Nebolo to tak dávno, keď bolo Nemecko celosvetovo považované za krajinu so stabilnou politickou situáciou, prinajmenšom aspoň navonok. S vysokým ekonomickým rastom a dominantným postavením v Európe sa zdalo, že všetko vyzerá pre nemeckú vládnucu triedu priaznivo. V posledných rokoch sa však táto stabilita začala rúcať.
Nemecko zažíva neoptimálnu ekonomickú situáciu, ktorú podľa AfD zapríčiňuje „príliv migrantov“ a EÚ. Strana AfD posledné roky naberá na popularite, polarizuje spoločnosť a posúva politicky diskurz viac doprava pod zámienkou ochrany Nemcov. Pred rokom bola AfD piatou najsilnejšou stranou s 10 % v prieskumoch, no už dávno nejde o marginálnu stranu. Síce im časť elektorátu vzal projekt Sahry Wagenknecht, AfD stále ostáva druhou najsilnejšou stranou v Nemecku s približne 20 % podporou.
Čo je alternatívou pre Nemecko?
V septembri 2012 Alexander Gauland, Bernd Lucke a žurnalista Konrad Adam založili politické zoskupenie Volebná alternatíva 2013, z ktorej sa o menej než rok stala politická strana AfD (Alternative für Deutschland). Pôvodne táto politická platforma mala slúžiť na kritiku EÚ vzhľadom na európsku finančnú krízu. AfD bola vytvorená odtrhnutím sa od strany Kresťanskodemokratická únia Nemecka, vďaka čomu mala výhodu toho, že sa dokázala oprieť o už existujúcu sieť ekonomických, konzervatívnych a fundamentálne kresťanských spolkov.
AfD občas vyvoláva dojem, že je stranou „zdola“, pochádzajúcej z konzervatívnych občianskych iniciatív, väčšinou kvôli mnohým ultrakonzervatívnym iniciatívam, ktorých postoje odzrkadľuje dnešná AfD. Práve naopak, táto strana bola založená na dobre organizovanej sieti liberálnych ekonómov a pravicových konzervatívnych iniciatív, ktoré sú výtvorom buržoázie na pretláčanie ich ekonomickej agendy, respektíve slúžia na vytváranie súhlasu s ich agendou.
Od vzniku AfD si strana prešla mnohými vnútrostraníckymi bojmi o vedenie. Po tom, ako téma eurokrízy strácala relevanciu, si strana musela nájsť novú tému, ktorej by sa chopila, ale to sa mohlo stať až po víťazstve národno-konzervatívnej frakcie nad konzervatívno-liberálnou. To sa udialo v roku 2015, keď vtedajší predseda Bernd Lucke opustil stranu a vedenia sa chopila Frauke Petry. Témou, ktorou AfD začala strašiť spoločnosť, bola migrácia a nespokojnosť s migračnou politikou Angely Merkelovej. V roku 2017 Petry opustila AfD a zamerala sa viac na antimoslimský sentiment a historický revizionizmus.
V novembri 2023 sa v Postupime konalo stretnutie krajne pravicových politikov, ktorého sa okrem členov AfD zúčastnili aj členovia strany Kresťanskodemokratická únia a ďalší nemeckí, rakúski politici a členovia krajne pravicových hnutí. Predmetom diskusie bolo vyhostenie cudzincov, čakateľov o azyl a „neasimilovaných” nemeckých občanov – teda kohokoľvek vrátane tých, ktorí sa v Nemecku narodili, majú nemecké občianstvo, ale nemajú správny frenologický posudok. Stretnutie spôsobilo škandál a vyvolalo vlnu antiextrémistických protestov v Nemecku, ktoré žiadali zákaz AfD. Líder strany Kresťanskodemokratickej únie Friedrich Merz sa vtedy vyjadril: „Zakázanie politických strán nikdy nevyriešilo žiadne politické problémy.” Apológia krajnej pravice od CDU a posun ich migračnej politiky viac doprava oproti časom Merkelovej je jasným ukazovateľom toho, ako AfD ovplyvnilo politický diskurz.
Antimoslimský sentiment naberá na sile
AfD sa podarilo využiť príležitosť európskej finančnej krízy založením euroskeptickej strany napravo od strán demokratických kresťanov. Ich manifest podporili viacerí ekonómovia, novinári a podnikatelia s konštatovaním, že eurozóna sa ukázala ako „nevhodná“. Po čase sa téma finančnej krízy začala stávať menej populárnou, čo sa odrazilo aj na ich neúspechu vo federálnych voľbách v roku 2014. AfD si musela nájsť novú tému, ktorou bol príliv migrantov a kritika migračnej politiky Angely Merkelovej.
AfD začala používať protimoslimskú rétoriku počas vedenia Frauke Petry. V roku 2016 strana prijala niekoľko protimoslimských stanovísk a vo svojom manifeste uviedla, že „islam nepatrí do Nemecka. Jeho expanzia a neustále sa zvyšujúci počet moslimov v krajine považuje AfD za nebezpečenstvo pre náš štát, spoločnosť a naše hodnoty.“ Strana spustila billboardovú kampaň, ktorá výslovne odkazovala na konšpiračnú teóriu Eurábie. Faktom však je, že podľa Financial Times príliv migrantov klesol o 90 % v porovnaní s rokom 2015. Čo je potom príčinou toho, že migrácia klesá a antimigračný a antimoslimský sentiment stúpa?
V posledných rokoch sa ekonomická situácia Nemecka zhoršuje: stagnujúca produktivita, neschopnosť prilákať zahraničných investorov a odchod nemeckých firiem do zahraničia či zníženie investícií do firiem. Neschopnosť ľavicových subjektov poukázať na túto nestabilitu a vysvetliť ju ako kapitalistickú krízu vyústila do situácie, že sa ľudia nechali oklamať rétorikou AfD, ktorá hľadá vyriešenie všetkých problémov v prísnejších hraniciach a odchode z EÚ. Hoci tento prístup AfD nie je veľmi populárny medzi vládnucou triedou, keďže Nemecko je závislé na exportoch (30 % pracovných miest súvisí s exportom a 65 % exportu je v rámci EÚ) a práci migrantov. Tu môžeme vidieť podobnosť s Brexitom zapríčineným Konzervatívnou stranou, s ktorou má AfD dobré vzťahy.
Kto a prečo podporuje extrémizmus
Najvyššiu podporu AfD možno pozorovať na území Východného Nemecka. Nestabilná ekonomická situácia je tu pociťovaná viac než v ostatných spolkových štátoch. NDR nebola chudobná, práve naopak, bola jednou z najbohatších socialistických krajín v Európe. Tesne predtým, než Nemecká spolková republika anektovala Východné Nemecko, v NDR vznikla agentúra založená kapitalistickou vládou na privatizáciu východonemeckých podnikov. Podniky boli predané západným investorom, v dôsledku čoho mzdy a životný štandard klesol. Veľká časť obyvateľov bývalej NDR sa odsťahovali a tí, ktorí zostali, hľadali alternatívu. Väčšina obyvateľov Východného Nemecka volí Die Linke alebo AfD, ale v posledných rokoch prevláda podpora AfD, ktorá dokázala obyvateľom ponúknuť ľahké vysvetlenie ich problémov (rozdielne mzdy v porovnaní so Západným Nemeckom, diskriminácia pri dôchodku apod.) a tým ich zlákala k nenávisti voči migrantom a EÚ.
AfD si získala istú podporu z radov maloburžoázie aj vďaka tomu, že časť AfD obhajuje protekcionistickú politiku, ako napríklad nesúhlas s TTIP (Transatlantic Trade and Investment Partnership). Posledné roky začala pôsobiť ako strana, ktorej záleží na bežných nemeckých ľuďoch. Nedôvera ľudí voči tradičným stranám ako SPD, CDU/CSU bola zapríčinená, tým že tieto strany nedokázali ponúknuť žiadne funkčné riešenia pre ich zlú ekonomickú situáciu. AfD ľuďom ponúka „alternatívne riešenia” a kladie dôraz na nemecké rodiny napr. politikou zvyšovania minimálnej mzdy a znižovania daní pre rodiny s deťmi. Podľa dát z nemeckého inštitútu Infratest Dimap priemerný volič AfD vyzerá približne takto:
- vek: 35 – 39
- pohlavie: muž
- profesia: klasická manuálna práca
- politický pôvod: nevolič, volič Kresťansko-demokratickej únie alebo iných menších strán
- spokojnosť s tradičnými stranami: nízka
- strach z migrácie a z poklesu životného štandardu: vysoký
Ideologické frakcie v AfD
Predsedovia AfD sú Tino Chrupalla a Alice Weidel. Chrupalla je charakterizovaný ako jeden z umiernených členov strany. Pred nemeckými federálnymi voľbami v roku 2021 Chrupalla uviedol bezpečnosť hraníc ako svoju hlavnú obavu a vyzval Nemecko, aby obnovilo hraničné kontroly s cieľom „obmedziť zločin na hraniciach“. Chrupalla ako federálny hovorca opakovane vyzýval AfD, aby sa zjednotila a „prestala myslieť v táboroch“. Jeho spolupredsedkyňa Alice Weidel je taktiež jednou z umiernenejších členov AfD. Weidel obhajuje ekonomický liberalizmus a za svoj vzor vyhlasuje bývalú britskú premiérku Margaret Thatcherovú. Opakovane kritizovala imigračnú politiku Angely Merkelovej: „Krajina bude zničená touto imigračnou politikou. Donald Trump povedal, že Merkelová je šialená a ja s tým absolútne súhlasím. Je to úplne nezmyselná forma politiky, ktorá sa tu sleduje.” Zaujímavým faktom o Alice Weidel je aj to, že je vo vzťahu so ženou, ktorá je pôvodom Srílančanka, a spolu vychovávajú dve adoptované deti.
Mnoho ľudí, hlavne tí, ktorí nepochádzajú z Nemecka, si môžu myslieť, že AfD je strana, v ktorej prevláda jedna ideológia. No opak je pravdou, AfD nemá konzistentnú ideológiu a nachádzajú sa v nej dve hlavné ideologické frakcie. Prvou z nich sú „umiernení” konzervatívci, nazývaní aj Alternative Mitte, ktorých predstavujú Alice Weidel či Beatrix von Stroch, a druhou sú národní konzervatívci, prezývaní aj Der Flugel (Krídlo).
V roku 2020 Spolkový úrad pre ochranu ústavy klasifikoval frakciu Krídlo ako „pravicovo-extrémistické zoskupenie proti slobodnému demokratickému poriadku” a následne dali frakciu pod dohľad Spolkovej spravodajskej služby. Líder Krídla Björn Höcke je istý neonacista, aj keď to verejne nepriznal. V minulosti si písal s Thorstenom Heisom, lídrom neonacistickej strany Nová demokratická strana Nemecka. V roku 2014 poslal e-mail straníckym kolegom, v ktorom obhajoval zrušenie § 86 (ktorý zakazuje šírenie propagandy protiústavnými organizáciami) a § 130 nemeckého trestného zákona (ktorý kriminalizuje podnecovanie k nenávisti voči iným skupinám). To by tiež legalizovalo popieranie holokaustu. Okrem toho mal v minulosti veľa antisemitských výrokov a použil neonacistické motto Všetko pre Nemecko, ktoré pochádza z čias nacistického Nemecka.
O vzťahoch medzi slovenskou stranou Republika a AfD, ale aj ľavicových zoskupeniach v Nemecku sa dočítate v druhej časti.
.
.
členstvo FĽM Východ
.
Zdroje:
Caiani, M., & Císař, O. (2018). Radical Right Movement Parties in Europe.
