obhajujú, je to boj hore kopcom.
Vyhnime sa nálepkám a buďme odvážni
Aké sú stratégie výhodné pre obranu ľavice od týchto útokov, ak priama konfrontácia so zástupcami opozície ich dovedie ku kompletnému debaklu o pár rokov a ich ignorácia k okamžitému fiasku? Odpoveďou je: konfrontácia je problematická v momente, keď je verejná. Kľúčové je odstrihnúť konzervatívne a fašistické hnutia od svojho publika, aby nemali koho radikalizovať, nemali medzi koho šíriť svoje myšlienky a nevedeli dostať iných ľudí na svoju stranu. Treba zbaviť netolerantné hnutia obecenstva, ktoré je danej rétorike vystavené. Treba sa ako progresívne hnutie snažiť o deplatformovanie konzervatívnych aktérov zo sociálnych sietí, o vymedzenie diskusie o LGBT ľuďoch v médiách. Treba zastaviť kampane postavené na danej otázke a natáčanie reakčných videí na prejavy konzervatívcov. Chceme všeobecné utíšenie tejto diskusie s cieľom zobrať hlas a publikum ľuďom vášnivo volajúcim po obmedzení práv iných ľudí.
Práve vďaka tomuto postupu zo spoločnosti vymizne LGBT otázka ako populárna téma a nahradí ju iná, potenciálne týkajúca sa ekonomických problémov, a v neposlednom rade ukážeme LGBT ľuďom bojacim sa o svoj status v spoločnosti, že tu sú nekompromisne vítaní.
Na individuálnej úrovni výhodná stratégia, ktorá si ale žiada veľkú dávku odvahy, je robiť veci, ktoré narúšajú koncept týchto škatuliek a sťažujú zaradenie človeka do akejkoľvek z nich. Napríklad, ak ste heterosexuálny cisrodový chlap, zoberte si na rande so svojou frajerkou šaty, zatiaľ čo sa v meste držíte za ruky. Ako žena, ktorá tiež nepatrí pod LGBT menšinu, pustite sa do stereotypne maskulínnych aktivít a imidžu, užite si ten šport, ktorému ste sa kedysi dávno chceli venovať, nechajte si krátky účes. Ak ste LGBT človek, nemusíte svoju sexualitu alebo rod nálepkovať. Zavolajte na rande osobu, ktorá sa vám páči, používajte ten rod, ktorý je vám komfortný, a ak sa vás niekto opýta, akým presným spôsobom ste kvír, nemusíte mu na danú otázku vôbec odpovedať. Ak dostatočné množstvo ľudí vyšle tieto protichodné, neurčité alebo zmätočné signály, bude pre spoločnosť ako takú ťažké zaradiť niekoho na prvý pohľad do istej kategórie a správať sa k nemu podľa označenia, ktoré mu prináleží.
Ukončme diskusiu o LGBT otázke
Práva ľudí sú komplikovaná vec, a aj keď niečo v zákone stojí, neznamená to, že verejnosť zdieľa daný postoj. Pri LGBT otázke nie je dôležité nájsť na ňu tú správnu odpoveď, alebo svoj názor obhájiť ako víťazný, ale ukončiť diskusiu tým, že sa stane irelevantnou. Pre progresívnych aktérov je najdôležitejšie zničiť škatuľky, na základe ktorých sa táto diskusia vedie, a taktiež sa v nej neangažovať priamo a verejne, ale snažiť sa o jej deplatformizáciu (odstránenie z očí verejnosti).
Len takto máme šancu zachovať dôstojnosť LGBT ľudí, ako aj iných menšín, ktoré môžu v budúcnosti čeliť podobným útokom. Už len nutnosť používať termín na označenie danej menšiny poukazuje na fakt, že zmeny musia byť urobené a že sme na míle ďaleko od nášho ozajstného cieľa – aby sa stal takto „onálepkovaný“ človek v očiach spoločnosti obyčajným človekom. Akonáhle používame výrazy „menšina“, hovoríme im, že sú menej ako niekto iný a vyčlenení zo zvyšku spoločnosti.
Našou hlavnou úlohou je zmazať tento rozdiel a vykonať niečo, čo považujeme za nemožné, lebo ak to nezvládneme, budeme sa pozerať na následky, ktoré sú nemysliteľné. Toto je boj, ktorý ako progresívci máme pred sebou. Je len na nás, aby sme zvolili stratégiu, ktorá uprednostní spoločnosť (so všetkými jej „menšinami“) pred našimi vlastnými záujmami.
.
.
Liv Jánošíková
členka FĽM Východ
