Slniečkári celého Slovenska sa v stredu spojili na obranu akýchsi výtvarníkov menom Peter Kalmus a Ľuboš Lorenz v tzv. kauze „Biľakov pamätník“. Nie som znalcom súčasného umenia, preto som si pozrel bližšie, aké sú výsledky umeleckej činnosti oboch menovaných.
Kým pri Lorenzovi som zostal mierne sklamaný, keďže z umeleckej stránky o ňom nie je publikované takmer nič (výtvarníkom ho začali nazývať až mainstreamové médiá po útoku na Biľakovu bustu), tak pri Kalmusovi mi prišlo priam nevoľno. Skutočne klesla naša spoločnosť tak hlboko, že aktivity indivduií ako Kalmus sú nazývané umením?
Vyzliecť sa donaha a obcovať so sochami?
Váľať sa nahý v nejakej zatopenej panelákovej pivnici?
Prípadne váľať sa oblečený v močiari?
Peter Kalmus je príkladom človeka, ktorého pravicové médiá vykresľujú ako morálnu autoritu a umelca len pre jeho infantilný antikomunizmus. Uvažovanie spomínaných médií je prosté: „Si antikomunista? Super, môžeš trebárs aj onanovať na cintoríne padlých Červenoarmejcov, no my z teba urobíme odborníka, umelca – čo si len vyberieš – a naše ovečky ťa budú žrať!“
Pre ilustráciu tento psychicky narušený exhibicionista má vlastné videookienko na webe .týždňa, kde pravidelne uverejňuje svoje výlevy, ako napríklad ten o jeho svätej púti k centrále NATO (http://www.tyzden.sk/video/23710/kalmus-pohoda-je-tu-aj-vdaka-nato/).
Nie, v kauze „Biľakov pamätník“ nejde o Biľaka ako takého. To je príliš zjednodušené tvrdenie dvoch košických vandalov. Pretože zničenie Biľakovho pamätníka nebolo prvé. Kalmus sa so svojím dlhovlasým asistentom vyvršujú na pamätníkoch spred roku 1989 pravidelne a systematicky. Pripomeniem len niektoré vandalizmy:
1. Cintorín sovietskych vojakov padlých pri oslobodzovaní Košíc
Kalmus sa tu pravidelne obnažuje, demoluje jednotlivé časti cintorína, alebo z nepochopiteľných dôvodov kladie na hroby sovietskych vojakov americkú vlajku.
2. Pamätník Ľudovíta Kukorelliho
Slávny partizánsky veliteľ sa v očiach Kalmusovej kompánie previnil už len tým, že sa zapojil do protifašistického odboja. Považujú ho za boľševika a opäť pocítili potrebu zabaliť nemú bustu do americkej vlajky.
3. Pamätník Ladislava Novomeského
Aj spisovateľ Ladislav Novmeský resp. jeho busta sa stala terčom „umenia“ košických vandalov. Napriek tomu, že Novomeský bol vedúcou osobnosťou SNP a počas 50-ych rokov bol vtedajším režimom väznený Kalmus si potreboval ukojiť svoj komplex navlečním americkej mikiny na bustu.
4. Pamätník Aladára Komjata
Aladár Komjat bol komunistický básnik maďarského pôvodu narodený v Košiciach. Čím sa dostal na zoznam košických vandalov? Nevedno, bol to kvalitný básnik a zomrel v roku 1937, takmer desaťročie pred tým, než sa u nás dostali k moci komunisti. Ani pred týmto pamätníkom Kalmus nedokázal potlačiť svoju exhibicionistickú úchylku.
5. Pamätník Janka Bačíka
Janko Bačík je ďalším z generácie mladých antifašistov, ktorý sa nedožili konca vojny (zomrel v roku 1945 v Mauthausene) a tým pádom ani vývoj po roku 1948, no ich pamätník sa stal terčom Kalmus and comp.
6. Pamätník príslušníkov ZNB padlých v boji proti banderovcom
V obci Veľká Lodina sa nachádza pamätník posledným trom príslušníkom ZNB, ktorí padli v boji proti banderovským bandám. Tie sa po skončení druhej svetovej vojny chceli prestrieľať k Američanom a nešetrili pri tom nikoho. Tri roky terorizovali obyvateľstvo severovýchodného Slovenska a južného Poľska. Po majdanskom prevrate pocítili košickí vandali túžbu vyjadriť podporu tamojšej junte a učinili tak originálnym spôsobom – na výročie SNP pamätník padlým ZNBákom natreli farbou ukrajinskej vlajky a na tabuľu vysvetľujúcu okolnosti vraždy troch ZNBákov napísali „LOŽ“. “A teraz ja. Záhradky plné ľudí, chvíľka napätia a dielo je hotové,” okomentoval Lorenz svoj vandalizmus, ktorý nazval “revitalizáciou”. Neskôr svoj čin na facebooku aj obhajoval a popieral zločiny fašistických banderovcov: “O banderovcoch, utekajúcich pred istou smrťou do západných krajín (kde im udeľovali azyl a nikto ich nesúdil, pretože boli chudáci a nie zločinci a kde po nich šli len agenti komunistickej KGB), cez územie Československa, kde ich LOVILI zložky silových rezortov ovládané komunistami, za podpory ich vlastnej dezinformačnej kampane a nimi zinscenovaných zločinov, ktoré prisudzovali Banderovcom.Banderovci utekali o život. Nevraždili konzervatívnych obyvateľov severovýchodných obcí Slovenska…“
Suma sumarum, títo „umelci“dokázali doteraz len jediné – vyrovnávať si osobné účty s nemými sochami osobností. Osobností, ktoré dokázali to, na čo títo hochštapleri nikdy mať nebudú. Ich „umenie“ nikdy nedosiahne úroveň Novomeského a Komjatových básní. Ich odvaha bojovať proti nepriateľovi začína a končí pri polievaní pamätníkov a ani zďaleka nedosahuje
To bol krátky prierez činnosti Petra Kalmusa a Ľuboša Lorenza. Byť na mieste týchto vandalov cítim sa trápne – kritizujú minulý režim okrem iného za to, že preferoval straníkov pred ostatnými a že nerešpektoval súkromné vlastníctvo. Súčasné médiá ako Denník N, SME či .týždeň vám aj obyčajný vandalizmus budú prezentovať ako umenie len z dôvodu, že vandali majú tie „správne názory“. A na dôvažok, dvojica Kalmus-Lorenz stojí pred súdom, lebo nevedia pochopiť, že nemôžu len tak ničiť majetok, ktorý im nepatrí.
Artur Bekmatov
predseda FĽM