Narodiť sa s určitým pohlavím vie byť zaťažujúce. Od detstva sa s ním spája množstvo očakávaní aj predsudkov. Máme rozdielnu výchovu, obliekajú nás do odlišných šiat a predpovedajú nám inú budúcnosť. Muž by mal byť maskulínny a žena feminínna. Nakoľko tieto rozdiely určuje spoločnosť a prečo sa z nich vymaniť?
Mužská nerovnosť vysvetlená mužom
Muž, ktorý si uvedomuje, že jeho chlapstvo založené na dominancii a agresivite sa prvýkrát od vzniku otrokárskej spoločnosti prestáva tolerovať, má niekoľko možností, ako reagovať. Jedna z tých menej odporúčaných – zato veľmi obľúbených – je prenášať svoju frustráciu na feministky, ktoré v slovných súbojoch šermujú termínmi, ako sú samostatnosť a ambície žien.
Toxická maskulinita je závislá na nerovnosti. Ak žena prestáva zastupovať krehké pohlavie závislé na ochrane a finančných prostriedkoch muža, je to ona, ktorá je na vine tomu, že muž stráca pôdu pod nohami.
Po linke nekritickej sebaľútosti sa pustil aj britský spisovateľ Richard Reeves vo videu Mužská nerovnosť vysvetlená expertom. Zo začiatku chváli ženské emancipačné hnutia 20. storočia, rýchlo však konštatuje, že „nikto z nás nečakal, že sa môže genderová nerovnosť obrátiť“. Ženám sú teda priznané práva iba do tej miery, do akej potvrdzujú mužskú dominanciu.
A aký by to bol odborný výklad, keby nebol podložený výskumami, ktorých výsledky možno prekrútiť vo svoj prospech? Richard Reeves má vztýčený prst: muži páchajú dokonané samovraždy trikrát častejšie ako ženy. Áno, ale zabudol spomenúť, že v pokusoch o samovraždu vedú ženy. Nehovoriac o tom, že motivácia túto štatistiku vôbec spomínať zostáva neznáma. Hráme súťaž, kto trpí viac? Alebo tým chce naznačiť, že ženy sú šťastnejšie na úkor mužov?
Nešťastný je aj z nízkeho zastúpenia mužov v učiteľstve a pomáhajúcich (rozumej feminizovaných) profesiách. Áno, na Slovensku už vyše tridsať rokov zaznamenávame úbytok učiteľov, no keď sa obráti pozornosť na vedúce pozície, ako je riaditeľ školy, alebo univerzity, v ktorých je pedagogická práca spojená s vyšším socioekonomickým statusom, ženská prevaha neplatí.
Na vine sú ženy, hlavne tie ambiciózne
Ombudsman patriarchátu Reeves sa ďalej sťažuje na to, že ženy opúšťajú mužov a otcovia vo výchove svojich detí absentujú. Výčitka patrí opäť ženám, nie kapitalistickému ideálu úspešného muža s kufríkom a nalakovanými topánkami, ktorý vchádza do preskleného mrakodrapu, zatiaľ čo jeho žena doma vykonáva neplatenú prácu vrátane starostlivosti o ich dieťa.
Ďakujeme Richardovi za to, že vytvoril safe space mužom, ktorí si začínajú uvedomovať stratu svojho výsadného postavenia v modernej spoločnosti. Namiesto toho, aby ich mobilizoval k spojeniu síl v konečnom zúčtovaní sa s patriarchátom, pofúkal im rany a povedal rozprávku o zlých emancipovaných čarodejniciach. Dobrú noc, zhasíname.
Mansplaining: čo znamená byť ženou
Sú mýty, ktoré majú v našej spoločnosti neuveriteľnú výdrž. Okrem vtipoch o blondínach sú to stereotypy o ženách všeobecne.
Ženy sa lepšie starajú. Sú to rodené matky, opatrovateľky, upratovačky a kuchárky. Je teda logické, že majú zostať doma a udržiavať ohníček rodinného krbu, kým sa z práce nevráti ich úspešný muž-podnikateľ, aby mu mohli nachystať teplú večeru a v pasívnej polohe na chrbte uspokojiť ich vášne.
Základom modernej monogamnej rodiny je zjavné alebo zastrené domáce otroctvo ženy a moderná spoločnosť je masa, ktorá sa ako z molekúl skladá z takýchto rodín. Muž musí dnes, aspoň u majetných tried, vo väčšine prípadov pre rodinu zarábať a živiť ju, a to mu dáva postavenie vládcu, ktorý k svojej ochrane nepotrebuje zvláštne právne výsady. Je v rodine buržuj a žena je v nej proletariát.
B. Engels: Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu
Je poslaním ženy bojovať za mier (najlepšie potichu a s úsmevom). Akoby mier bola babská záležitosť, o ktorú by sa muž-bojovník rozhodne nemal zasadzovať. Títo alfa samci sedia na najvyšších postoch v kožených kreslách, z ktorých jednajú o tom, ktorú krajinu tretieho sveta budú vykorisťovať skôr. Muži s autoritou, ktorí živia zbrojársky priemysel a po obede si z prstov oblizujú krv.
Prečo chceme citlivých mužov
Patriarchát a kapitalizmus sa navzájom potrebujú. Jan Škrob vo svojej analýze Kafkovho listu otcovi dokazuje, že toxická maskulinita sa neprejavuje iba vo vzťahu muž – žena, ale aj otec – syn, zamestnávateľ – zamestnanec ako stavebný kameň kapitalizmu.
Toxická maskulinita napokon dáva ťažšie okovy mužom než ženám. Vytvára dennodenný tlak na ich identitu a sebaponímanie, deformuje predstavu, čo znamená byť mužom, a núti ich, aby potláčali všetky emócie odlišné od hnevu. Koncept krutosti, dominancie určitého pohlavia a sily poškodzujúcej zdravé vzťahy je toxický pre všetky strany.
Ako alternatíva sa ponúka citlivá mužskosť (tender masculinity). Muž prejavuje emócie a zaujíma sa o prežívanie druhých, je citovo hlboko zapojený do romantických vzťahov aj kamarátstiev. Je si vedomý výhod, s ktorými sa narodil, a využíva ich na konfrontáciu spoločenskej nespravodlivosti. Rešpektuje hranice a nezneužíva svoju moc. Dokáže priznať vlastnú zraniteľnosť.
Iba takí muži dokážu urobiť zo sveta mierumilovné miesto založené na láske a starostlivosti o druhých. Nenechávajte to na nás!
.
.
Lenka Želonková
predsedníčka FĽM
