7. a 9. augusta si celý svet pripomína výročie dopadu atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki. V súvislosti s filmom Oppenheimer, ktorý v týchto dňoch zapĺňa sály, je o ňom počuť viac ako obvykle. Aj preto sme si vo Viedni spolu s našimi rakúskymi súdruhmi spomenuli na všetkých, ktorým tieto zbrane zničili životy.
Ospravedlňovanie hrôzy
V Hirošime umrelo v prvých dňoch okolo 100-tisíc ľudí, v Nagasaki 60 až 80-tisíc. Ďalší umierali v nasledujúcich desaťročiach. Takmer bez výnimky civilisti, ktorí za zločiny japonskej vlády nemohli. Medzi obeťami boli dokonca aj Kórejci, odvedení na nútené otrocké práce.
Často sa vraví, že to bolo nevyhnutné na definitívnu kapituláciu Japonska. V skutočnosti sa veľká časť historikov domnieva, že nie. Japonská armáda totiž už prakticky neexistovala, ostrovy boli úplne obkľúčené a bombardované a 9. augusta vyhlásil Japonsku vojnu Sovietsky zväz. Práve to a nie úmrtia civilistov v Hirošime podľa mienky mnohých historikov definitívne presvedčilo cisársku vládu Američanom radšej kapitulovať (od Sovietov sa totiž očakával ešte tvrdší postup, likvidácia monarchie a možno aj poprava cisára).
Takisto je dnes už známe, že vláda Spojených štátov vedela, že Japonsko ponúkne kapituláciu. A že americký prezident Truman sa obával práve toho, že by Japonsko (alebo iba jeho časť) ovládli Sovieti, a neskôr patril k najtvrdším prívržencom protisovietskeho kurzu v politike.
V samotnom vedení Spojencov boli už vtedy mnohé opozičné hlasy. Medzi tými, ktorí zhodenie bômb považovali za zbytočnú krutosť a predpokladali, že vojnu skráti (ak vôbec) o pár dní, boli také vojenské kapacity ako Dwight Eisenhower (dobyvateľ Normandie) či Curtis LeMay, Douglas MacArthur a Chester Nimitz (najslávnejší americký námorný veliteľ a víťaz od Midway). Rovnakého názoru bol aj tak tvrdý muž ako Winston Churchill. Ak vám teda niekto povie, ako si je istý, že „to bolo nevyhnutné“, očividne je vojenský génius, lebo chápe niečo, čo nechápali tak brilantní muži ako Eisenhower a Nimitz.
A ešte jeden detail: Spojené štáty sú od Nagasaki dodnes nielen prvý, ale aj posledný štát v histórii, ktorý tak desivú zbraň použil. A mnohokrát ňou neskôr hrozil (Vietnamu, Kube, Kórei…). Ale aj tak presviedča celý svet o tom, akou hrozbou sú atómové zbrane v rukách iných, a pritom ide neraz o štáty, ktoré ich zjavne chcú iba ako prevenciu agresie (menovite Irán). V rukách Izraelu im, pravda, nevadia.
Mierová návšteva Viedne
V spolupráci s viacerými medzinárodnými a rakúskymi organizáciami sa naši členovia v nedeľu 6. augusta zúčastnili pamätného dňa Hirošimy. Viedenské mierové hnutie spolu s Hirošimským združením Viedeň každoročne (od začiatku 80. rokov) organizuje podujatie na pamiatku obetí atómových bômb zhodených na Hirošimu a Nagasaki.
Na podujatí participovali organizácie ako Abolition 2000, ICAN (Medzinárodná kampaň za zrušenie atómových zbraní) a Červený kríž Rakúska. Priestor dostala predovšetkým japonská diaspora. Zúčastnení si preto mohli priamo vypočuť mrazivé príbehy alebo si pozrieť dobové fotografie.
Vo FĽM vidíme, aké nesmierne utrpenie vojna vnáša do životov bežných ľudí. Takmer vždy ide o prostriedok buržoáznej triedy, vďaka ktorému si tí najbohatší udržiavajú svoju moc. Štvú proti sebe ľudí práce na základe vymyslených rozdielov, ktoré medzi nimi sami živili. Medzitým si oni plnia vrecká vďaka zbrojeniu, zneužitiu paniky ľudí či cynickému rekonštruovaniu zničených krajín. A to ani nehovoriac o zástupných imperialistických vojnách, aké sa aj práve teraz pripravujú napríklad v západnej Afrike.
Poučenie z Hirošimy a Nagasaki je stále aktuálne: preč so všetkými jadrovými zbraňami, stop militarizmu, koniec vojenským blokom, mier prostredníctvom odzbrojenia, sociálnej spravodlivosti a medzinárodnej solidarity, nikdy viac vojnu!
.
.
Kristián Haulik a Jakub Rendvanský, členovia FĽM Západ