Viedenský Volksstimmefest

Diskusie o sociálnej práci i západnom neokolonializme či stretnutia so súdruhmi z celého sveta. Aj takto vyzerala naša víkendová návšteva Viedne.

Volanie po solidarite

V piatok 1.9. sme sa zúčastnili zaujímavej diskusie o sociálnej práci v Európskej únii. Diskutujúci boli Anna Leder (vedúca osobnosť neziskovky ig24.at, ktoré sa stará o sociálnych pracovníkov v Rakúsku), Janko Belin (strana Levica v Slovinsku), Mara Stieber (strana Déi Lenk v Luxembursku) a Max (člen KPÖ s východoeurópskymi koreňmi).

Anna Leder hovorila o tom, že Rakúsko sa v oblasti sociálnej práce výrazne spolieha na slovenských pendlerov. Tí sú často zamestnaní na spôsob SZČO alebo agentúrne, čo výrazne obmedzuje ich kvalitu života a práva.

Ako správne poznamenala Mara Stieber, sociálna práca je takmer všade výrazne feminizovaná. Problematickým je biely feminizmus, kedy sa biele ženy síce stávajú „nezávislé“ a „mocné“ (riadia firmy, sú vo volených pozíciach a podobne), ale na to, aby sa v takomto stave udržali mnohokrát využívajú prácu sociálnych pracovníčok marginalizovaných rás a národností. Riešenie marginalizácie žien musí preto byť systematické a účelové, aby zahŕňalo všetky ženy.

Sociálni pracovníci (najmä tí, ktorí nepracujú v inštitúciách – seniorských domoch ap.) majú výrazne obmedzené možnosti sa organizovať v odboroch. Ak nejaké odbory majú, sú veľmi slabé. Napriek tomu však zvažujú možnosti štrajku a navzájom sa sieťujú napríklad cez sociálne siete. Ďalej sa pri otázke sociálnej práce často nemyslí na neplatenú, dobrovoľnú prácu tohto typu.

Luxembursko sa rovnako ako Rakúsko výrazne spolieha na pendlerov z okolitých regiónov. To spôsobuje nedostatok v susediacich krajinách. Luxembursko sa vďaka tomuto procesu „nemusí“ zameriavať na vzdelávanie vlastných zdravotníkov a sociálnych pracovníkov, čo ďalej prehlbuje problém. Pendleri majú v mnohých aspektoch katastrofálne životné podmienky.

V Slovinsku je problém s bývaním, a to najmä pre ľudí so zdravotnými obmedzeniami. Špecifickú skupinu tvoria migranti, ktorí boli v azylových kempoch počas migrantskej krízy dopovaní návykovými liekmi, ktoré si v súčasnosti nahrádzajú tvrdými drogami. Reforma drogovej politiky je nevyhnutná a je potrebné, aby sa kládol väčší dôraz na opatrné predpisovanie návykových liekov lekármi. Zároveň je žiadúce znemožniť farmaceutickému priemyslu lobovanie štátu či lekárov.

Západoeurópske krajiny sa nadmerne zameriavajú na národné záujmy a odvracajú sa od Európy ako celku – predovšetkým na záujmy východných Európanov. Západ si s východom vytvoril imperialistické, neokoloniálne dohody, kedy „rozvinuté“ krajiny dostanú lacnú pracovnú silu (cez Schengen, eurozónu..), kým východ dostane eurofondy. Eurofondy sú následne využívané miestnymi autoritármi a oligarchami, aby sa udržali pri moci a uchovali vzniknutý systém. Ultrapravicové vlády využívajú systém na vytláčanie menšín na západ, predovšetkým Rómov, ale rovnako aj mládeže a kohokoľvek, kto by im mohol oponovať. Krajiny ako Litva, Poľsko či balkánske štáty prišli o milióny svojich občanov. Pendleri majú zhoršené životné podmienky – mnohí majú trvalé bydlisko v pôvodných krajinách, čo im výrazne okresáva dôchodky. Žiadúca je celoeurópska sociálna sieť, ktorá by chránila práve takýchto pracujúcich.

Okrem východnej Európy hľadajú západoeurópske štáty sociálnych (a ostatných) pracovníkov v oveľa viac vzdialených krajinách (India, Vietnam). Jazykové bariéry medzi sociálnymi pracovníkmi ďalej zhoršujú ich možnosť sa efektívne organizovať.

Privatizácia zdravotníctva a sociálnych služieb výrazne zhoršuje situáciu pracovníkov v týchto oblastich. Honba za ziskom a nie za kvalitou poskytovanej starostlivosti je niečo, po čom túžia iba zamestnávatelia – nie pracujúci ani ich pacienti či klienti.

Volkstimmefest – ľavicový festival na krok od Bratislavy

Na Volkstimmefeste sa zúčastnili desiatky organizácií z Európy, Južnej Ameriky i Afriky. Účastníci mali príležitosť si vychutnať jedlá z tradičnej kuchyne i osviežiť sa miešanými drinkmi z Kuby či Nikaraguy. Náš stánok sa nachádzal v tzv. európskej dedine. Spolu s nami tu boli kolegovia z Čiech (strany KSČM a Levice) i Nemecka (Die Linke). Ďalej sa tu prezentovala i Nadácia Rosy Luxemburgovej či nadácia transform! europe. Nechýbala ani Strana európskej ľavice, ktorá združuje autentické antikapitalistické subjekty naprieč Európskou úniou.

Areál lemovali aktuálne postery volajúce po mieri, neutralite a skoncovaním s imperialistickou politikou NATO. Miestni sa zároveň nebáli vyjadriť svoju podporu boju žien či teplej komunity za oslobodenie. Jadrom celého festivalu však bola sociálna, antikapitalistická rétorika.

Návštevníci z celého sveta ochotne využili príležitosť sa porozprávať s delegátmi z ,,malého, ale krásneho“ Slovenska. Front ľavicovej mládeže na festivale reprezentovali náš tajomník Ľubomír Zeman a manažér sociálnych sietí Jakub Rendvanský.

Bolo skutočne inšpiratívne vidieť tak energetické a motivované zoskupenie rôznorodých ľavičiarov. O to smutnejšia však bola skutočnosť, že napriek veľkej slovenskej diaspore vo Viedni sa na festivale ukázalo iba veľmi málo Slovákov. Veríme, že s rastúcimi úspechmi radikálnych ľavicových strán v Rakúsku i so zintenzívnením našich aktivít bude viac a viac ľudí pritahnutých k myšlienkam sociálnej spravodlivosti a rovnosti.

.

.

Jakub Rendvanský, člen vedenia FĽM