Takmer okamžite po prvom kole volieb nového prezidenta sa objavili analýzy, ktoré mali potvrdzovať, že Slovensko si neželá aktuálne politické nastavenie, ktorého smer aj tempo udáva súčasná vláda. Je to skutočne tak? Akú šancu má P. Pellegrini v druhom kole?
V roku 2019 dokázala opozícia a čerstvo sformované Progresívne Slovensko zaujať mladých ľudí, ktorí posunuli aktuálnu prezidentku Z. Čaputovú do druhého kola. Mobilizácia voličov bola úspešná so ziskom 1 milión 52-tisíc hlasov, čo predstavovalo nárast oproti prvému kolu o cca 180-tisíc hlasov. Čo sa týka druhého kandidáta M. Šefčoviča, stal sa prijateľným aj pre voličov Š. Harabina – k tomu prirátajme základne iných politických strán so súhrnným výsledkom 350-tisíc hlasov. To však vzhľadom k prvému kolu, kde zase získal iba 400-tisíc, neprinieslo triumf. Okrem toho pre mnohých, najmä euroskeptických voličov bol vzhľadom na prácu v EÚ neakceptovateľný, čo v konečnom dôsledku mohlo znížiť účasť občanov vo voľbách.
Vo voľbách 2024 sa môžeme pozrieť na výsledok prvého kola v kontexte predchádzajúceho vývoja tak, že mobilizovaná opozícia stavila až na pár výnimiek všetko na jednu kartu. Zabrať dokázal aj tábor koalície, hoc výrazne rozdelený najmä z pozície SNS a podpory Š. Harabina. Rozdiel medzi postupujúcimi kandidátmi je v tomto prípade iba 123-tisíc hlasov. Podľa predchádzajúcich prepočtov by sme vedeli prirátať zhruba obdobné zisky kandidátov, t. j. Korčok si pridá cca 180-tisíc a Pellegrini 350-tisíc. Výsledok je to síce tesný, ale stanovuje nám predobraz výhry.
Vychádzam aj z predpokladu, že po skúsenosti so súčasnou hlavou štátu sa voliči najmä v menších mestách, chudobnejších a odľahlejších regiónoch zmobilizujú. Pellegrini je pre nich akceptovateľnejší než Šefčovič a rozhodne viac ako Čaputová, ku ktorej sa Korčok programovo hlási.
Pred nami je otázka, či bude účasť rovnaká alebo dokonca vyššia ako v prvom kole. Musím na rovinu povedať, že vysoká volebná účasť by bola pre Korčoka nevýhodou a navrch má skôr Pellegrini. Výhodu má Pellegrini aj v tom, že zvíťazil v piatich z ôsmich krajov.
Na záver by som sa ohradil voči vyjadreniam analytikov o jednoznačnej, resp. značnej orientácii Slovenska na „Západ“. Vidím značne polarizovanú spoločnosť deliacu sa na tri tábory. Jedni mlčia, druhí podporujú I. Korčoka, ktorý naráža na limity dosiahnutých hlasov, pričom aktuálne ten najpočetnejší nahráva skôr P. Pellegrinimu. Svoju úlohu však ešte môže zohrať kampaň, počet prvovoličov a voličov zo zahraničia. Výsledky prvého kola prezidentských volieb totiž nemuseli byť dostatočne motivujúce na to, aby ľudia cestovali stovky kilometrov.
.
.
Mgr. Maroš Čupka, DiS. art.
člen FĽM, doktorand politických vied
