Boja sa rozpadu rodiny, smrti a hladu. Takmer 1300 žiakov siedmeho ročníka odpovedalo na otázky Úradu komisára pre deti. Výsledky paralyzujú a vyzývajú k činnosti.
V októbri a novembri minulého roka realizoval Úrad komisára pre deti reprezentatívny výskum na vzorke 1296 žiakov siedmeho ročníka. Výsledky predstavil minulý týždeň na tlačovej konferencii. Deti sa vyjadrovali k tomu, kde nachádzajú oporu, ale aj čo ich najviac desí a ohrozuje. Výskum bol realizovaný v spolupráci s Inštitútom výskumu práce a rodiny, Trnavskou univerzitou v Trnave, Katolíckou univerzitou v Ružomberku a Vysokou školou zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety.
Učitelia zase zlyhali
Ako najdôležitejší ochranný faktor pred vznikom duševných chorôb dieťaťa sa ukázala rodina. Z reprezentatívnej vzorky, ktorá zahŕňala deti zo všetkých krajov Slovenska a rôznych sociálnych vrstiev, až 23,6 % detí žije mimo úplnej rodiny. Učitelia sa pritom na priečke zdrojov podpory umiestnili až za kamarátmi a domácim miláčikom.
Napriek tomu, že deti nachádzajú viac ochrany vo svojom jorkšírskom teriérovi než v učiteľovi, je jeho pozícia naďalej kľúčová. V dobe, keď má pochvala od šéfa vyššiu hodnotu ako teplo rodinného kozuba, alebo keď sú matky skutočnými matkami iba na sociálnych sieťach, sú často jediným dospelým, o ktorého sa môže dieťa oprieť.
Naše papierovo zmodernizované školstvo káže: „Učiteľ pristupuje ku každému žiakovi individuálne, s rešpektom i dôverou, plne rozvíja jeho potenciál a reflektuje jeho aktuálne potreby.“ Jeho požiadavky síce znejú tak, akoby učiteľ prešiel školením u samotného starozákonného Boha, ale ohodnotenie tomu nezodpovedá. Ani verbálne, ani materiálne.
Keď budú politici vo svojich prejavoch (ak sa vôbec na školstvo dostane reč) spomínať úroveň fínskeho školstva, nech nezabudnú spomenúť aj to, že Fíni pred rokmi investovali do vzdelania viac peňazí ako do zbrojenia. Žiaľ, to je v našom vládnom obsadení nemysliteľné. Podľa výsledkov Štatistického úradu Európskej únie sme v porovnaní s Fínskom investovali do edukácie každoročne aspoň o tretinu menej. V rámci Európskej únie sme sa zaradili pod priemer.
Reprezentované výsledky výskumu ukazujú prstom na učiteľov. Nesú zodpovednosť za výchovu ďalších generácií, tak nech to robia poriadne! Ako je možné, že 12-ročné deti uvádzajú, že ich ohrozuje šikanovanie a trpia psychickými problémami?
Zničili sme im detstvo
94 % detí vo výskume uviedlo, že sa cítia byť najviac ohrozené hladom. Počujú to všade. Strach, že zostanú bez bývania, že si ich rodina nebude môcť dovoliť základné potraviny, presiakol do ich myšlienok cez médiá, rozhovory rodičov aj neznámych na ulici.
Nie sú to však iba reči. Podľa Štatistického úradu EÚ patríme medzi najchudobnejšie štáty Európskej únie. Za rok 2021 sme prví – náklady na bývanie tvoria až tretinu výdavkov priemerného Slováka.
U jednej štvrtiny detí prevažujú negatívne emócie. Dnešná mladá generácia sa podobá tej po 2. svetovej vojne. Zmätená a neistá, bez nádeje na lepšiu budúcnosť. Prečo sme dovolili, aby deti prežívali strachy dospelých? V rámci otázky, čo by deti chceli zmeniť, sa prioritne umiestnilo životné prostredie, zdravotníctvo a školstvo. Možno by sme mali na vysoké politické posty dosádzať deti, keďže na rozdiel od tých, ktorí obsadzujú kreslá teraz, ony nemajú pokrivené hodnoty. Napokon, na 4. mieste je želanie, aby dospelí viac rešpektovali ich názory.
Rodina je luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť
Pokúsme sa krátko reflektovať súčasný stav rodiny. Sociológ Jan Keller poukazuje na fakt, že moderná rodina je potopená centralizáciou moci v štáte. Kým v minulosti bola základnou výrobnou jednotkou rodina a celá spoločnosť bola na ňu odkázaná, dnes poťahujú za nitky kapitalistické podniky.
Súdržnosť domácnosti bola existenčne vynútená a bola symbolom sebestačnosti a plnoprávnosti. Od čias feudalizmu prestala byť pre určitú skupinu táto pozícia rodiny výhodná. Feudáli, tak ako dnes súkromní kapitalisti, potrebovali, aby na nich niekto pracoval, aby bol závislý od ich zdrojov. Rodina sa stala konzumnou jednotkou a stratila svoju ekonomicky produkčnú funkciu. Vyvlastnenie rodiny sa uskutočnilo aj na sociálnej úrovni, a to tak, že vznikli inštitúcie pre deti, seniorov a chorých.
Kapitalizmus je miestom neobmedzených možností, nie je tak? Stačí sa trochu posnažiť a každý môže byť bohatý. Vyžaduje to iba zmeniť svoje priority a šplhať sa na kariérny vrchol, zbierať úspechy, hromadiť peniaze. Priestor na rodinu? V diári nie je miesto.
S rozpadom rodinných hodnôt sa rozpadáva aj základná jednotka zdravej spoločnosti – rodina. Slovenská spoločnosť starne a rozvodovosť narastá. Prioritou štátu musí byť ekonomická podpora najstaršej inštitúcie spolu s investíciou do edukácie ďalších generácií.
Analýza výskumu pokračuje, koncom roka bude k nemu vydaná publikácia. Detský komisár Jozef Mikloško chce urgovať ministerstvá a parlament. Nuž, želám vám, aby si vás aspoň vypočuli a pri odchode sa na vás pekne usmiali.
.
.
tajomníčka FĽM
.
Zdroje:
- Eurostat, 2023. Public expenditure on education by education level and programme orientation – as % of GDP. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://ec.europa.eu/eurostat/databrowser/view/educ_uoe_fine06/default/table?lang=en
- KELLER, J., 1992. Stát, který rozbil svůj základ. In: Nedomyšlená společnost. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://adoc.pub/jan-keller-stat-ktery-rozbil-svj-zaklad.html
- Štatistický úrad SR, 2020. Štatistika v súvislostiach: Hlavné trendy vývoja plodnosti v SR v roku 2019. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/products/publikacie
- TASR, 2023. Komisár pre deti: Deti žijúce s oboma rodičmi sa cítia bezpečnejšie. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://www.teraz.sk/slovensko/ukpd-deti-zijuce-s-oboma-rodicmi-sa/686273-clanok.html
- Tlačová konferencia komisára pre deti – predstavenie výsledkov reprezentatívneho výskumu o názoroch slovenských detí. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://www.facebook.com/komisarpredeti.sk/videos/1606858989772310
- TOMA, B., 2023. Náklady na bývanie tvoria tretinu výdavkov priemerného Slováka. Nikde inde to nie je tak veľa. [cit. 2023-01-17] Dostupné online: https://www.trend.sk/ekonomika/naklady-byvanie-tvoria-tretinu-vydavkov-priemerneho-slovaka-nikde-inde-to-nie-je-tak-vela