Rast extrémnej pravice v Nemecku 2/2

Nemecká strana AfD (Alternative für Deutschland) si získala popularitu vďaka svojej schopnosti pružne reagovať na citlivé témy. Rýchlo vedela nájsť vinníka európskej finančnej krízy, kritizovala migračnú politiku a šírila xenofóbnu nenávisť. O jej praktikách ste sa mohli dočítať v prvej časti našej analýzy. Pozrime sa na to, ako to bolo s financovaním strany a prečo nemecká ľavica neponúka alternatívu.

Podpora z buržoázie a pravicových iniciatív

Ako bolo už v prvej časti tohto článku spomenuté, AfD nie je strana „zdola”, ale je to strana založená dobre organizovanou sieťou ekonómov a profesionálnych pravicových konzervatívnych iniciatív. Všetky tieto iniciatívy, ako napríklad Inštitút pre strategické štúdie v Berlíne (ISSB), noviny Slobodný Svet (FW) alebo Iniciatíva na ochranu rodiny (IF) sú súčasťou Občianskej koalície (ZK), čo je sieť rôznych konzervatívnych iniciatív, ktorú založila Beatrix von Stroch. Von Stroch je v strane AfD od 2013, ale lobizmu a ovplyvňovaniu politických strán sa venuje od 90. rokov. Rozdelila ZK a jednotlivé iniciatívy tak pôsobia ako bežné občianske iniciatívy.

Občiansku dohodu (BK) treba spomenúť ako ďalšiu centrálnu jednotku podmieňujúcu vznik AfD, ktorá obhajuje neoliberálne názory. Ďalšou iniciatívou je Federácia slobodných občanov (BFB) založená bývalým liberálnym politikom Manfredom Brunnerom v roku 1994, ktorá je považovaná za akéhosi predchodcu strany AfD, keďže sa tam koncentrovali jej budúci členovia.

AfD má aj nemalú podporu od buržoázie. August von Finck Jr. je nemecký miliardár, ktorý celý svoj život podporoval krajne pravicové strany a iniciatívy. Do spomenutej iniciatívy Občianska dohoda (BK) vložil milióny. Von Finck založil noviny s názvom Nemecký kuriér (DK), ktoré pred federálnymi voľbami v roku 2017 distribuovali veľké množstvo výtlačkov. V týchto novinách sa nachádzali rôzne antimigračné a anti-EÚ postoje. Oficiálne DK vydáva skupina s názvom Asociácia pre zachovanie právneho štátu a slobôd občanov. AfD už takmer tri roky prijíma od tohto politického výboru pomoc pri kampani vo forme plagátov a bezplatných novín. Ďalší nemecký miliardár, ktorý finančne podporoval AfD, je Henning Conle, ktorý pri posielaní peňazí na kampaň AfD využíval iných ľudí, aby nebolo odhalené to, že dotuje krajne pravicovú stranu. Nakoniec sa to podarilo zistiť nemeckému Bundestagu. Ďalším príkladom je Folkard Edler, nemecký podnikateľ z Hamburgu, ktorý tiež podporoval krajnú pravicu celý svoj život. V roku 2013 darovali AfD dokopy 100 000 eur a poskytli im pôžičku vo výške 1 milión eur, ktorá mala, samozrejme, nízky úrok. Rôzni právnici kritizovali toto konanie, pretože pôžičky nad milión eur mohli byť skrytými darmi pre stranu.

Dobré vzťahy s Republikou

Dôležité pre AfD sú taktiež spolupráce s ďalšími krajne pravicovými stranami. Po voľbách do Európskeho parlamentu v roku 2014 bola AfD prijatá do skupiny Európskych konzervatívcov a reformistov (ECR). Vo februári 2016 AfD ohlásila užšiu spoluprácu s krajne pravicovou stranou Slobodná strana Rakúska (FPÖ). Predsedníctvo skupiny ECR začalo v marci 2016 s návrhmi na vylúčenie poslancov EP za AfD kvôli prepojeniu strany s krajne pravicovou FPÖ a kontroverzným vyjadreniam predsedov strany o strieľaní migrantov. Poslankyňa EP Beatrix von Storch odišla z ECR a v apríli 2016 sa pripojila ku skupine Európa slobody a priamej demokracie (EFDD). V apríli 2019 sa bývalý predseda Afd Jörg Meuthen objavil po boku Mattea Salviniho, Marine Le Pen a politikov z Dánskej ľudovej strany a FPÖ, aby oznámili vytvorenie novej krajne pravicovej európskej politickej aliancie. AfD sa neskôr pripojila k tejto skupine, ktorá nakoniec dostala názov Identita a demokracia (ID). AfD má okrem ID vzťahy aj s inými stranami, napríklad aj s Republikou, čo je evidentné z toho, že sa Uhrík zúčastnil spoločného vyhlásenia s Petrom Bystronom v nemeckom Bundestagu.

V Nemecku sa okrem AfD vyskytuje mnoho krajne pravicových politických zoskupení a organizácií. AfD ako strana nemá vzťahy so žiadnymi otvorene fašistickými/neonacistickými hnutiami, ale v AfD sú politici, ktorí prejavili sympatie alebo priamo spolupracujú s takými hnutiami. V potsdamskom stretnutí krajnej pravice v novembri 2023 sa nachádzali rakúski aj nemeckí príslušníci identitárneho hnutia. Toto hnutie sa dá charakterizovať paneurópskou a etnonacionalistickou ideológiou a nachádza sa nielen v Nemecku a Rakúsku, ale v celej Európe. Identitárne hnutie sa snaží o ovplyvnenie širšej politickej diskusie v spoločnosti.

Ďalším hnutím je PEGIDA, ktoré je paneurópske antimoslimské krajne pravicové hnutie. PEGIDA sa vyznačuje masívnymi fašistickými protestami. Podľa bývalého člena AfD Bernda Luckeho (ktorý odišiel z AfD, lebo údajne nesúhlasil s fašizáciou strany) sú tieto protesty legitímne, keďže politici nechápu obavy protestujúcich. Podobne aj frakcia AfD v drážďanskom mestskom zastupiteľstve privítala demonštrácie PEGIDA každý týždeň. V Nemecku sa nachádza aj otvorene nacistická strana Národná demokratická strana Nemecka (NPD). Člen krajne pravicovej frakcie v AfD Björn Höcke kedysi publikoval pod pseudonymom v časopise NPD. V týchto článkoch glorifikoval neonacistickú ideológiu a režim nacistického Nemecka. 

Konflikty a frakcie miestnej ľavice

V prvom rade dôležitou otázkou je, čo vôbec je miestna ľavica. V súčasnosti sa v nemeckej politike nachádzajú dve relevantné „ľavicové” strany: Die Linke (v preklade Ľavica) a Aliancia Sahry Wagenknecht (BSW). 

Die Linke je strana, ktorej deklarovanou ideológiou je demokratický socializmus. Vznikla v roku 2007 spojením strán Pracovná a sociálna spravodlivosť (WASG) a Strana demokratického socializmu (PDS). PDS bola právnym nástupcom Strany socialistickej jednotky (SED), ktorá bola vládnucou stranou v NDR. PDS založil Gregor Gysi, ktorý bol súčasťou reformistického krídla SED a podporoval „demokratické” reformy Michaila Gorbačova. V súčasnosti je Die Linke dezorganizovaná strana, v ktorej sa nachádza mnoho frakcií od sociálnych demokratov a reformistov až po komunistov a marxistov. Die Linke nie je sústredená na triedny boj, ale na „sociálne, demokratické a mierotvorné reformy na prekonanie kapitalizmu“, čo je evidentné z ich prvého straníckeho programu. Dôkazom ich dezorganizácie sú vnútrostranícke boje medzi rôznymi frakciami. Najlepším príkladom je špekulácia z roku 2021, keď sa začalo hovoriť o možnom odchode Sahry Wagenknecht a frakciách ako Socialistická ľavica a Kruh Karla Liebknechta. Špekulácia sa naplnila a v roku 2024 si Sahra založila vlastnú stranu s názvom Bündis Sahra Wagenknecht.

Sahra Wagenknecht bola v konflikte s viacerými členmi Die Linke, a to hlavne ohľadom migračnej politiky, opatrení proti COVID-19 a ruskej invázie Ukrajiny. Wagenknecht sa veľmi líšila od dominantnej ideológie Die Linke tým, že je sociálne konzervatívna. Ešte v roku 2017 podporovala manželstvá pre páry rovnakého pohlavia, ale v roku 2023 už protestovala proti zákonu, ktorý mal uľahčiť legálne záležitosti trans* ľuďom, a nazvala LGBT komunitu bizarnými menšinami. Evidentne šlo o pokus zviesť sa na sociálne konzervatívnej vlne, ktorú vytvorila strana AfD. Naopak, jej migračná politika sa nezmenila, už v roku 2016 Wagenknecht hovorila o migračnom limite.

Sahra Wagenknecht viní z volebných neúspechov Die Linke „ich dôraz na politiku boja proti sexistickej, rasistickej alebo homofóbnej diskriminácii na úkor ekonomických otázok”. Wagenknecht tvrdila, že Die Linke musí mať radikálne a antikapitalistické ciele, čím sa bude odlišovať od Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a od Strany zelených (DG). Kritizovala účasť Die Linke v koaličných vládach, najmä v berlínskej vláde, v ktorej urobili spoločne s SPD a DG škrty v sociálnych výdavkoch a sprivatizovali niektoré služby. Obe tieto kritiky od Wagenknecht sú pravdivé, ale ona sama neponúka odlišnú alternatívu. Obhajuje reformy ako snahu o prekonanie kapitalizmu a okrem iného sa zastáva ordoliberalizmu, čo je slabý neoliberalizmus s nemeckými charakteristikami. A v neposlednom rade prioritami i rétorikou sa BSW orientuje skôr na maloburžoáziu, než na triedy s revolučným potenciálom.

Smutnou pravdou je, že v Nemecku od čias NDR nebola poriadna ľavicová strana alebo organizácia. To, čo zostalo zo SED, sa pomaly rozpadlo v rozdelení a reformácii ľavicových strán, až ostali reformistické strany Die Linke a BSW. Medzitým krajná pravica nikdy nezmizla, ale neexistovala žiadna nacionalistická strana, ktorú by krajne pravicovo orientovaná populácia volila. Ich hlasy sa do vzniku AfD hnali k iným stranám, ako sú kresťanskodemokratické. A, samozrejme, sú tu aj ľudia, ktorí boli sklamaní z tradičných strán a kvôli nedostatočnej prítomnosti ľavice boli usmernení doprava, čo je hlavne prípad populácie vo Východnom Nemecku. 

Aké z toho plynie ponaučenie?

V prvom rade si treba uvedomiť, že fašizácia spoločnosti a politického diskurzu je výsledkom kapitalistických kríz. Vládnuca trieda bude v časoch kríz robiť všetko preto, aby si udržala moc. Nemecko je so svojou nestabilnou ekonomickou situáciou, ktorú marxisti vysvetľujú ako bežnú kapitalistickú krízu, živým príkladom. Vládnuca trieda potrebuje niekoho, na koho by krízu zvalila. V tomto prípade sú to migranti a EÚ (EÚ je produktom kapitalizmu, takže kritika je opodstatnená, ale dôležitá je kritika kapitalizmu samotného).

Ako bolo spomenuté v predchádzajúcej časti, reformistické subjekty ako Die Linke a BSW okrem toho, že sa nesústreďujú na triedny boj, sú úplne cudzie pracujúcim ľuďom. Tieto subjekty nie sú ako celok marxistické a nedokázali úspešne vysvetliť krízy ako obyčajne kapitalistické. Je dôležité neodcudziť sa masám a edukovať ľudí o povahe kapitalistického systému. Samozrejme, že krajná pravica má výhodu v tom, že jej odôvodnenia kríz sú veľmi jednoduché, preto treba zefektívniť a zjednodušiť agitáciu a edukáciu pracujúcich. Nakoniec je dôležité spomenúť, že ľavicová strana musí ponúknuť ľuďom alternatívu ku kapitalistickému systému a neobmedzovať sa na tvrdenia, že reformami prekonáme kapitalizmus a jeho krízy.

.

.

členstvo FĽM Východ

.

Zdroje:

Caiani, M., & Císař, O. (2018). Radical Right Movement Parties in Europe.

https://en.wikipedia.org/wiki/Alternative_for_Germany