Ľudia sa zapájali do športu po desaťtisíce rokov, ale moderný šport, ako ho poznáme teraz, začal vznikať až so začiatkom industrializácie a teda aj kapitalizmu. Zatiaľ čo po väčšinu ľudskej histórie mal šport zväčša nekompetitívny charakter, s počiatkom kapitalizmu pozorujeme komodifikáciu športu a iných kultúrnych a oddychových aktivít.
Športom k hazardu
Kapitalizmus a liberalizmus kompletne transformovali pohľad ľudí na svet. Ich príchodom v 17. storočí sa začína prechod z tradičnej feudálnej spoločnosti k modernému centralizovanému štátu. Taktiež sa menia tradičné morálne hodnoty a postoj spoločnosti k individualizmu.
V 18. storočí sa začala kodifikácia viacerých dovtedy ľudových hier. Ľudové verzie hier ako futbal alebo rugby sa hrali v Anglicku po stovky rokov. Hry, samozrejme, mali pravidlá, neboli ale oficiálne a líšili sa v každej dedine a meste. Kodifikovanie pravidiel a organizácia športových federácií vznikala s jedným hlavným cieľom: hazardom. Hazard bol vnímaný bohatými ako vynikajúca príležitosť, ako ukázať svoje bohatstvo. Športové federácie časom prijímali zodpovednosť za lokálne ihriská, aby sa miestni gambleri mohli vyhnúť drahým súdnym sporom medzi sebou.
Priemyselná revolúcia so sebou priniesla aj rapídny nárast obyvateľstva a rýchlejšie spôsoby prepravy. Vlaky umožnili čoraz väčšej časti ľudu navštevovať mestá a sledovať zápasy. Cesty, ktoré by trvali niekoľko dní až týždňov, sa teraz dali zvládnuť za deň. Tento fakt si všimli aj mnohí ľudia z vyššej vrstvy, ktorí začali nakupovať pozemky, na ktorých sa hrávalo, a ohraničovať ich. Hrať mohli len profesionáli športovci a obyčajní ľudia boli premenení na platiacich sledujúcich. Na hrách sa tiež začali predávať rôzne nápoje (obvykle alkoholické) a jedlo. Šport bol takto premenený z koníčku obyčajných ľudí na priemysel.
Kapitalistický útok na ľudový šport
Útok na ľudový šport bol iba jednou z taktík, ako si kapitalisti chceli podmaniť pracujúcu triedu. V súlade s kapitalizmom človek začal byť vnímaný ako prirodzene sebecký. Šport a rekreácia predstavovali pre kapitalistov prekážku k produktivite a zisku. Počet voľných dní ročne sa začal postupne znižovať zo 47 na 4. Spôsob, akým sa vykonávala práca, sa tiež zmenil. Tradičná práca, v ktorej bola hranica medzi rekreáciou a prácou často rozmazaná a pracovná doba premenlivá, bola nahradená tyraniou hodín. Každá hodina práce začala byť sledovaná a pracovný rozvrh tvrdo dodržiavaný.
V modernej dobe je šport najviac komodifikovaný, ako kedy bol. Zo športových klubov sa stali značky, ktoré zarábajú desiatky miliónov ročne. Na americkom Super Bowl bežia 30-sekundové reklamy, ktoré stoja milióny. Šport je ale tiež niečím, čo nám umožňuje sa odreagovať a na chvíľu zabudnúť na krivdy sveta, v ktorom žijeme. Či už je to sledovanie futbalového zápasu s kamarátmi, alebo túra v horách, alebo hocijaká iná aktivita, myslím si, že bez športu by sme sa nedokázali zaobísť.
.
.
Lukáš Náhlik, FĽM Západ
.
Zdroje:
Collins, T. (2013). Sport in capitalist society: A short history. Routledge.
Lavalette, M. (Ed.) (2013). Capitalism and sport: Politics, protest, people and play. Bookmarks.
