Ak sa diskutuje o politike nacistického Nemecka, opakujú sa rovnaké slová: Hitler, Židia, koncentračné tábory. Málokto však spomenie rómsky holokaust. Akoby sme nevedeli upustiť od predsudkov voči Rómom ani v takej téme, ako je bezhlavé vraždenie nevinných. Síce sme taký čin všetci jednohlasne odsúdili, ale o Rómoch mlčíme.
Cigánsky koncentračný tábor v Osvienčime
Norimberské zákony vydané v septembri 1935 a neskôr ich novembrové doplnenie zaradilo Rómov do rovnakej kategórie ako Židov. Nazvali ich „element zabraňujúci čistote rasy“ alebo „nepriateľov rasovo čistého štátu“. Na základe týchto zákonov sa začala nová kapitola deportácií Rómov do táborov smrti. Zo začiatku ich nacisti využívali na prácu, neskôr sa pristúpilo k premyslenému vyvražďovaniu.
Špeciálny „Cigánsky koncentračný tábor“ zriadili v roku 1942 v Auschwitzi – Birkenau pri meste Osvienčim. Táborovým lekárom bol známy Josef Mengele prezývaný aj ako anjel smrti. Svoju prezývku potvrdil aj v tomto tábore, kde robil vedecké pokusy hlavne na tehotných ženách, novorodencoch a dvojčatách.
V noci z 2. na 3. augusta 1944 bol tábor zlikvidovaný. Päťsto rómskych žien odtiaľ deportovali do táborov Buchenwald a Ravensbrück. Ďalších 2 897 rómskych mužov a žien, starých ľudí a detí nahnali do plynových komôr, kde boli zavraždení. Takto počas nacistického Nemecka zomrelo odhadom 220 000 až 500 000 Rómov.
Mali zomrieť skôr, ale vzbúrili sa
Nie je však príliš známe, že rómski väzni v Osvienčime mali zomrieť už o tri mesiace skôr. Proti vyhladzovaciemu komandu sa však vzbúrili a nacisti vtedy do plynových komôr nedostali nikoho.
„Vonku prišlo k bráne určite tak sedem, osem mužov. Otec spustil krik. Celý barak sa chvel, ako reval: Nevyjdeme von! Poďte vy dovnútra! Čakáme tu! Ak niečo chcete, musíte dovnútra!“ Huga Höllenreinera, ktorý prežil, cituje historik Michal Schuster vo svojej štúdii publikovanej na serveri romea.cz.
Táto udalosť hrala dôležitú rolu, keďže nebolo časté, aby sa v koncentračných táboroch väzni spoločne vzbúrili tesne pred prevedením akcie. Komando nacistov sa takto 16. mája 1944 stiahlo a naplánované vyvražďovanie sa stalo až o tri mesiace neskôr.
Nesmieme zabúdať ani na to, že tak ako boli Rómovia počas druhej svetovej vojny obeťami, tak sa aj aktívne zapájali do protifašistického odboja a hrdinsky sa zúčastnili aj na Slovenskom národnom povstaní.
Sympatizujú s fašizmom, pretože zabudli
Smutným faktom je, že tejto tragédii sa dlhé roky nevenovalo dostatok pozornosti. Bez historickej pamäti sa stráca schopnosť sebareflexie, ktorú dnes potrebujeme viac než kedykoľvek predtým. Rómske komunity sú stále utláčané a čelia predsudkom a diskriminácií. V našej spoločnosti sa zobrazujú varovné signály, že holokaustu nevenujeme dostatok pozornosti.
Aj pre neznalosť dejín a podobných udalostí, ako je rómsky holokaust, mnohí mladí ľudia sympatizujú s pravicovými extrémistickými až fašistickými ideológiami. Šíriacu sa nenávisť zastavíme, len ak zlepšíme postavenie Rómov v spoločnosti. Súčasné postavenie marginalizovaných skupín zapríčiňuje kapitalizmus, ktorý aktívne znevýhodňuje sociálne aj životné podmienky rómskej komunity. S narastajúcou silou fašistických či nacistických hnutí, ktoré sa čoraz viacej dostavajú medzi ľudí, je dôležité pripomínať si naše dejiny, lebo len ich poznaním sa dokážeme ponaučiť a spoločne čeliť takýmto hrozbám.
Rómovia a ich história je neoddeliteľná jednotka našej spoločnosti, a preto by sme mali spoločne bojovať proti diskriminácii, rasizmu a predsudkom.
Ma bisteren! Nezabudneme!
.
.
Viktória, FĽM Stred
