Progresívne Slovensko malo našliapnuté byť generačnou obmenou SMERu a predstavovať novú éru slovenskej ľavice, rozšírenú o menšinové politiky v kombinácii so šikovným riadením štátu. Tento článok vám detailne ukáže, prečo z tejto cesty zišli a ako dospeli do bodu, kde sú len ďalšou pravicovou podnikateľskou stranou.
Antificizmus sa stal hlavnou príčinou aj dôsledkom
Slovenská politická ponuka sa za poslednú dekádu značne zdeformovala. Dominantné postavenie strany SMER na slovenskej politickej scéne prispelo k javu, ktorý podľa Duvergerovho zákona očakávame vo väčšinových volebných systémoch – snahu vytvoriť protiblok, dva silné subjekty bojujúce proti sebe a pohltenie menších, ideovo vyhranenejších strán. Politické subjekty sa vrátili k osvedčeným všeobecným názvom abstraktných výrazov – demokratické, občianske či národné. Mnoho týchto strán nevznikalo s nejakou ideológiu či konkrétnou problematikou. Najdôležitejšia otázka totiž začala byť, aký je postoj k strane SMER-SD. Aj samotný SMER sa tomuto trendu prispôsobil – napriek dominantným výhram vo voľbách 2012 aj 2016 a silnému mandátu presadzovať svoje hodnoty tieto vlády možno považovať za umiernené, nepúšťajúce sa do veľkých reforiem či silnej regulácie kapitalistov, ktorá by bola vo svojej povahe kontroverzná. Vplyvu neunikli ani strany ako SaS – pôvodne ideovo vyhranená strana s jasným cielením na kapitalistov a buržoáziu čoraz väčšiu časť svojej komunikácie a identity zakladá na antificizme.
Ideové vyprázdňovanie však nebolo pochuti každému, kto si želal koniec Fica. 19. apríla 2017 sa pred kamery postavil [1] Miro Beblavý s Jozefom Mihálom, oznamujúc založenie novej strany Spolu. Ambícia robiť neideologickú politiku bola verejne deklarovaná od začiatku [2]. O necelý mesiac na to ohlásilo zber podpisov [3] na vznik hnutia aj Progresívne Slovensko, pôvodne občianske združenie zamerané na proeurópske a liberálne politiky. Napriek tomu, že Progresívne Slovensko intenzívne rokovalo s Beblavého projektom Spolu, rozhodli sa ísť vlastnou, ideologickejšou cestou, v dôsledku čoho bolo od začiatku vnímané ako „nesmerácka ľavica“ [5]. Všetko tomu nasvedčovalo, ich zakladajúci ideový dokument Vízia jednej krajiny obsahoval pomerne detailnú analýzu problémov súčasnosti a budúcnosti, ako príklad spomeňme upozornenie, že technologický pokrok v oblasti práce v súčasnom kapitalizme povedie k vyšším sociálnym nerovnostiam a ohrozeniu práv zamestnancov, ktoré preto treba adekvátne chrániť novými spôsobmi a formami [6].
Personálne obsadenie sociálno-liberálnu DNA takisto potvrdzovalo – Ivan Štefunko pôsobil ako predseda Mladej demokratickej ľavice, zahraničný tajomník SDĽ a dlhodobo sa venoval ľavicovým témam, hlásil sa k voleniu Smeru aj pri kritike za nedostatočné výsledky (na videu si tyká s Ľubošom Blahom aj Eduardom Chmelárom) [7], nebohý Martin Fiľko bol významným ekonómom a riaditeľom Inštitútu finančnej politiky, kde spolupracoval priamo s Petrom Kažimírom [8] a stál za viacerými ľavicovými reformami [9], Martin Dubéci sa zas venoval odkrývaniu lobingu finančných skupín prostredníctvom think-tankov ako INESS, ako aj analýzou médií [10]. Nechýbal ani antifašistický pilier, ktorému sa expertne venovala vtedajšia šéfka Ľudí proti rasizmu Irena Bihariová [11].
Vnútrostranícky boj Truban vs. Bihariová
Všetci vyššie menovaní sú v súčasnosti poslancami NR SR za Progresívne Slovensko. Tragická smrť Martina Fiľka výrazne ovplyvnila smerovanie PS a vytvorila priestor ovládnuť hnutie pravičiarmi. Oslabil sa totiž silný ideologický pilier – jasné sociálne zameranie. V kombinácii so zásadným kameňom úrazu straníckej politiky – potrebou finančne zabezpečiť chod hnutia – tak vzrastal vplyv podnikateľského krídla pod vedením Michala Trubana. Pravicoví donori aj členovia, pre ktorých bolo PS príležitosťou dať nový život projektu SaS bez osoby Richarda Sulíka, sa tak stali väčšinou vo vnútorných štruktúrach aj finančných príjmoch, pričom závislosť na nich sa každými voľbami len zvyšovala [12]. Prirodzene to kulminovalo zmenou predsedu strany [13] a volebnou spoluprácou s centristickým (čiže pravicovým) Spolu.
Neprekvapivo, pravicová časť politickej mapy je na Slovensku natoľko presýtená, že hnutie PS dostalo druhú šancu v návrate na pôvodnú koľaj, a to vďaka volebnému fiasku z roku 2020. Tento výsledok, ako aj priama zodpovednosť predsedu Trubana zabezpečila, že jeho pozícia na čele hnutia bola naďalej neudržateľná. Na túto neľahkú misiu sa odhodlala podpredsedníčka a výrazná tvár Irena Bihariová, no od prvých chvíľ sa ukázalo, že pravica v PS nepoľaví ani o milimeter. Napriek verejnému prísľubu vzdať sa predsedníckeho miesta sa Truban rozhodol na sneme dva mesiace po voľbách kandidovať na predsedu opäť, a hoci to pôvodne označoval iba za formalitu, Bihariová vyhrala veľmi tesne, pomerom 105:100 na hlasy [14].
Čo nastalo, asi nie je zložité uhádnuť – donori aj Truban sa formálne stiahli a Bihariová od prvého dňa v mediálnej defenzíve upokojovala, že sa z PS nestane neomarxistická strana [15]. Nasledovali dva ťažké roky s minimom zdrojov počas pandémie a s polovicou členskej základne, ktorá jej nechcela dať šancu. Napriek tomu sa Bihariová nevzdala, svoju stranu stabilizovala preferenčne aj finančne a získala odborné posily i politické akvizície [16, 16a], a to všetko bez toho, aby opustila svoje názorové pozície, napríklad v solidarite s Palestínčanmi [16b]. Pod tlakom okolností však Bihariová rezignovala na najdôležitejšiu misiu – vyčistiť hnutie od hodnotovo nekompatibilného krídla a stranu jasne ideovo ukotviť naľavo. Podcenila, ako silný je odpor buržoázie ku skutočnej názorovej pluralite a spoľahla sa na to, že tak ako ona rešpektuje pravicové krídlo, bude rešpektované aj krídlo ľavicové. Aj preto musela celé dva roky svojho funkčného obdobia zvádzať nekonečné interné boje, a to za vysokú cenu – na úkor vlastnej kariéry, manželstva i zdravia. Vyústilo to až do bodu, keď oznámila, že nebude kandidovať opäť a nepovedie stranu do žiadnych volieb [17].
Šimečka, ktorý nebude robiť problémy
Samozrejme, (malo)buržoázia vnútri aj zvonku túto situáciu okamžite využila – našla adepta bez silných principiálnych názorov, dostatočne prijateľného pre obe krídla strany, ktorý v skutočnosti nechá voľný priebeh „pravicovému puču“. A zabralo to, Michal Šimečka bol pre všetky záujmové strany dostatočne prijateľný, prúd kapitálu sa obnovil. Poučení fiaskom Trubana sa prístup pod taktovkou Šimečku zmenil a pod zámienkou transformácie strany na plnoformátovú stranu [18] nastal nábor pravičiarov na pozície rezortných expertov [19], bez ohľadu na ich otáznu kompatibilnosť s pôvodnými hodnotami PS. Tento proces pokračuje dodnes, zmenila sa len zámienka – po voľbách do Národnej rady pokračujú „posily do eurovolieb“ [20] či podpora kandidatúry kariérneho obhajcu vojnových zločinov Korčoka [20a].
Posledným klincom do rakvy ľavicového PS je kandidátna listina PS do Národnej rady – donor Truban zodpovedný za fiasko 2020 dostal krásne 3. miesto, vojnový štváč a čerstvý podpredseda Valášek 5. priečku, zatiaľ čo zakladajúcu členku a emeritnú predsedníčku s vysokým počtom krúžkov vo voľbách a objektívnymi výsledkami pre hnutie nové vedenie zaparkovalo na 10. miesto, najnižšie bez toho, aby to vzbudilo priveľa otázok na skutočné dôvody.
S vysokým volebným výsledkom sa stratégia obsadiť posty straníckych gestorov svojimi ľuďmi ukázala ako veľmi prezieravá. Vplyv týchto ľudí je dnes na PS tak obrovský, že ich usmerneniami na hlasovanie sa riadi celý poslanecký klub bez výnimiek [21] vrátane ľudí, ktorých osobné názory sú opačné, než je línia strany [22]. Našťastie si tento nesúlad všímajú aj voliči PS a tlačia na jednotlivé predstaviteľky a predstaviteľov, aby začali autenticky vyjadrovať svoje skutočné názory miesto držania straníckej línie za každých okolností.
Snem PS [23] mohol byť testom schopnosti a ochoty posledných zvyškov progresívnej ľavice sa mobilizovať a interne zabojovať o návrat k hodnotám solidarity, rovnosti a sociálnej spravodlivosti. Alebo PS jednoznačne potvrdilo, že skutočný názov strany mal byť Pravicové Slovensko?
.
.
člen FĽM Západ
.
[1] https://www.youtube.com/watch?v=ptyMiBWq3Y4&forced
[2] Beblavý a Mihál zakladajú stranu: Odmietame Smer a budeme liberálni, konzervatívni aj sociálni
[3] https://www.youtube.com/watch?v=SD3gdVxfHf8
[5] Alojz Hlina, človek, ktorý slovenskej politike rozumie, mi povedal, že nesmerácki ľavičiari štefunkovci už hľadajú lídra po bratislavských kaviarňach.
[6] Vízia jednej krajiny – Revolúcia na trhu práce, str. 20
[7] 2009, https://www.youtube.com/watch?v=cBRnNTNm4Yk
[8] https://domov.sme.sk/c/20127731/martin-filko-sme-ochotni-riskovat-nase-kariery.html
[10] Dubéci: Kto platí najcitovanejších expertov v našich médiách
[11] https://dennikn.sk/286691/davajte-si-pozor-na-tu-bihariovu/
[12] https://domov.sme.sk/c/22089314/zuzana-caputova-vycerpala-svoj-limit-na-kampan.html
[15] „Ja osobne sa identifikujem ako ľavičiarka. Vstúpila som však do centristickej strany a plne to rešpektujem. Poviem úprimne, že som už unavená z tých paranojí, že idem stranu unášať k nejakým neomarxizmom.“
[16] Europoslanec Wiezik a ďalší bývalí členovia Spolu vstúpili do PS
[16b] Natíska sa legitímna otázka, či nás, Európu a USA, potom treba brať vážne, keď ochranou ľudských práv operujeme pri výčitkách voči iným krajinám, no zároveň sa prizeráme tomu, ako sú Palestínčania pozbavení statusu ľudskej bytosti.
[17] Irena Bihariová nebude na najbližšom sneme kandidovať na predsedníčku strany Progresívne Slovensko.
[18] Nový predseda PS zhodnotil, že musia voličov presvedčiť, že sú plnoformátová strana, ktorá dôsledne háji svoje liberálne hodnoty, a zároveň má aj kvalitný ekonomický či zdravotnícky program.
[19] https://sita.sk/do-progresivneho-slovenska-vstupuje-ekonom-a-doterajsi-riaditel-uhp-stefan-kiss/
[20a] Korčok: USA podporíme aj bez rezolúcie
[21] https://www.nrsr.sk/web/Page.aspx?sid=schodze/hlasovanie/hlasklub&ID=54520
[22] https://www.nrsr.sk/dl/Browser/Document?documentId=299472
[23] Snem Progresívneho Slovenska bude 4.5.2024 v Košiciach.
