3. júla oslavujeme 140. výročie narodenia spisovateľa Franza Kafku. Franz Kafka je známy pre svoje diela, ako sú Proces a Premena. Bol židovského pôvodu, žil v Prahe a rozprával po nemecky. V jeho dielach sú vystihnuté témy odcudzenia, existenciálnej úzkosti, viny a absurdity. O Kafkovi je ale menej známe, že mal dočinenia s anarchistickými organizáciami a záujem o anarchistickú filozofiu a jej mysliteľov.
Kafka bol anarcho-komformista
Podľa historika Saula Friedländera je kľúčovým slovom Kafkových próz zdanie. Kafka realitu derealizoval, neočakávané sa stalo očakávaným. V diele Proces (1925) písal o strate humanity, o ochote podriadiť sa kolotoču nezmyselných procesov, až kým sa v nich nestratí vlastná individualita. V osobnom živote bol konformistom, občanom, partnerom a synom podriadeným spoločenským normám, za písacím stolom však bol anarchista, rebel.
„Tvoj strach je nezmyselný! Čítal si niekde, že konečný ortieľ prichádza v niektorých prípadoch znenazdania, z ľubovoľných úst, v ľubovoľný čas. S mnohými výhradami je to iste pravda, rovnaká pravda je však, že sa mi tvoj strach hnusí a že v ňom vidím nedostatok nevyhnutnej dôvery.“
Advokát v Procese ubezpečuje svojho klienta, že chráni jeho záujmy. V súdnom procese, ktorý naháňa hrôzu svojou nepredvídateľnosťou, ktorý vznikol bez známej príčiny, a predsa drží nad obžalovaným absolútnu moc.
Kafka Kliďas
Kafkove sympatie k anarchizmu boli evidentné už veľmi skoro. Začiatkom 30. rokov spisovateľ Max Brod robil výskum pre svoju novelu Stefan Rott, ktorá mala vyjsť v roku 1931. Jeden zo zakladateľov českého anarchistického hnutia Michael Kacha informoval Broda, že Kafka chodieval na stretnutia Klubu mladých, čo bola libertariánsko-socialistická, antimilitaristická a antiklerikálna organizácia, s ktorou bolo spájaných mnoho českých spisovateľov vrátane Stanislava Neumanna, Michala Mareša a Jaroslava Haška. Kafka bol počas týchto stretnutí tichý. Kacha si ho obľúbil a dal mu prezývku „kliďas“.
Ďalšie svedectvo o Kafkovom antikapitalizme bolo od českého anarchistického spisovateľa Michala Mareša. Kafka prijal Michalove pozvanie v októbri 1909, aby prišiel na demonštráciu proti poprave španielskeho libertariánskeho učiteľa Francisca Ferreru. V priebehu rokov 1910 až 1912 sa Kafka zúčastnil na anarchistických konferenciách o „slobodnej láske“, Parížskej komúne a podobných témach. Michal Mareš taktiež potvrdil Kafkovu tichosť: „Ak viem správne, tak Kafka nepatril do žiadnej z týchto anarchistických organizácií, ale ako človek vystavený a citlivý na sociálne problémy s nimi silne sympatizoval. Napriek jeho záujmu o tieto stretnutia, vzhľadom na jeho častú účasť, sa nikdy nezúčastnil diskusií.“
Čítal Bakunina, Proudhona aj Tolstého
Kafkov záujem o anarchizmus je evidentný z jeho čítania diela Slová rebela od francúzskeho anarchistu Petra Kropotkina. Okrem tohto diela čítal aj spisy bratov Reclusovcov, Michaila Bakunina a Jeana Gravea. Mal veľký súcit s osudom francúzskeho anarchistu Ravachola. Je to evidentné z jeho konverzácie s Gustavom Janouchom:
„Študoval si život Ravachola?“ pýtal sa Janouch.
„Áno a nielen Ravacholov, ale aj životy rôznych iných anarchistov. Ponoril som sa do biografií a myšlienok Godwina, Proudhona, Stirnera, Bakunina, Kropotkina, Tuckera a Tolstoja. Nadviazal som kontakty s rôznymi skupinami a zúčastnil som sa stretnutí. Skrátka, investoval som do toho veľa času a peňazí,“ odpovedal Kafka.
Kritika kapitalizmu je zjavná aj v jeho dielach. Ako príklad si môžeme uviesť jeho poviedku Premena, ktorá vyšla v roku 1915. Znázorňuje život mladého pracujúceho Gregora, ktorý sám finančne zabezpečuje rodinu a spláca dlh svojmu šéfovi za rodičov. Gregor sa však jedno ráno zobúdza z nepokojných snov a zisťuje, že sa v posteli premenil na akýsi príšerný hmyz.
„Vaše výkony v poslednej dobe boli teda veľmi neuspokojivé; nie je síce ročná doba na zvláštne obchody, to uznávame; avšak taká ročná doba, kedy by sa nerobili žiadne obchody, vôbec neexistuje, pán Samsa, nesmie existovať.“ Hovorí šéf cez zatvorené dvere, za ktorými leží Gregor – chrobák.
Po tejto premene ho jeho rodina zavrhne a necháva ho umierať samého v izbe. Môžeme tu vidieť kritiku rodín žijúcich v kapitalizme a ako kapitalizmus ovplyvňuje rodinu a ich vzťahy. Keď človek nie je schopný pracovať a zabezpečovať svoju rodinu, je považovaný za záťaž.
.
.
Viktória a Samuel, člen FĽM Východ
Lenka Želonková, predsedníčka FĽM
