Nevieme si predstaviť musieť opustiť svoj domov kvôli hroziacemu nebezpečenstvu. Týmto si prechádzajú tisícky ľudí v Grécku a v iných krajinách Balkánu. Tieto požiare ničia celé ekosystémy a ohrozujú kultúrne pamiatky.
O 200 % viac požiarov
Toto leto zasiahli mnohé oblasti Grécka rozsiahle lesné požiare. Aj keď podobné požiare boli na celom území Balkánu, tie pri meste Alexandroupolis a na ostrove Rhodos pritiahli najviac pozornosti.
Podľa Európskeho informačného systému pre lesné požiare (European Forest Fire Information System) boli najintenzívnejšie od roku 2000, kedy sa začali robiť záznamy. Pre ilustráciu 22. augusta 2006 bolo zaznamenaných (iba) okolo 50-tisíc zhorených hektárov lesa. 28. augusta 2023 zhorelo 161-tisíc hektárov lesa, čo je nárast o viac ako 200 %.
Požiar ako (ne)rovnováha v ekosystéme
Veda hovorí, že lesné požiare sú prirodzenou súčasťou vývinu ekosystémov. Niektoré rastliny od nich dokonca závisia, pretože prinavracajú rovnováhu do ekosystému. Napríklad rastliny pod stromami. Nižšie rastliny dostávajú menej slnečného svetla ako vysoké. Pri požiari ale vysoké stromy zhoria, a teda nižšie rastliny môžu znova rásť.
Aj keď lesný požiar je prirodzený proces, čo na tých dnešných nie je prirodzené, sú dva faktory. Veľkosť a frekvencia. Kým kedysi bývali požiare skôr raritou, dnes ich tu máme pravidelne a sú každým rokom väčšie a ničivejšie.
O priemysle zodpovedne
Čím sú tieto požiare spôsobené? Odpoveď sa môže zdať jasná: klimatická zmena a globálne otepľovanie. Čím sú však tieto spôsobené, nie je až tak jasné. Niektorí vám môžu tvrdiť, že za to môžete práve vy, a tým, že si zoberiete papierovú tašku a nie igelitovú zachránite svet. Hurá. V realite to však nie je tak jednoduché.
Mohli by sme tu teraz rozoberať presné podiely rôznych odvetví a porovnávať ich s dopadom jednotlivca, no je jasné, že najväčším vinníkom v tejto oblasti je priemyselný sektor a s ním spojená doprava. Dnes ale de facto bez priemyselnej výroby neprežijeme. Preto riešením nemôže byť zrušenie priemyslu, ale prechod na ekologickejší model výroby.
Zelený kapitalizmus? Čože?
Tu narážame na problém. Na prechod k ekologicky zodpovednému priemyslu treba nemalé investície, ktoré však neprinesú vlastníkovi alebo akcionárom žiadne ďalšie profity. Preto na svete nenájdete žiadneho kapitalistu, ktorý by bol nadšený z takýchto nápadov (aspoň nie v činoch, slová znesú…).
Dobrým príkladom je Nemecko. Pod zámienkou „ideme podporovať zelenú energiu“ zavreli všetky nukleárne elektrárne. Tým ale spôsobili nedostatok elektrickej energie, ktorú momentálne nahrádzajú najšpinavším zdrojom energie: uhlím. Možno si hovoríte, že ani nukleárna energia nie je tak čistá, no v každom merateľnom aspekte (vrátane emisií skleníkových plynov) je nukleárna energia na tom lepšie ako uhlie. Prečo teda tento do očí bijúci krok späť? Nemeckí kapitalisti iba šikovne využili situáciu v rokoch 1986 (Černobyľ) a 2011 (Fukušima), aby ľudom podsunuli neuskutočniteľný plán zelenej energie s tým, že „dočasne použijeme uhlie“, aby si zaistili profity vo svojich ťažobných firmách.
Keby sme šli hlbšie, väčšina problémov, ktoré ultimátne napomáhajú klimatickej zmene, sa dá trasovať k čistej nefiltrovanej kapitalistickej chamtivosti. Je to veľmi jednoduché. Idea nekonečného ekonomického rastu, ktorú tak radi neoliberálni politici zastávajú, nie je možná na planéte s konečnými zdrojmi.
Ekológia v socializme
Logické riešenie tohto problému je zbaviť sa elementov, ktoré brzdia pokrok. Nahradiť kapitalistický systém, ktorému ide iba o profity, systémom, ktorý komplexne vníma svet a priorizuje ľudí a udržateľnosť. Takýmto systémom je socializmus.
V socializme by sme nemuseli prihliadať na záujmy kapitalistickej triedy, teda na ich túžbu po neustále väčších profitoch. Dôsledkom toho by sme mohli agresívne pretláčať technológie priamo bojujúce s klimatickou zmenou bez uvažovania o „návratovej hodnote“. Mohlo by sa tiež agresívne zakročiť proti najväčším znečisťovateľom, ako je spaľovanie uhlia, a konečne tento zdroj energie pochovať v knihách dejepisu. Namiesto nich by sme mohli vystavať moderné automatizované jadrové elektrárne a tým poskytnúť prácu nezamestnaným. Mohli by sme investovať do nášho výskumného programu, ktorý by skúmal alternatívne výroby energie, ako napríklad thóriové reaktory alebo jadrová fúzia. Možnosti tu sú.
Problém je iba to, že súčasný systém ich aktívne odmieta (aj keď vám budú tvrdiť opak). Nikdy nezabúdajme na to, že to bol práve americký naftový megakorporát Exxon Mobil, ktorý niekoľko desaťročí utajoval dáta o klimatickej zmene pred očami verejnosti.
.
.
Michal Hutira, člen FĽM Západ
