Odbory strádajú. Mladým, ktorí vyrastali v systéme presadzujúcom individualizmus, sa bránia organizovanosti a kolektivizmu, starší členovia odchádzajú do dôchodku. Prečo klesá záujem o angažovanie sa v odboroch?
Chýba pochopenie aj flexibilita
Počet členov odborov na Slovensku klesá už od roku 1989 – taká je smutná realita. Celkový počet členskej základne pod KOZ SR je 239 632. Čo je obrovská zmena oproti Československu, v ktorom členská základňa pozostávala z okolo 2,5 milióna členov. Počet členov sa začal stabilizovať v roku 2012 a v roku 2019 to bol prvý rok od nežnej revolúcie, keď členská základňa zaznamenala nárast. Ženy tvoria 45 % členskej základne (hlavne v zdravotníckom a školskom sektore). Členovia pod 35 rokov tvoria iba 7 %, i keď niektoré odbory neuvádzajú počet členov pod 35. V každom prípade je toto číslo alarmujúce.

V porovnaní so socializmom, od ktorého neprišla zásadnejšia reforma či revízia, sa odbory menej angažujú, prevláda roztrieštenosť a nekoncepčnosť. Ďalším problémom je voluntarizmus a subjektivizmus v rozhodovacích a riadiacich činnostiach. Značná časť členskej základne i niektorí funkcionári nechápu úlohu odborov v nových podmienkach, používajú sa zastaralé metódy práce a odbory nie sú dostatočne pružné v reakcii na problémy a požiadavky členskej základne.
Príčin úbytku členskej základne je mnoho, liberalizácia trhu a vlády odobrala odborom ich moc v politike a vyjednávaní so zahraničnými investormi. Mladí, ktorí vyrastali v systéme presadzujúcom individualizmus, vyjadrujú nechuť voči organizovanosti a kolektivizmu, pričom starší členovia odchádzajú do dôchodku.
Ide o trend porovnateľný s ostatnými štátmi V4, no v krajinách ako Poľsko a Maďarsko pracujúci vyjadrovali nechuť voči zmene systému aktívnejšie ako slovenskí členovia odborov, ktorí v zlomovom období 1989/90 podľahli ilúzii, že sa kapitalizmus postará o lepšiu budúcnosť. Avšak rovnako ako u nás, liberalizácia postupne odbory oslabila.

Inšpirácie zo zahraničia
V neďalekom Grécku odbory ako ADEDY (verejný sektor) a GSEE (súkromný sektor) už roky zjednocujú drvivú väčšinu profesií pod konfederáciu odborových hnutí. Rozhodne je treba spomenúť aj dlhoročných „hráčov na scéne“ United Auto Workers, ktorí pôsobia už takmer 90 rokov, a to aj v súčasnom prostredí agresívne kapitalistických Spojených štátov, čo nám dokazuje štrajk z roku 2019, ktorý po šiestich týždňoch prinútil General Motors zvýšiť platy svojim zamestnancom a poskytnúť kompenzáciu za ceny zdravotnej starostlivosti. Krajiny s najvyšším počtom pracujúcich v odboroch sú severské krajiny na čele s Islandom. Tieto krajiny totiž chránia odbory zákonom, vďaka čomu sú odbory schopné plne kompenzovať stratený plat štrajkujúcim členom. Avšak pri týchto spôsoboch si môže niekto pomyslieť, že odbory sú istou formou kontrolovanej opozície.

Odborová činnosť vo Francúzsku vytvára doposiaľ najväčší nátlak na štát, čo sme mohli vidieť minulý rok pri štrajkoch proti dôchodkovej reforme. Tieto protesty sa vyznačovali nátlakom nielen politickým, ale aj fyzickým, keď boli bežní pracovníci schopní vyrovnať sa polícii a prekonať ich monopol násilia. Táto forma protestu vyvinula obdivuhodný nátlak na vládnucu triedu a je pokračujúcim príkladom francúzskej „tradície“ verejných nepokojov.
Odbory na Slovensku dlhodobo prejavujú snahu o zväčšenie členskej základne, no pokusy nemajú značné výsledky. Ako reálne riešenie navrhujeme aktívnejšiu angažovanosť mladých, radikálnejší postoj a skoncovanie s uzatváraním sa do seba. Tieto riešenia však budú prameniť výhradne na podklade systematickej zmeny.
.
.
Patrik Žiška, člen FĽM Východ
Mojmír, člen FĽM Západ