Ako členovia ELYN (European Left Youth Network) sme prijali pozvanie od Jovent Republicà z Katalánska na antifašistické diskusie a oslavy ku Dňu Katalánska. Naša zahraničná návšteva trvala od 9. do 11. septembra. Národný deň Katalánska je sviatok, ktorý pripadá na 11. septembra, keď sa v tento deň v roku 1714 skončilo 13-mesačné obliehanie Barcelony porážkou katalánskych obrancov, ktoré bolo súčasťou Vojny o španielske dedičstvo.
Krajná pravica na západe a v Európskom parlamente
Prvá diskusia sa týkala extrémnej pravice v Európskom parlamente. Diskusie sa zúčastnila európska poslankyňa Diana Riba (Skupina zelených/EFA) a Adrian Fuentes, asistent generálneho tajomníka strany EFA (European Freedom Alliance), ktorí nám predstavili situáciu v EP. Spomínali, ako bola po druhej svetovej vojne východná Európa prakticky denacifikovaná, avšak o západnej Európe sa to povedať nedalo. Extrémna pravica sa pomaly začlenila do systému a hlavný nepriateľ v studenej vojne bola radikálna ľavica. V prvých voľbách do europarlamentu v roku 1979 radikálna pravica ešte nemala úspechy, zato v druhých ich už zaznamenala. O dnešku sa ani baviť nemusíme, keďže takmer každá krajina má dnes vo vrcholnej politike stranu, ktorá sa dá označiť za krajne pravicovú/fašistickú.
Upozorňovali na hrozbu spojenia dvoch krajne pravicových skupín v EP Identita a demokracia a Európski konzervatívci a reformisti do jedného silného bloku. Poznamenali, že krajne pravicové strany pracujú veľmi usilovne a sú dobre organizované. V rámci taktiky, ako bojovať proti krajnej pravici v EP, ľavicové skupiny automaticky blokujú všetko, čo krajná pravica navrhne.
Fašisti si nezaslúžia pozornosť
Alaaddine Azzouzi, mladý novinár a aktivista, hovoril o stratégiách, ako bojovať proti vplyvom extrémnej pravice. Veľký problém, ktorý už dnes ťažko napraviť, je, že sa krajne pravicové názory legitimovali v katalánskych médiách aj politike. Takéto názory si nikdy nezaslúžili nič iné ako posmech a ignorovanie. Zároveň však poznamenal, že ignorovanie mainstreamovými médiami už dnes vďaka sociálnym sieťam nefunguje. Tieto strany do sociálnych sietí investujú množstvo peňazí.
Ako reagovať na nenávistné prejavy a akcie extrémnej pravice, je podľa Alaaddine dilemou. Na jednej strane ich treba verejne odsúdiť alebo opraviť klamlivé informácie. Na druhej strane tak získavajú pozornosť a to je presne to, čo chcú. Preto si treba vyberať spôsoby, ako sa vyjadriť bez toho, aby to pomohlo krajnej pravici, alebo ich v niektorých prípadoch jednoducho ignorovať. To isté treba aplikovať aj pri demonštráciách krajnej pravice a zvážiť, komu viac prospeje proti-demonštrácia.
Ako bojovať proti fašizmu z perspektívy feminizmu bolo náplňou tretej diskusie. Hostkami boli Marta Rosique, poslankyňa v španielskom parlamente, a Yasmina Sánchez, aktivistka. Extrémna pravica používa feministické témy, pričom ich prekrúca, aby sedeli ich naratívu. Napríklad poukáže na násilie na ženách a obvinia z toho moslimských migrantov. Prirovnali to k tomu, ako zneužíva ľudí tmavšej pleti, aby šírila svoje rasistické posolstvá.
Následne dostali priestor medzinárodní delegáti, aby stručne opísali situáciu okolo krajnej pravice v ich štátoch. Ja som si pripravil krátke historické zhrnutie krajnej pravice na našom území a zúčastneným som predstavil súčasnú situáciu na politickej scéne.
Fakľový pochod k Hrobu moruší
Nasledujúce dva dni pozostávali zo spoznávania Barcelony a jej histórie, ale aj politických akcií. Po prehliadke mesta nasledoval večerný fakľový pochod. Netreba si to mýliť s fakľovými pochodmi fašistov. V Katalánsku má oheň tradíciu a tento pochod bol vyslovene ľavicový.
Pochod uličkami mesta sa zakončil na menšom námestí Placa del Fossar de les Moreres. Doslovný preklad je Hrob moruší. Toto námestie bolo postavené na cintoríne vojakov, ktorí padli v roku 1714 pri obrane Barcelony. Ľavicoví politici tu predniesli svoje prejavy a mládež následne pálila obrázky symbolizujúce španielsku vládu a krajnú pravicu. Na námestí sa zhromaždila aj početná skupina krajnej pravice a počas prejavov pískali. To je počas osláv dňa Katalánska pomerne bežné, keďže nezávislosť Katalánska si prajú takmer všetci obyvatelia v celom politickom spektre. Vyvažovali to ľavicoví priaznivci, ktorých bola väčšina, potleskom.
Sprievod sa zastavil, aby sme mohli spievať
V posledný deň sme absolvovali obed v centre Barcelony s vrcholnými politikmi Katalánska, po ktorom nasledovali príhovory. Príhovor mala predstaviteľka organizácie Jovent Republicà, ale aj predseda katalánskej vlády Pere Aragonès i Garcia. To pritiahlo médiá a udalosť snímalo aspoň päť televízií.
Vrcholom programu bol protestný pochod Barcelonou za nezávislosť Katalánska, ktorého sa zúčastnili státisíce ľudí. My (medzinárodní delegáti) sme kráčali v bloku Jovent Republicà. Pochodovali sme s obrovskou katalánskou vlajkou a skandovali sme heslá za nezávislosť spolu s antifašistickými heslami. Sprievod sa niekoľkokrát zastavil, aby sa zaspievala katalánska hymna. Bolo to veľmi emotívne a inšpirujúce.
Chcem sa poďakovať za pozvanie a verím, že sa raz dožijem slobodného socialistického Katalánska.
.
.
Ľubomír Zeman, tajomník FĽM
