Vo svete, ktorý sa skladá hlavne z kapitalistických krajín, sa trh dá nazvať miestom, na ktorom sa stretáva svetová ponuka a dopyt. V tomto článku sa pokúsime zhodnotiť, aké je miesto Slovenska na svetovom trhu.
Štedré dôchodky a štátna sebestačnosť kedysi
V 80. rokoch 20. storočia malo Československo podľa HDP jednu z najsilnejších ekonomík z krajín Východného bloku. Pomohli nám k tomu vyvinuté dopravné siete, priemysel, moderné poľnohospodárstvo a z veľkej časti spojenecké krajiny. SSR, ktorej ekonomika bola zväčša založená na poľnohospodárskom sektore, však oproti ČSR zaostávala. Vláda ČSSR za účelom zrovnoprávnenia vo výrobe realizovala úspešnú industrializáciu SSR.
60 % československej ekonomiky tvoril priemysel, hlavne ťažký priemysel a strojárstvo vrátane výroby vojenskej techniky. V Československu sa vyrábalo všetko od áut po lietadlá. Aké spoločnosti fungovali v našom štáte? Na Slovensku pôsobili spoločnosti ako VSŽ (dnešný U.S. Steel Košice), Slovchémia, Slovenské energetické strojárne S.M. Kirova a veľa iných. Tieto spoločnosti boli dôležité nielen pre ekonomiku, ale hlavne pre československý ľud. Zabezpečovali sebestačnosť štátu a určitú demokraciu v pracovnom prostredí. K existencii týchto spoločností tiež pomáhal Sovietsky zväz, ktorý od krajín Východného bloku kupoval produkty a materiály, aj keď sa dali získať lacnejšie z iných častí sveta.
Priemerná mzda v roku 1989 bola 3 142 Kčs, daň z hrubej mzdy bola ~9 %. Za túto daň sa občanom garantovalo kvalitné bezplatné školstvo, zdravotníctvo a lacné ceny energií, paliva, dopravy aj potravy a slušný dôchodok. Dôchodok predstavoval 65 % z celkovej mzdy za posledných odpracovaných päť rokov. To znamená, že pri výplate vo výške 3 142 Kčs by váš dôchodok dosahoval 1885 Kčs. Bol dostatočný na udržanie si určitého životného štandardu? Odpoveďou je jednoznačné áno.
Ubytovanie mohlo byť zabezpečené rôznymi spôsobmi. Existovali mladomanželské pôžičky, ktoré postačili na kúpu bytu aj so spotrebičmi. Tiež sa dala podpísať zmluva so zamestnávateľom, ktorá garantovala byt. Bolo možné vstúpiť do bytového družstva za jednorazový poplatok, ale byt sa dalo získať aj zadarmo pomocou žiadosti na mestskom úrade. Tiež bola možnosť byt prenajímať. Ubytovanie si vedel zariadiť každý pracujúci.
Jedlo bolo cenovo dostupné. Chlieb sa dal kúpiť za 3 Kčs, liter mlieka za 2 Kčs. V reštaurácii ste sa mohli najesť za 20 Kčs.
Naša ekonomická nezávislosť bola podporovaná pomocou rozširovania spektra produktov/služieb vyrobených československými spoločnosťami. Záujmy pracujúceho boli najdôležitejšie a to bolo vidieť napr. v poľnohospodárstve, sektore, ktorý je základom zabezpečenia kvalitnej potravy a hrá dôležitú rolu v ekonomike krajiny. Za socializmu bol poľnohospodársky sektor modernizovaný a jeho cieľom bolo poskytnutie lacnej a kvalitnej potravy občanom. Dnes je presmerovaný na cieľ najväčšieho zisku. Polia, ktoré by mohli byť použité na rast rôznorodých potravín, sa využívajú na pestovanie repky olejnej, z ktorej sa aspoň 50 % exportuje.
Miesto Slovenska na svetovom trhu
Kapitalisti a politici zastupujúci ich záujmy využili spoločenský šok vyvolaný Nežnou revolúciou na rozpútanie agresívnej privatizácie. Od roku 1991 do roku 1993 sa privatizovalo 24 359 prevádzkových jednotiek v hodnote 33 miliárd Kčs. Politici tvrdili, že privatizácia naštartuje súkromné podnikanie a pomôže tak slovenskej ekonomike. No ľudia nemali skúsenosti ani finančné prostriedky na vedenie týchto spoločností. Preto mnohé z nich, napríklad spoločnosť Slovenské lodenice Komárno, boli kvôli neschopnosti vlastníka donútene zastaviť výrobu.
Už teraz sme svedkami toho, že chyby kapitalistov najviac pociťujú pracujúci. Spoločnosti a priestory v ich vlastníctve boli rozpredané buď ďalšiemu neskúsenému vlastníkovi, alebo priamo zahraničnej spoločnosti. Privatizácia sa delila na tzv. vlny. Predaj v prvej vlne bol realizovaný pomocou kupónovej privatizácie, ktorá poskytla miliónom občanov prístup k riadeniu prevádzok, o ktorých nič nevedeli. Spoločnosti skrachovali a ľudia nemali ako pôžičky na kupóny vrátiť. V tomto období tiež vidíme zásahy organizovaných zločineckých skupín do privatizácie, prikladajúce do ohňa veľkej finančnej katastrofy. O niektorých organizovaných zločineckých skupinách počujeme dodnes.
Medzinárodný potenciál vykorisťovania
Neskôr po rozpade ČSFR sa Slovensko stalo členskou krajinou Európskej únie. Európska únia je združenie, ktoré malo slúžiť záujmom novo-vzniknutej buržoáznej vrstvy Európy po druhej svetovej vojne, vytvorené imperiálnymi veľmocami Nemeckom, Francúzskom a Britániou. V tom čase sme v krajinách západnej Európy mohli vidieť prechod na monopolný kapitalizmus. Nie všetky členské krajiny Únie sú však imperiálne mocnosti a viac ako polovica sú polokolónie. Ako väčšina krajín východnej Európy, z ktorých si západná Európa kradne pracujúcich.
Pracujúci, ktorý sa presťahuje z krajiny východnej Európy do západnej, sa v práci môže stretnúť s problémami, ako sú napríklad dlhší pracovný čas ako domáci kolega a nižšie platy za podobnú prácu. Dokonca je väčšinou cudzincom prikázané robiť nebezpečnejšie pracovné úkony ako ich domácim spolupracujúcim. Európsky zákon tiež povoľuje tzv. vyslanie pracovníkov. Vyslaní pracovníci sú takí, ktorí sú pomocou domácej firmy v ich krajine predaní na určitý čas západným spoločnostiam, v ktorých zarábajú minimálnu mzdu danú ich krajinou a nie krajinou, kde pracujú.
Poďme sa pozrieť, čo kapitalizmus dokázal spraviť našim školám, doprave a bývaniu. Priemerná mzda je dnes okolo 1 569 €. Minimálna mzda je 750 €. Po daniach sa z hrubého platu 1 569 € stáva v čistom 1 190 € a aj to sa ešte počíta ako veľmi dobrý plat. Napriek tomu, že je z neho ťažké zaplatiť nájom pre dvojizbový byt v Bratislave s plochou 43 m², čo by stálo okolo 720 €.
Čo sa dnes garantuje z daní? Upadajúce školstvo s minimálnymi poplatkami 74 € ročne bez školských zájazdov, pracovných zošitov, učebníc a rôznych triednych a školských akcií, ktoré boli v minulosti platené štátom.
V niektorých častiach Slovenska je pre lekárov problém zaobstarať lieky a prístroje pre pacientov, chýbajú lekári aj sestričky, čakacia doba sa ráta v mesiacoch. Mestské autobusové linky sa rušia, pretože neprinášajú dostatočný profit a, ako sme počuli na protestoch železničiarov, o železnice sa štát nestará.
Ako sme na tom s dôchodkom? Priemerný dôchodok na Slovensku predstavuje 660 €. Ceny potravín, služieb aj bývania stúpajú vyššie a vyššie a pre pracujúceho je čoraz ťažšie uživiť svoju rodinu. Platy v najdôležitejších sektoroch sú nízke a najlepšie z našich problémov profituje Európska únia. Dnes využívame 80 % eurofondov na základné potreby, ako je údržba ciest, oprava nemocníc, škôl a iných verejnoprospešných budov, ktoré sme predtým dokázali zaplatiť sami.
Zbohom, nezávislosť
Privatizáciou a neoliberalizmom zakotveným v Zmluve o fungovaní Európskej únie sa slovenská ekonomika dostala na miesto, vďaka ktorému môže Európa tvrdiť, že ju potrebujeme a že nám pomáha. Zatiaľ čo ona sama problémy zavinila a profituje z nich. Stali sme sa od nej ekonomicky závislí.
Samotné eurofondy sú použité ako spôsob ekonomického vydierania, pretože ak neakceptujeme bruselské zákony o potrebe „voľného trhu“, je možné, že peniaze nedostaneme. Na druhej strane z eurofondov dostávame menej, ako zo Slovenska získajú zahraničné firmy a investori. Teda sa dá povedať, že Európska únia vedome podporovala privatizačné a proeurópske myšlienky s cieľom oslabiť slovenskú ekonomiku a ťažiť pracovnú silu a kapitál zo Slovenska v prospech imperialistických veľmocí Európy.
.
.
Kamil, člen FĽM Západ
